Študent práva zistil, že násilná kriminalita na Slovensku klesá
Daniel Richter, študent práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, sa zúčastnil na súťaži Veľvyslanectvo mladých. Jeho projekt s názvom Zníženie násilnej kriminality prostredníctvom budovania diaľnic získal prvé miesto. Daniel skúmal, ako výstavba diaľnic môže pomôcť rozvoju priemyslu a vyššej zamestnanosti, a tým aj zníženiu násilnej kriminality.
Od: Redakcia Našej univerzity
Prečo ste sa rozhodli prihlásiť do Veľvyslanectva mladých?
O súťaži som sa dozvedel prostredníctvom sociálnych sietí. Vedecký článok, s ktorým som sa zapojil, som mal už pripravený na iný predmet. Téma bola vypísaná veľmi všeobecne, mali sme popísať nejaký problém v spoločnosti a navrhnúť jeho riešenia. Jednou z požiadaviek bolo tiež navrhnutie finančného rozpočtu.
Navrhli ste si túto tému sám? Pracujete na nej ešte s niekým ďalším?
Tému vedeckého článku som si navrhol sám, iba som ju konzultoval s doktorom Lukášom Turayom z Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky PraF UK. Učí kriminológiu, takže ma podporil v spracovaní témy. Prácu som obhajoval v anglickom jazyku, môžem ju publikovať aj vo vedeckom časopise.
O čom je váš projekt?
Budovanie diaľnic je dlhodobým problémom a mohlo by znižovať násilnú kriminalitu, teda ubližovanie na zdraví. V banskobystrickom regióne je početne vyššia ako v bratislavskom, kde je viac rozvinutá skôr ekonomická kriminalita. Z iných výskumov vyplýva, že v oblastiach, kde postavili diaľnicu, vznikol priemysel, takže tam bola vyššia miera zamestnanosti a konkurencieschopnosti. To zvyšuje životnú úroveň obyvateľstva a znižuje aj násilnú kriminalitu ako negatívny spoločenský fenomén.
Znamená to, že v Bratislave je násilnej kriminality najmenej?
Nemôžme povedať že najmenej, ale pomerne menej ako v iných regiónoch, napríklad v banskobystrickom či košickom kraji. V bratislavskom kraji je však oveľa viac ekonomickej kriminality, ktorú páchajú skôr obyvatelia s vyššou životnou úrovňou či vyšším dosiahnutým vzdelaním. Na Záhorí je tiež vyššia životná úroveň v porovnaní s ostatnými regiónmi, takže je tu viac ekonomickej kriminality ako napríklad na východe.
Akým spôsobom ste získali dáta?
Keďže nemáme ucelené metodologické kriminalistické centrum, pozrel som sa na to skôr celoslovensky. Vychádzal som zo štatistík generálnej prokuratúry, ministerstva vnútra alebo ministerstva spravodlivosti. Generálna prokuratúra má štatistiku počtu podaných obhajob na základe konkrétneho druhu kriminality vo všetkých krajoch. Zistil som, že v regióne, ktorý má menšiu infraštruktúru, násilná kriminalita rastie. Skúmal som obdobie od 2006 do 2022, pretože trestný zákon je účinný od 1. 1. 2006, aj keď tento rok sme prijali výraznú novelu trestného zákona.
Ako sa vyvíjala kriminalita v tomto období?
Kriminalita ustupuje, najmä vďaka vstupu SR do EÚ aj celkovému zvýšeniu životnej úrovne. Negatívom je, že recidíva jemne stúpa. Zameral som sa iba na násilnú kriminalitu, ktorá by mala naďalej klesať. Vo všeobecnosti páchateľa trestnej činnosti odrádza to, či na jeho trestnú činnosť policajti prídu. Neodrádza ho výška trestnej sadzby, ide o mýtus.
Z akých sociálnych vrstiev väčšinou pochádzali páchatelia?
Čím nižšie vzdelanie, tým vyššia miera páchania trestnej činnosti. Väčšinou sú to nezamestnaní páchatelia alebo majú nižší príjem. Preto som v projekte navrhoval, že ak sa zvýši konkurencieschopnosť v regióne, tak sa zníži násilná kriminalita. Pri ekonomickej kriminalite je to naopak.
Prečo by sa mali študenti prihlásiť do Veľvyslanectva mladých?
Chcem sa venovať vede aj po skončení štúdia. Je veľmi užitočné zažiť akýkoľvek druh súťaže, na ktorej musíte odprezentovať svoju vedeckú prácu. Tri roky pôsobím v Študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ), ktorú som tento rok vyhral. Vďaka nej som objavil všetky svoje nedostatky a pracoval som na nich. Myslím si, že Veľvyslanectvo mladých dobre podporuje mladých vedcov a vedkyne, poskytne im spätnú väzbu, aby zistili, čomu sa majú vyvarovať pri ďalšom výskume. Začínajúci študenti nevedia robiť vedu, preto si myslím, že zber skúsenosti je pre mladých vedcov veľmi dôležitý.
Čomu ste sa venovali vo ŠVOČ?
