Diskusia s kandidátmi na rektora UK

Kandidáti na rektora UK prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., a prof. JUDr. Marek Števček, PhD., sa dňa 5. novembra 2018 predstavili na verejnom fóre v diskusii v Aule UK, kde odpovedali na otázky najmä členov akademickej obce, ale aj verejnosti. Prof. Jozef Masarik je v súčasnosti dekanom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK a prof. Marek Števček z Právnickej fakulty UK zastáva funkciu prorektora UK pre legislatívu. Kandidujú na funkciu rektora UK s funkčným obdobím od 1. februára 2019 do 31. januára 2023.


Jednou z tém diskusie, ktorá prebehla kultivovane a korektne, bolo zabezpečenie neutrality a apolitickosti akademickej pôdy popri tlakoch zvonku nielen, no najmä v oblasti financovania. Profesor Marek Števček za riešenie považuje multiplikáciu zdrojov, teda okrem dotačných zdrojov efektívnejšie využívať podnikateľskú činnosť univerzity, manažérske prístupy k riadeniu, a tým docieliť väčšiu nezávislosť. Rád by jasne stanovil koncepciu rozvoja minimálne v strednodobom horizonte a bez ohľadu na to, aká vláda bude pri moci či kto bude rektorom, ju dôsledne dodržiavať. Profesor Jozef Masarik by chcel docieliť, aby pre politikov bola česť, že môžu prísť na našu univerzitu, namiesto toho, aby sme sa my k nim chodili „doprosovať“. Má za cieľ budovať sebavedomú inštitúciu, ktorá poskytuje kvalitné vzdelanie, robí kvalitný vedecký výskum a prispieva k riešeniu problémov lokálneho, bratislavského a regionálneho charakteru, a ktorá má svoj názor. „Musíme si robiť svoju vlastnú nezávislú politiku a takýmto tlakom vôbec nevenovať pozornosť,“ myslí si prof. Masarik.

Multidisciplinárna spolupráca naprieč fakultami UK bola ďalšia otázka, ktorá rezonovala v diskusii. V tejto súvislosti bol spomenutý nový študijný program ekonómia a právo Právnickej fakulty UK s fakultou z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Profesor Masarik je toho názoru, že spoločné študijné programy, ale aj riešiteľské tímy treba vytvárať v prvom rade v rámci univerzity. Vidí v tom budúcnosť univerzity. Upozornil však aj na tendencie EÚ, kde sa spájajú vynikajúce univerzity a vytvárajú širšie tímy. V rámci našej univerzity či bratislavských vysokých škôl by chcel vytvoriť virtuálne tímy či organizácie, kde by sa koncentrovali tí najlepší. „V multidisciplinárnej spolupráci je budúcnosť vedy v 21. storočí,“ povedal profesor Števček. I keď UK na svojich 13 fakultách poskytuje široké spektrum študijných programov, spájanie s inými univerzitami má podľa neho v stredoeurópskom priestore zmysel.

Zaznela aj otázka týkajúca sa zlepšenia efektivity práce na Rektoráte UK (RUK). Profesor Masarik v tejto súvislosti poukázal na chýbajúci servis pre študentov v oblasti kariérneho poradenstva, ako aj na absenciu dôslednej kontrolnej činnosti. V oblasti vedy si vie predstaviť väčšiu podporu pri administrácii projektov, ktorá by odbremenila výskumníkov na fakultách. „Rektorát UK by tu mal byť pre fakulty, a nie naopak,“ zdôraznil profesor Masarik. S faktom, že RUK musí prejsť štrukturálnymi zmenami, súhlasil aj profesor Števček. Jeho prioritami je posilnenie troch oblastí, a to administrácia projektov, oblasť PR a majetkovo-právne oddelenie. Okrem toho je podľa neho problémom byrokratická záťaž: „Trúfam si povedať, že sme prekročili veľmi tenkú a jemnú hranicu medzi administratívou a byrokraciou.“

Okrem iného kandidáti odpovedali aj na otázky týkajúce sa zhodnotenia svojich vlastných manažérskych schopností, zahraničných skúseností na univerzitách, názoru na viacnásobné pracovné úväzky v rôznych inštitúciách, ako aj stratégie dosiahnutia vyššieho umiestnenia v rebríčkoch kvality.  Diskusia otvorila aj medializovanú tému „utajenia“ rigoróznej práce Andreja Danka.

Videozáznam z celej diskusie nájdete na Youtube kanáli UK.