Ako učiť rozmanité skupiny? UK rozvíja inkluzívne vzdelávanie
Na Univerzite Komenského (UK) študuje stále pestrejšia študentská komunita: v tomto akademickom roku až 3800 študentov a študentiek pochádza zo zahraničia. Inú výzvu pre vyučujúcich predstavuje to, že desiatky ďalších majú diagnostikované poruchy učenia alebo nejaký zdravotný hendikep. Pre vyučujúcich to znamená, že v jednej triede sedia ľudia s rôznymi jazykmi, kultúrami, znevýhodneniami, skúsenosťami a potrebami. Ako učiť tak, aby sa všetci cítili prijatí a dokázali napredovať? Odpoveď hľadá kurz Inkluzívne vzdelávanie, ktorý organizuje Centrum pedagogickej podpory FiF UK.
Viac než len multikultúrne
Inklúzia je dnes omnoho širší pojem než kedysi. „Učiť inkluzívne znamená uvedomiť si, že každý študent má iné potreby. Úlohou vyučujúcich je vytvoriť prostredie, v ktorom sa všetci cítia prijatí a v bezpečí,“ hovorí vedúca centra Gabriela Pleschová. Kým v minulosti sa pozornosť sústredila najmä na kultúrne rozdiely, dnes sa riešia aj menej viditeľné faktory: poruchy učenia, rozdielne štýly učenia, nerovnaké predchádzajúce vedomosti či jazykové bariéry. „Pedagógovia UK najčastejšie vo svojich triedach riešia jazykovú rôznorodosť, rozdielne úrovne vedomostí, pasivitu v triede či poruchy učenia. Kurz im ponúka konkrétne nástroje, ako tieto situácie zvládať,“ vysvetľuje Gabriela Pleschová. Účastníčky a účastníci kurzu počas jeho trvania absolvovali teoretické workshopy a mentoring s odborníčkami na inkluzívne učenie na svojej hodine. V ďalšom semestri už nové prístupy testovali priamo na svojich hodinách.
Hra, počúvanie, rešpekt
Lucia Laubertová z Lekárskej fakulty UK učí biochémiu v anglickom programe. V skupinách má študentov z rôznych krajín a s odlišnými kultúrami. „Chcela som, aby bola na hodinách lepšia energia a viac diskusie,“ hovorí. Pri téme lipidov preto využila multikultúrne pozadie študentov: každý predstavil svoje tradičné jedlo a na jeho príklade vysvetľoval metabolizmus tukov. „Fungovalo to výborne. Študenti sa rozhovorili a cítili sa zapojení.“
Monika Dvořáková vedie na lekárskej fakulte semináre z biomedicínskej fyziky a pracuje s rovnako pestrými skupinami. Zaviedla inkluzívnu hru vo dvojiciach, kde študenti predstavovali nie seba, ale svojho partnera. Cieľom bolo trénovať aktívne počúvanie a vizualizovať rôznorodosť v skupine. Zároveň začala dôsledne oslovovať študentov menom, pripravovať všetky svoje materiály vo formáte vhodnom aj pre dyslektikov a zadávať semestrálne práce na kreatívne a inovatívne témy. Výsledok sa dostavil, študenti a študentky sa na hodinách začali cítiť istejšie, odbúral sa strach.
Dokázali zázraky
Cieľom inkuzívneho kurzu tiež je, aby vyučujúci a vyučujúce dokázali rozpoznať, kedy študujúci zlyhávajú nie pre nedostatok snahy alebo chýbajúce schopnosti, ale pre prekážky, ktoré sa dajú riešiť vhodným prístupom. Znížiť tzv. drop-out rate, počet tých, ktorí štúdium nedokončia, je jedným z dlhodobých cieľov celej univerzity.
V kurze sa zišli učitelia, ktorým záleží na ich študentoch, záleží im na tom, aby neodchádzali zo štúdia, lebo sa cítia stratení nepochopení. „Neznamená to, že sú hlúpi alebo nie sú snaživí. Niekedy je za tým niečo iné, čo dobrý učiteľ dokáže odhaliť a študenta rozumne udržať a podporiť. Nemali by sme nikoho odpísať. Každý má šancu uspieť, ak dostane podporu, ktorú potrebuje,“ myslí si Gabriela Pleschová.
Pedagógovia zapojení do kurzu podľa nej ukázali, že inklúzia je možná aj vo veľkých triedach. „Je jednoduchšie byť inkluzívny v malej skupine, ale oveľa náročnejšie pri stovkách študentov. Tieto učiteľky sa dokázali zamyslieť nad tým, čo ich študentom nejde, a prišli s riešeniami. Dokázali doslova zázraky.“
Barbora Tancerová
Kurz sa realizuje v rámci projektu Podpora poradenstva a zlepšovanie duševného zdravia študentov, kód projektu 401402C379. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.