Podcast Komunita – Hugo Gloss: Naučme sa viac počúvať a menej poučovať
Sociálna kohézia je pre Slovensko kľúčová, no v praxi naráža na realitu silnejúcej polarizácie. Interný doktorand Hugo Gloss z Katedry sociológie Filozofickej fakulty UK v najnovšej epizóde podcastu Komunita vysvetľuje, prečo sa Slováci namiesto etnických uzatvárajú do moderných názorových bublín, ktoré sťažujú hľadanie kompromisu.
Mohli by ste nám najprv vysvetliť, čo vlastne pojem sociálna kohézia znamená?
Sociálna kohézia je po slovensky v podstate spoločenská súdržnosť. Zároveň však nemá jasnú definíciu. Zjednodušene môžeme povedať, že ide o súbor spoločenských síl, ktoré držia ľudskú skupinu pohromade.
Máte osobnú skúsenosť s krajinami, kde táto súdržnosť pokrivkáva, respektíve zlyhala. Aké prvky ste si začali všímať na Slovensku? Čo nás v kontexte súdržnosti trápi?
V Iraku a v Sýrii sme zažili spoločnosti, ktoré sa uzatvárali do svojich náboženských alebo etnických skupín. V prípade Slovákov nám to vychádza, že máme skôr tendenciu zatvárať sa do názorových alebo hodnotových bublín, čo je v niečom prirodzené. Kmeňová mentalita sa vyvíjala desiatky tisíc rokov, sme tak naprogramovaní. Problém je v tom, ak tieto moderné kmene medzi Tatrami a Dunajom nemajú nič spoločné. Súdržnosť je tak oveľa ťažšie dosiahnuteľná. Aby som vysvetlil rozdiel medzi tradičným a moderným kmeňom: do tých tradičných sa človek rodí. Moderné kmene si vyberáme podľa toho, v akej skupine sa cítime dobre.
Ak tieto kmene zdieľajú nejaké obmedzené zdroje a územie, je dobré, ak sa nevnímajú ako nepriatelia, ale ako partneri, ktorí budujú niečo spoločné, čo by mala byť Slovenská republika. A tu trochu narážame na realitu.
Čím je to spôsobené?
Úprimne odpoviem, že nemáme dáta na to, aby sme vedeli presne odpovedať a zahrnúť celý tento superkomplexný fenomén. Ale aby som to zjednodušil – určite tam zohráva rolu historická skúsenosť, aktuálna situácia a do tretice tá skutočnosť, že sa nám ako spoločnosti veľmi ťažko hľadá, čo máme spoločné.
Čiže by sa dalo povedať, že každú krízu v spoločnosti prežívame individuálne, a tým pádom len narastajú rozdiely medzi skupinami v spoločnosti?
Určite tie externé faktory neprispievajú k vnútornej pohode človeka, a potom sa prirodzene snažíme nájsť si prostredie, kde sa cítime prijatí. A tak to má byť, lenže tu sa vraciam k tomu, že žijeme na nejakom území s istým počtom zdrojov, a my ako členovia tých moderných kmeňov nevieme nájsť spoločnú reč. V pluralitnej spoločnosti sa ani nedá fungovať tak, aby sme sa zhodli na všetkom, a je to úplne v poriadku. Horšie je, keď sa táto polarizácia stane toxickou. Vtedy už môže jedna strana druhú prestať vnímať ako ideového súpera, ale vyslovene ako nepriateľa, ktorému chce uškodiť. A ak nemáme nejaké hodnoty, príbehy, skutočnosti či symboly, na ktorých sa vieme zhodnúť, tak potom sa nám veľmi ťažko hľadá kompromis.
Ale aby sme sa nedotýkali len negatívnych faktorov, s kolegami zvykneme hovoriť, že na škále od –10 do +10 je Slovensko na úrovni +7 – teda že sa tu máme veľmi dobre. Stačí nám v podstate urobiť už len to posledné doklepnutie, aby sme boli dobrá a funkčná krajina.
Ako sa dostávate k dátam?
Snažíme sa zbierať dáta cez reprezentatívne kvantitatívne výskumy. Pravidelne sa snažíme pomocou agentúr oslovovať širokú škálu respondentov, aby sme mali čo najaktuálnejšie vzorky a vedeli identifikovať trendy.
V tejto epizóde sa dozviete aj:
· ako sa efektívne buduje dôvera medzi ľuďmi,
· do akej miery je spoločnosť na Slovensku polarizovaná,
· čo nerobiť v medziľudských vzťahoch, aby sme o ne neprišli,
· či aký nástroj „samovyšetrenia“ sociológovia pre Slovákov vymysleli.
Záznam tohto rozhovoru aj ďalšie epizódy podcastu Komunita nájdete na platforme Spotify.