Deň matiek oslavovali už v starovekom Grécku
Deň matiek patrí medzi najvýznamnejšie rodinné sviatky, jeho podoba a význam sa však v priebehu dejín výrazne menili. Oslavy materstva siahajú až do antiky, neskôr ich formovali cirkevné tradície, politika aj spoločenské zmeny. O historických koreňoch sviatku, jeho vývoji na Slovensku aj o tom, ako vnímame Deň matiek dnes, hovorí etnologička a historička Eva Škorvanková z Katedry archeológie a kultúrnej antropológie Filozofickej fakulty UK.
Aký je historický pôvod Dňa matiek a kde možno hľadať jeho korene?
Deň matiek má svoje korene v oslavách materstva, ktoré existovali už v antickom Grécku (uctievanie bohyne Rhey) a Ríme (tzv. matronálie, ktoré sa oslavovali 1. marca). V stredoveku vznikla v Anglicku tradícia tzv. „Mothering Sunday“ (Materská nedeľa), ktorá sa slávila na štvrtú pôstnu nedeľu. Z pôvodne cirkevného sviatku sa vyvinula tradícia návštev rodiny a matky. Moderný sviatok na oslavu matiek a materstva však vznikol na začiatku 20. storočia z iniciatívy Anny Marie Jarvisovej, ktorej matka ako sociálna a komunitná aktivistka a pacifistka počas svojho života propagovala úctu k matkám a potrebu oslavovať materstvo.
Ako sa tento sviatok formoval a menil v priebehu času?
V roku 1908 zorganizovala Anna Jarvisová prvú oficiálnu oslavu na počesť svojej zosnulej matky. Už v roku 1914 americký prezident Woodrow Wilson vyhlásil Deň matiek za oficiálny sviatok v USA, pričom každoročne pripadal na druhú májovú nedeľu. Sviatok sa pomerne rýchlo rozšíril aj do ďalších krajín sveta. Aj v súčasnosti sa vo väčšine krajín vrátane Slovenska oslavuje práve v druhú májovú nedeľu. Už počas svojho života Anna Jarvisová kritizovala komercializáciu sviatku a s tým súvisiaci predaj pohľadníc, kartičiek a drobných darčekov.
V Británii sa Constance Adelaide Smith zaslúžila v 20. rokoch 20. storočia o oživenie tzv. „Mothering Sunday“, ktorá sa slávi na štvrtú nedeľu pôstneho obdobia. Táto tradícia prežíva najmä vo Veľkej Británii a v krajinách Commonwealthu.
Existovali na našom území tradície alebo zvyky, ktoré predchádzali dnešnej podobe Dňa matiek?
V ľudovej (tradičnej) kultúre na Slovensku Deň matiek ako taký neexistoval, materstvo sa však oslavovalo inými spôsobmi. V rámci cirkevného roka išlo najmä o sviatky spojené s kultom materstva, pričom dôraz sa kládol na Pannu Máriu ako ideál matky (napr. mariánske sviatky či púte). Matky sa tešili úcte aj v rámci rodinného života a pri významných rodinných udalostiach ako boli narodenie dieťaťa, krst či šestonedelie.
Na Slovensku sa Deň matiek začal oslavovať v roku 1923 z iniciatívy Alice Masarykovej, dcéry prezidenta T. G. Masaryka. Sviatok bol inšpirovaný americkou tradíciou.
Ako sa oslava materstva líšila v minulosti oproti súčasnosti?
V medzivojnovom období mali oslavy dôstojný charakter, pričom na ich príprave a organizácii participovala najmä školská mládež, detské a mládežnícke spolky a organizácie. Pripravovali sa rôzne programy, recitovali sa básne a mamy boli obdarúvané prevažne kvetinami.
V období vojnovej Slovenskej republiky sa sviatok transformoval na Deň slovenskej rodiny (od mája 1940). Každoročne v máji prebiehali prípravy oficiálnych osláv a rôznych sprievodných kultúrnych a spoločenských podujatí.
Po roku 1948 bol Deň matiek postupne zatlačený do úzadia a nahradil ho Medzinárodný deň žien (8. marec). Tento sviatok mal tradíciu už v medzivojnovom období v ženskom a socialistickom hnutí. V socialistickom období sa sviatok pracujúcich žien prepojil s oslavou materstva. Oslavy mali často oficiálny a ideologický charakter (podujatia na pracoviskách, prejavy, kvety). Deň matiek síce úplne nezanikol, no nebol oficiálne podporovaný.
Po roku 1989 sa obnovila tradícia osláv Dňa matiek v druhú májovú nedeľu. Sviatok sa opäť stal rodinným a osobným sviatkom bez politického rámca. Oslavy prebiehajú najmä v materských a základných školách (vystúpenia, deťmi vyrobené darčeky a blahoželania). V poslednom období však výrazne rezonuje najmä konzumná stránka tohto sviatku.
V čom podľa Vás spočíva kultúrny a spoločenský význam tohto sviatku dnes?
Deň matiek a oslava materstva a žien-matiek majú dlhú a bohatú tradíciu. Sviatok bol nepochybne dôležitý aj z pohľadu totalitných a autoritatívnych režimov, ktoré ho využívali a ideologicky i propagandisticky inštrumentalizovali na oslavu materstva a jeho úlohy v kontexte štátnej politiky.
Dnes sviatok vnímame viac komerčne a zároveň ako príležitosť pripomenúť si v rámci rodiny a detských kolektívov mamy a ich význam v našich osobných životoch. Sviatok je preto intímnejší, osobnejší a oslavnejší. Zároveň však akoby nezostával dostatočný priestor na uvedomovanie si náročnosti materstva a problémov žien-matiek v súčasnej, na výkon orientovanej spoločnosti.
Vanessa Massayová