Ticho po Danielovi je už 20 rokov
Ani po 20 rokoch od vraždy študenta Univerzity Komenského Daniela Tupého nie je tento zločin vyšetrený a vrah(ovia) odsúdení. Zostáva tak neuzavretou boľavou ranou celej našej spoločnosti. Smutné výročie si naša univerzita pripomenula podujatím Ticho po Danielovi na pôde filozofickej fakulty 4. novembra 2025. Zúčastnili sa jej aj Danielovi rodičia, vedenie univerzity, Danielovi spolužiaci a rovesníci a dnešní študenti a študentky.
Spomienka mala multižánrový charakter. Na úvod predstavili umelecké dielo Milana Stanca, minimalistický objekt na pomedzí zvukového objektu, hudobného nástroja a sochy, vyrobený z tisícročného dubového dreva a kovových strún. Autor sa inšpiroval Danielovou láskou ku hre na gitaru. Návštevníkov pozýva rozoznieť struny a vstúpiť do tichého dialógu.
Dekan Filozofickej fakulty UK Marián Zouhar v krátkom príhovore zdôraznil, že Danielov príbeh je aj príbehom o tom, ako zlyhal štát. „Páchatelia neboli za 20 rokov usvedčení a odsúdení. Extrémizmus sa dnes stáva sa agendou mainstreamu a predvádza sa v žiari reflektorov. Preto je našou morálnou povinnosťou stále Danielov príbeh pripomínať.“
Podobne vidí súčasnú situáciu aj Danielov otec Daniel Tupý st., ktorý už 20 rokov neúnavne bojuje za vyšetrenie synovej vraždy a odsúdenie páchateľov. „ Žiaľ, ľudia sa z toho skutku nepoučili. Pokiaľ nebudeme bojovať, vymedzovať sa voči extrémistom, ako spoločnosť nepokročíme ďalej,“ povedal.
Daniel sa stal obeťou extrémistického pouličného násilia, preto otázka, ako sme na tom dnes s bezpečnosťou, sa riešila na diskusii s názvom Nie je tu bezpečne (?). Moderátorom bol psychológ, učiteľ, aktivista a Danielov rovesník Viktor Križo, hosťami dvaja zástupcovia dnešnej mladej generácie, Slovenka s jemenskými koreňmi Salma Al Henami a študent filozofie Martin Smutný, a dvaja zástupcovia Danielovej generácie – jeho spolužiačka Michaela Ujházyová, dnes pracovníčka Slovenského strediska pre ľudské práva a punkový hudobník Matej Vít (Datra). Zhodli sa, že kým bezpečnostná situácia v uliciach je dnes lepšia ako v čase, kedy študoval Daniel, násilie a extrémizmus sú v spoločnosti stále prítomné, nadobudli však aj iné podoby, ako napríklad nenávistné prejavy v online priestore, či ekonomické násilie. Stále prítomný je aj rasizmus a nenávisť k menšinám. Podľa Michaely Ujházyovej môže mať jej generácia dnes pocit zlyhania, pretože sa napriek mnohým aktivitám stále nepodarilo dosiahnuť v Danielovom prípade spravodlivosť. „Nesmieme strácať aktívnu nádej, ktorá nás udrží v optimizme. Nevzdávať sa, organizovať sa, diskutovať, pripomínať,“ povedala.
Záver spomienky na Daniela Tupého patril koncertu mladého hudobníka a textára Viktora Oriho. V Moyzesovej sieni ponúkol originálny hudobný zážitok vyjadrujúci generačné pocity beznádeje a straty vízie lepšej budúcnosti.