Užovky v Bratislave: od pozorovaní k vedeckému výskumu
Autorský kolektív z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PriF UK) zistil, ako sa užovka stromová (Zamenis longissimus) prispôsobila životu v meste. Štúdiu o Bratislave vedeckému tímu publikoval vysoko hodnotený medzinárodný časopis BMC Ecology and Evolution. Vedci do projektu zapojili aj verejnosť. A že to bol dobrý krok, o tom svedčí takmer 600 overených pozorovaní počas štyroch rokov, ktoré ukázali, ako sa tento chránený druh hada prispôsobil životu v meste.
Zoológovia z PriF UK mapovali výskyt užovky stromovej na území mesta Bratislavy. Pri výskume najväčšieho a najohrozenejšieho hada na Slovensku im pomohla spolupráca s verejnosťou prostredníctvom sociálnych sietí. Na základe spracovaných pozorovaní vďaka občianskej vede vydali štúdiu v časopise BMC Ecology and Evolution.
Metodika a výzvy pri zbere dát
Vedci vytvorili propagačnú stránku na Facebooku, prostredníctvom ktorej zbierali dáta. Pozorovania zúžili na katastrálne územie Bratislavy. „Prvou a základnou vecou, ktorú museli ľudia dodať, bola fotka užovky, ďalej najpresnejšie koordináty pozorovania – kedy a kde ju videli, v akom prostredí sa nachádzala a ako sa správala,“ zdôrazňuje jeden z autorov výskumu Petr Papežík. Pri každom pozorovaní sa síce nepodarilo získať všetky dáta, ale väčšina záznamov bola použiteľná a zaradená do štúdie.
Pozorovanie so zapojením verejnosti prebiehalo v období 2019 – 2022. Autorský kolektív nazbieral zhruba 600 pozorovaní užovky stromovej a 200 iných hadov. Spracovanie záznamov bolo pre vedcov personálne náročné. „V období najväčšej aktivity nám denne chodilo 12 – 16 pozorovaní, každé spracovanie trvalo 15 – 20 minút, čo napokon vyžadovalo kapacitu dvoch ľudí.“ Po ukončení projektu, teda po publikovaní štúdie, stránka na Facebooku prešla do hibernačného režimu a slúži skôr ako online poradňa pri identifikácii hadov z celého Slovenska.
Vďaka spolupráci s obyvateľmi mesta Bratislava zoológovia z PriF UK spracovali dáta do výsledného vedeckého výstupu – štúdie, ktorá vyšla v decembri v prestížnom časopise. „Štúdia poskytuje doposiaľ najpodrobnejší prehľad o ekológii tohto druhu v mestskom prostredí a ukazuje, že veda so zapojením verejnosti môže byť účinným nástrojom na monitorovanie plazov vo veľkých mestách,“ potvrdzuje Petr Papežík. Úspech vidí v zapojení verejnosti, ktorá prispela k vytvoreniu unikátnej databázy. Tento projekt nielen mapuje výskyt, ale zvyšuje povedomie o ochrane plazov v urbanizovanom prostredí.
Kľúčové zistenia o užovke stromovej
Užovka uprednostňuje mozaiku svetlých lesov, menej využívaných stavieb a záhrad pred poľnohospodárskou pôdou, ktorej sa užovka vyhýba. Jej denná aktivita vrcholí na jar a začiatkom leta, prevažne okolo poludnia a popoludní. „Je to druh, ktorý sa nevyhýba človeku, je verný svojmu územiu a žije na relatívne malom území. Často žije blízko ľudí, napríklad v kôlňach, v kompostoch, na záhradách, v garážach či v okolí domov. Zvyčajne sa uchyľuje do úkrytov, kde sa sotva zmestí, aby sa cítil zo všetkých strán bezpečne. Tam je schovaný, pokiaľ ho nevyženie von potreba sa najesť alebo na jar páriť. Už starí Slovania uctievali kult hada gazdu, pretože likvidoval hlodavce a zbavoval obydlia chorôb, čo prenesene robí v podstate doteraz,“ hovorí P. Papežík.
Priestorové rozloženie v Bratislave
Dáta ukazujú, že užovka stromová je v Bratislave pomerne bežná, vyskytuje sa najmä v oblasti Malých Karpát a pozdĺž Dunaja. Hlavné mesto je špecifické tým, že je veľmi naviazané na prírodné prostredie. „Stačí, keď zastavíte pri moste Lanfranconi, a v priebehu 15 minút sa na strane bratislavskej Petržalky a na hranici s Rakúskom dostanete do zaujímavého Pečnianskeho lesa, kde žijú užovky v prirodzenom prostredí. Stretnúť ich môžete aj na Železnej studničke alebo v okolí hradu Devín. V Botanickej záhrade, ktorá patrí Univerzite Komenského, môžete tiež vidieť nielen užovku stromovú, ale aj všetky štyri druhy hadov, ktoré v Bratislave žijú. Okrem užovky stromovej, užovku obojkovú, fŕkanú a hladkú,“ uvádza doktor Papežík. Analýzy zároveň potvrdzujú, že druh využíva pestrú mozaiku mestských aj prírodných biotopov, no silne urbanizované centrum obýva menej, čo naznačuje rozdiel v ekológii medzi populáciou v Bratislave a na severnej hranici areálu.
Zoológovia v rámci projektu zorganizovali aj niekoľko exkurzií. Záujem prejavili fanúšikovia plazov aj rodiny s deťmi a učili sa nielen, ako hady vyzerajú, ale aj ako sa k nim správať.
Odporúčania pre ochranu a verejnosť
„Keďže je užovka chránená, základom je hada nezabíjať, ideálne ho ani nechytať, na každú manipuláciu je potrebné povolenie,“ radí P. Papežík. Užovka stromová môže byť pomerne veľká. Samci sú väčší a dosahujú dĺžku meter a pol až dva metre. Živí sa predovšetkým hlodavcami a vtákmi. Pre človeka nie je nebezpečná, jej uhryznutie je neškodné, cítiť ho ako niekoľko špendlíkov zapichnutých do kože, „v prípade potreby postačia hrubé zimné rukavice, potom ju opatrne chytiť a vyniesť von, ale manipulácia s hadom by mala byť minimálna, aby neprišlo k jeho zraneniu. Samozrejme, je možné zavolať políciu alebo hasičov a požiadať o pomoc,“ dodáva zoológ.
Foto: Archív P. P.