Konkrétnym prípadom, pri ktorých nemôžu sudcovia nepotrestať páchateľa. Poviem príklad – žiak pochádza zo zlých rodinných pomerov, rodičia sú chudobní a on má problémy so správaním. Príde za spolužiakom a pod vyhrážkou bitky od neho vypýta peniaze. Ak by sa o tomto prípade dozvedeli orgány činné v trestnom konaní, musia tento čin kvalifikovať ako lúpež na dieťati. Základná trestná sadzba je okolo 7 až 12 rokov, pri mladistvých maximálne 6 rokov. Zároveň platí, že ak je horná hranica sadzby vyššia ako 5 rokov, súd musí udeliť trest odňatia slobody. Myslím si, že je to nezmysel. Pretože nutnosť uložiť mladistvému trest odňatia slobody bez toho, aby konkrétny sudca nemal možnosť posúdiť materiálne kritéria je neprimerane prísne. Trestné právo je najrepresívnejšie, preto by sa malo používať až v nevyhnutných prípadoch.
Idete do piateho ročníka, akú máte tému diplomovej práce?
V diplomovej práci sa chcem zaoberať individualizáciou trestania a potenciálnej podpore recidívy. Skúmam hmotnoprávnu individualizáciu trestania a do akej miery môže sudca udeliť trest na mieru konkrétnemu páchateľovi. Sudca je často veľmi limitovaný prílišným formálnym trestným zákonom. Porovnávam trestné zákony s ostatnými členskými štátmi EÚ – Českom, Poľskom, Maďarskom a Rakúskom. Druhá časť práce sa bude venovať kriminologickému výskumu. Ak je páchateľ vo výkone trestu na 5 rokov, môže sa zvýšiť miera jeho recidívy, pretože má pretrhnuté sociálne či ekonomické väzby. Po prepustení z väzenia je pravdepodobné, že sa vráti k trestnej činnosti. Ja sa chcem zamerať na to, ako súčasný trestný zákon môže nepriamo podporovať vznik recidívy. Dáta budem čerpať zo štatistík generálnej prokuratúry, ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, Českého kriminologického inštitútu a najmä zo zahraničných kriminologických výskumov.
Čo je podľa vás najväčším problémom trestného práva vo vašej téme?
To, že ak naplníte skutkovú podstatu zločinov, teda trestných činov ktorých horná hranica trestnej sadzby je nad 5 rokov, a zároveň ide o úmyselný trestný čin, súd musí považovať tento čin za trestný. Čo vedie k situáciám, kedy je príliš neúmerné a nespravodlivé použiť normy trestného práva. Iný príklad je u prečinov, teda trestných činov, ktorých horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov alebo sú to neúmyselné trestné činy, teda spáchané z nedbanlivosti. Ak je ich závažnosť malá, nejde o trestný čin. Napríklad – výtržník rozbije obchod. Je vhodné ho odsúdiť normami trestného práva, ak to urobil predtým už viackrát. Na druhej strane, ak ide o prvopáchateľa, ktorý bol podgurážený, pôjde o priestupok a dostane pokutu, bude musieť nahradiť škodu. Páchateľ nebude mať záznam v registri trestov. Myslím si, že by sme nemali ľuďom život príliš komplikovať. Ak ich neprimerane odsúdime, je oveľa pravdepodobnejšie, že sa z nich stanú recidivisti. Myslím si, že trestné sadzby na Slovensku sú neúmerné – niekto zabije človeka a po štyroch rokoch ho podmienečne prepustia, pričom druhý zločinec dostane za ekonomický podvod 19 rokov. Po niekoľkých desiatkach rokov vyjde von, má pretrhnuté sociálne aj ekonomické väzby. Pritom je známe, že potrestaní páchatelia ekonomickej kriminality väčšinou stratia svoje doterajšie postavenie. A s tým spätú aj možnosť pokračovať v trestnej činnosti.
Myslíte si, že je správnym riešením znížiť trestné sadzby sa ekonomickú trestnú činnosť?
Myslím si, že by sudcovia mali mať väčšiu mieru slobody pri posudzovaní toho, akým spôsobom potrestať konkrétneho páchateľa, napríklad aj pri prípadoch ekonomickej trestnej činnosti. Argument proti väčšej autonómii sudcov je ten, že by to mohli sudcovia pokútne zneužívať. Avšak to je nedostatočný argument, máme dostatok opravných prostriedkov na to, aby to fungovalo. Napríklad v Nemecku, Česku či Rakúsku sú sadzby od 1 roka do 10 rokov. V týchto krajinách najskôr sudca posúdi páchateľa, do akej miery ho môžu prevychovať, a až potom mu uloží sankciu na mieru.
Čomu sa chcete venovať v budúcnosti? Aké máte plány po skončení štúdia?
Veľmi rád by som pokračoval na doktorandskom štúdiu v trestnom práve. Okrem toho pracujem ako študentská vedecká pomocná sila Katedry trestného práva PraF UK a tiež pracujem v Úrade pre správu zaisteného majetku.
Čo má tento úrad na starosti?
Pokiaľ prokurátor zaistí majetok v trestnom konaní, tak sa o tento majetok stará – napríklad vozidlo, ktoré slúži na rôzne účely, aby páchateľ nepokračoval v trestnej činnosti. Prokurátor vydá príkaz, policajt zaistí vozidlo, správcovia prevezmú vozidlo a uskladnia ho v skladoch úradu. Potom čakajú, ako dopadne trestné konanie, a buď vozidlo prepadne štátu – v takom prípade zostáva okresnému úradu a väčšinou sa draží. Ja pripravujem podklady pre správcov. V budúcnosti by som chcel najmä pokračovať ako výskumný pracovník na fakulte.
Radka Rosenbergová