Fyzikálne aspekty vývoja vesmíru: nové pohľady
V dňoch 24. a 25. októbra 2019 sa uskutočnil prvý pracovný workshop multidisciplinárne zameraného výskumného projektu Paradigmatické zmeny v nazeraní na vesmír a človeka z filozofickej, teologickej a fyzikálnej perspektívy podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV 18-0103), ktorého riešitelia sú z piatich fakúlt našej univerzity (FiF UK, FMFI UK, RKCMBF UK, LF UK, PriF UK).
Workshop pod názvom Fyzikálne aspekty vývoja vesmíru: nové pohľady sa konal v Modre, konkrétne v priestoroch Astronomického a geofyzikálneho observatória, ktoré patrí Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. Workshop oficiálne otvorila vedúca projektu profesorka Zlatica Plašienková, ktorá privítala nielen všetkých riešiteľov projektu, ale aj hostí, a v prvom rade rektora UK profesora Mareka Števčeka. Zároveň pripomenula hlavné ciele spoločného štvorročného výskumu, oboznámila riešiteľov so základnými úlohami v najbližšom čase a zámermi na nasledujúce obdobie. Požiadala o príhovor aj rektora a vyslovila nádej, že toto prvé pracovné stretnutie – okrem iného – splní dvojakú úlohu: 1. riešitelia sa oboznámia s najnovším stavom vo výskume vývoja vesmíru z fyzikálnych, a špeciálne astrofyzikálnych či astronomických perspektív; 2. otvorí sa nové problémové pole skúmania na základe interdisciplinárneho prístupu. Dodala, že k tomuto poznaniu prispeje aj oboznámenie sa s činnosťou observatória.
Program prvého dňa stretnutia sa tak niesol práve v znamení spoznávania histórie observatória v Modre. Zaujímavý príspevok k jeho vzniku a pôsobnosti predniesol jeho dlhoročný správca Dušan Kalmančok. Riešitelia výskumného grantu sa tak mohli dozvedieť o mnohých peripetiách, ktoré od začiatku osemdesiatych rokov sprevádzali výstavbu hvezdárne, a tiež to, aké boli osudy dvoch veľkých ďalekohľadov, ktoré sa nachádzajú v areáli observatória až do dnešných čias. Napriek tomu, že astronómia sa začala na Univerzite Komenského prednášať už v roku 1941, dlho nemala svoje vlastné observatórium. Situácia sa zmenila až vtedy, keď Astronomický ústav SAV vyradil z prevádzky 60-centimetrový ďalekohľad na Skalnatom plese. Hoci tento prístroj bol vo veľmi zlom stave, vtedajšie vedenie katedry astronómie, geofyziky a meteorológie rozhodlo, že zariadenie je po optickej stránke stále funkčné a pokúsi sa ho opäť uviesť do prevádzky. Cesta k naplneniu cieľa však bola dlhá a namáhavá, ale po rokoch úsilia bolo na jeseň roku 1989 observatórium oficiálne skolaudované. Jeho plynulé fungovanie umožnilo dosiahnuť aj riešiteľom z FMFI UK významné objavy a spolupracovať s vynikajúcimi odborníkmi z iných observatórií vo svete.
Druhý deň workshopu bol venovaný plenárnym prednáškam troch riešiteľov z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK (z oddelenia astronómie a astrofyziky a Astronomického a geofyzikálneho observatória Modra-Piesok). Ako prvý vystúpil doktorand Patrik Čechvala, ktorý sa venuje skúmaniu kozmického žiarenia a gama žiarenia. Riešiteľov grantu zároveň oboznámil aj s projektmi slovenských astronómov v zahraničí – konkrétne s využívaním špičkového astronomického zariadenia AMOS (All-sky Meteor Orbit System) na Kanárskych ostrovoch, v Čile a na Havaji. Druhý príspevok docenta Juraja Tótha zasvätil riešiteľov do najnovších poznatkov v oblasti výskumu slnečných sústav a iných planetárnych svetov. Ako posledný predniesol príspevok doktor Tomáš Paulech. Pozornosť venoval astrobiológii a problematike rôznych podôb života, ktoré sa môžu nachádzať vo vesmíre.
Všetky tri prednášky vyvolali živú diskusiu a množstvo zaujímavých, ale aj provokatívnych otázok o vývoji nám známeho vesmíru, ktoré poukázali aj na prienik fyzikálneho, teologického a v neposlednom rade filozofického nazerania na vzťah človeka a vesmíru a jeho miesto v ňom. Najčastejšie rezonovala otázka, ktorá súvisí s teologickým a fyzikálnym vysvetlením vzniku vesmíru a ktorú možno formulovať takto: „Potrebuje súčasná astrofyzika a kozmológia pracovať s hypotézou Boha ako stvoriteľa vesmíru, resp. s ideou transcendentnej počiatočnej príčiny či prvého hýbateľa?“ Z teologického a filozofického hľadiska ide síce o „starú otázku“, no vyžadujúcu odpoveď v kontexte súčasných poznatkov. Postupne sa v diskusii vynárali aj ďalšie otázky typu: „Možno pod vplyvom najnovších poznatkov na vývoj vesmíru reformulovať koncepciu antropického princípu alebo je potrebné ju celkom odmietnuť? Aké paralely nachádzame pri otázke vzniku života na Zemi a vzniku rozličných foriem života vo vesmíre?“
V záverečnej diskusii workshopu sa všetci riešitelia zhodli na tom, že humanitné a prírodné vedy by nemali v spoločnosti fungovať ako dva oddelené spôsoby nazerania na svet, ale, naopak, mali by kooperovať, vzájomne sa korigovať a dopĺňať s cieľom nadobudnúť čo najucelenejší pohľad na vývoj vesmíru a úlohu človeka v ňom. Práve táto vízia spája dvadsať riešiteľov z Univerzity Komenského, ktorí – podobne ako Platón v známom dialógu Ústava – veria, že cesta mysliteľa sa začína skúmaním hviezd a pohľadom na nočnú oblohu. No a všetci riešitelia projektu si takýto pohľad mohli dokonca v observatóriu skutočne aj „vychutnať“.
Zuzana Zelinová,
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK