Zlatica Zacharová: Prestaňme sa dívať na rozdiely a začnime byť inkluzívni a nápomocní
V Bratislave sa v dňoch 25. – 28. augusta 2025 konala významná medzinárodná konferencia EECERA, ktorú organizovala Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (PdF UK). EECERA je popredná európska asociácia podporujúca výskum a rozvoj vzdelávania v ranom detstve s dôrazom na inklúziu a rozmanitosť. Na podujatí sa zišlo viac ako 700 odborníkov a odborníčok zo 54 krajín, ktorí diskutovali o výzvach a perspektívach v oblasti raného vzdelávania. Detaily o príprave a priebehu konferencie poskytla hlavná organizátorka Zlatica Zacharová z Katedry psychológie a patopsychológie PdF UK.
Stretávame sa v úplnom závere konferencie na chodbe Slovenského národného divadla. Na hlavnom pódiu práve doznieva záverečná prednáška. Ako sa cítite v posledných chvíľach podujatia?
Úprimne? Ako keby po mne prešlo tisíc kamiónov. Je to pocit únavy a zároveň uspokojenia. Štyri dni sme pracovali prevažne v angličtine. Celý rok príprav prebiehal tiež v angličtine, komunikovali sme s našimi britskými partnermi z Centra pre výskum v ranom detstve (CREC), ktorí zabezpečujú konferenciu EECERA, a s ktorými sme mali pravidelné online stretnutia každý mesiac. Musela som prepnúť myseľ a fungovať systematicky. To, čo sa na začiatku zdalo desivé, sa nakoniec stalo jasným a usporiadaným procesom, v ktorom sme presne vedeli, čo a dokedy treba zabezpečiť.
Prečo sa napokon rozhodlo, že hostiteľským mestom bude Bratislava?
Na prvej konferencii EECERA som bola v Bologni v roku 2017. Vtedy som sa rozprávala s viceprezidentkou asociácie o tom, že v našom regióne konferencia ešte nebola, a stala som sa aj koordinátorkou pre Slovensko. Organizátori hľadajú miesta, ktoré sú dostupné pre európskych hostí, ale aj finančne zvládnuteľné pre účastníkov z tretích krajín. Bratislava preto bola ideálnou voľbou – blízka, ekonomicky zvládnuteľná a pritom atraktívna. Už v roku 2023 sme mali lokalizované miesta a o rok neskôr prišla delegácia zo správnej rady EECERA (prezidentka Cristine Pascal a šéfredaktor časopisu EECERA Journal Tony Bertram s kolegami z centra CREC) skontrolovať priestory, ktoré sme vybrali. Potvrdili nám Slovenské národné divadlo ako hlavný priestor pre prednášky a Filozofickú fakultu UK ako miesto pre sympóziá. Pedagogickú fakultu sme zvažovali, no kvôli väčšej vzdialenosti od SND bola FiF UK na Gondovej optimálna voľba, navyše s krásnym átriom a Moyzesovou sieňou, ktoré sa stali významnými miestami pre podujatie.
Organizácia tohto podujatia musela byť mimoriadne zložitá. Čo bola najväčšia výzva?
Rozpočet bol asi tou najväčšou skúškou. Keď človek robí kreatívnu prácu, musí zároveň vedieť počítať každé euro, aby sa všetko zmestilo do stanoveného rámca. Ďalším problémom boli priestory – v Bratislave naozaj nie je veľa sál pre 800 či 900 ľudí. Okrem toho sme museli myslieť na inkluzívnosť – od plného bezbariérového prístupu pre ľudí na vozíku, až po stravovanie rešpektujúce kóšer, halal, vegetariánske varianty či rôzne alergie a intolerancie. Aj také detaily tvoria atmosféru, ktorú účastníci cítia. Sme preto nesmierne vďační všetkým gastro partnerom za poskytnutý profesionálny servis a vyriešenie každej požiadavky našich delegátov, ktorí nás označili ako konferenciu s najlepším stravovaním. Lebo dobré jedlo, krásne priestory a milí ľudia sú okrem odbornej stránky tou najdôležitejšou vecou na konferencii a my sme chceli, aby sa účastníci a účastníčky cítili komfortne a hlavne bezpečne.
Súčasťou programu konferencie bola aj návšteva inkluzívnej materskej školy, ktorá vzbudila veľký ohlas. Ako sa ju podarilo zorganizovať?
Bolo to náročné, pretože posledný augustový týždeň sú materské školy zatvorené kvôli hygienickým opatreniam. Vďaka výnimočnému nasadeniu riaditeľky inkluzívnej materskej školy Heydukova v Bratislave Dagmar Luknár, ktorá si vybavila povolenia a dokázala nadviazať kontakt s rodičmi, sa podarilo privítať 43 zahraničných účastníkov a účastníčok. Hostia odchádzali nadšení, a bola to hmatateľná ukážka, že inkluzívne vzdelávanie sa dá robiť aj napriek byrokratickým či administratívnym prekážkam.
Aký význam mala konferencia EECERA 2025 pre UK a aké príležitosti ponúkla v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja raného vzdelávania pre slovenských odborníkov a odborníčky?
Konferencia otvorila dvere do sveta, kde sme ukázali svoju organizačnú disciplínu aj vedeckú kapacitu. Hlavná tohtoročná téma – vzdelávanie pre všetkých, oslava rozmanitosti a inklúzia – presne odráža výzvy, ktoré riešime aj na Slovensku, najmä v starostlivosti o deti od 0 do 3 rokov. Pre doktorandov a doktorandky to bola výnimočná príležitosť prezentovať, zbierať skúsenosti a nadviazať prvé medzinárodné kontakty či projekty. Medzinárodná spolupráca je pre nás kľúčová, pretože pomáha sledovať trendy, rozvíjať kapacity a otvárať sa novým prístupom. EECERA podporuje výmenu skúseností a budovanie vzťahov, ktoré zlepšujú kvalitu raného vzdelávania. Slovenskí odborníci a odborníčky tak majú šancu prezentovať svoju prácu na svetovej scéne a inšpirovať sa zahraničnými skúsenosťami.
Na záver, čo si z konferencie odnášate vy osobne? A aký odkaz dávate učiteľom a rodičom na prahu nového školského roka?
Veľkú vďaku. Mala som tím, ktorý stál pri mne, kolegov a kolegyne, ktorí urobili maximum, a 55 úžasných dobrovoľníkov a dobrovoľníčok (študentov a študentky pedagogiky, psychológie či stredných škôl), ktorí zabezpečili, že všetko fungovalo. Boli doslova neviditeľnými hrdinami konferencie a som na nich veľmi hrdá. Nadšenie a pozitívne emócie sa v tíme rýchlo šírili, čo veľmi pomáhalo pri riešení akýchkoľvek náročných a zložitých situácii. A podobne je to aj v rodinách teraz v septembri. Začiatok školského roka je vždy stresujúci. Nielen učitelia, ale aj rodičia by mali pamätať, že deti preberajú stres od nás dospelých. Keď sa však doma vytvorí pokoj a dobrá nálada, aj škola sa stáva príjemným miestom. Stotožňujem sa s tým, čo povedal pán župan na otvorení – vzdelávanie musí byť zábava. Ak k zábave pridáme pokoru a lásku k práci, prirodzene budeme inkluzívni, aj keď si to možno ani neuvedomujeme. Na to, aby sme boli inkluzívni, nemusíme používať veľa metód alebo pomôcok, stačí, ak počúvame, vnímame potreby druhých a s rešpektom na ne reagujeme.
Eva Kopecká