Menštruačné voľno v kontexte pracovného práva
O menštruačnom voľne sa v slovenskom pracovnom prostredí zatiaľ diskutuje iba okrajovo, no nová generácia odborníčok ho vníma ako dôležitý nástroj rodovej rovnosti. Podľa Denisy Homola Nevickej z Právnickej fakulty UK je legislatívne zakotvenie menštruačného voľna jednou z ciest, ako čiastkovo odstrániť skryté znevýhodnenie žien na trhu práce a zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky. O tejto téme vydala vedeckú monografiu na fakulte.
Od: Redakcia Našej univerzity
Menštruácia je biologicky podmienený jav, ktorý ovplyvňuje pracovný život miliónov žien naprieč generáciami. Táto téma je na Slovensku stále tabu a nedostáva dostatočnú pozornosť, no v akademickom prostredí sa čoraz aktívnejšie rozvíja odborný diskurz o potrebe riešení. Vo svojej monografii Denisa Homola Nevická zdôrazňuje, že veľká väčšina európskych krajín nemá zatiaľ platnú legislatívu upravujúcu práva zamestnankýň v súvislosti s menštruáciou, no dva európske štáty, a to Španielsko a Portugalsko, už prijali osobitné právne normy, ktoré umožňujú čerpať menštruačné voľno pracujúcim ženám či študentkám, ktoré trpia ochoreniami spojenými s menštruáciou.
„Ženy často zažívajú bolesti a ďalšie nepríjemné prejavy počas menštruácie, no napriek tomu sú nútené pracovať naplno. To nepovažujem za spravodlivé a negatívne to ovplyvňuje ich pracovný výkon i možnosť napredovať v kariére,“ vysvetľuje Denisa Homola Nevická. Poukazuje zároveň na fakt, že tieto ťažkosti nemajú byť dôvodom na zhoršenie ich postavenia v pracovnoprávnych vzťahoch, nepriznanie odmien či zastavenie kariérneho rastu.
V súčasnosti slovenský zákonník práce umožňuje zamestnávateľom poskytovať tzv. inominátne (nepomenované) voľno podľa vlastného uváženia. To znamená, že firmy môžu dobrovoľne upraviť podmienky poskytnutia menštruačného voľna, vrátane dĺžky a náhrady mzdy, avšak ide o benefit, na ktorý zamestnankyne nemajú právny nárok. Ako upozorňuje Homola Nevická: „Menštruačné voľno je u nás čerpateľné, no nenárokovateľné a ak sám zamestnávateľ rozhodne o jeho poskytovaní, môže ho aj kedykoľvek odňať, pretože zákon neupravuje osobitnú prekážku v práci z dôvodu menštruácie.“
Porovnanie so zahraničím ukazuje, že najkomplexnejšie právnu úpravu menštruačného voľna aktuálne prijalo Portugalsko, kde voľno prislúcha nielen pracujúcim ženám so súvisiacimi zdravotnými diagnózami, ale aj študentkám. „Portugalci navyše v zákone deklarujú lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti a diagnostiky pre osoby trpiace ochoreniami spojenými s menštruačným cyklom, čím zabezpečujú spravodlivý prístup k tomuto právu. V Španielsku prijatiu legislatívy pomohla aj mentalita a efektívny vzdelávací systém, kde sexuálna a vzťahová výchova je súčasťou vzdelávacieho plánu a o menštruácií sa otvorene hovorí na školách.“
Analýza legislatív prístupov v rôznych krajinách ukazuje, že mnohé ženy majú stále obavy využiť menštruačné voľno zo strachu zo stigmatizácie a zhoršenia pracovnej situácie. Deje sa to aj v niektorých ázijských krajinách, napríklad v Južnej Kórei a Japonsku, kde rodová rovnosť nie je na vysokej úrovni a ženy majú tradične pridelené domáce role, ale existuje u nich právna úprava menštruačného voľna. Homola Nevická uvádza, že aj tam, kde je toto voľno zakotvené zákonom, ženy často nevyužívajú možnosť jeho čerpania kvôli obavám z negatívnych dôsledkov, ako je strata práce, povýšenia či odmeny. „Tieto zistenia potvrdzujú aj štatistické dáta, s ktorými som pracovala,“ podčiarkuje odborníčka a zdôrazňuje, že je nevyhnutná nielen legislatívna zmena, ale aj postupná transformácia v spoločnosti, aby menštruačné voľno bolo vnímané ako prirodzený a rešpektovaný nárok.
Na Slovensku je cesta k optimálnemu modelu ešte dlhá, vhodné je podľa nej hľadať inkluzívne riešenia. „Ak zákonodarca uvažuje o zavedení menštruačného voľna, odporúčam model pre všetky ženy, ktoré subjektívne pociťujú ťažkosti. Diagnostika a zdravotná starostlivosť na Slovensku totiž nie je pre všetky ženy natoľko dostupná, aby bolo férové obmedziť menštruačné voľno iba na už diagnostikované ochorenia súvisiace s menštruáciou,“ vysvetľuje.
V monografii autorka tiež zdôrazňuje potrebu rozšírenia ochrany pred diskrimináciou z dôvodu menštruácie či menopauzy, pokiaľ by menštruačné voľno bolo zákonne upravené. „Právo by malo vychádzať z reálnych potrieb spoločnosti a sociologických dát, nie z apriórnych predstáv právnikov a právničiek,“ uzatvára Homola Nevická a vyzýva na otvorenú odbornú i spoločenskú diskusiu o tejto dôležitej téme.
Eva Kopecká