Prevencia karcinómu prostaty nebolí
Vedecko-výskumná činnosť na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine (JLF UK) dlhodobo dosahuje medzinárodnú úroveň. Potvrdzuje to aj nedávne ocenenie tímu martinských odborníkov na prestížnom sympóziu v New Yorku organizovanom pod záštitou inštitúcie Mount Sinai. O význame genetického výskumu v diagnostike karcinómu prostaty, ale aj o pretrvávajúcich bariérach v prevencii sme sa rozprávali s Róbertom Dušenkom, odborným asistentom Urologickej kliniky JLF UK a Univerzitnej nemocnice Martin (UNM).
Váš tím získal významné medzinárodné uznanie za výskum karcinómu prostaty. Ako tento úspech vnímate s odstupom času?
Pre náš tím predstavuje toto ocenenie predovšetkým potvrdenie, že vedecko-výskumná činnosť realizovaná v Martine dosahuje svetové parametre. Ide o výsledok dlhodobého, systematického úsilia viacerých pracovísk – Urologickej kliniky JLF UK, UNM a Ústavu lekárskej biochémie JLF UK.
Na sympóziu sme prezentovali výskum zameraný na analýzu genetických variácií vybraných génov a ich vplyv na riziko vzniku karcinómu prostaty. Naším cieľom je identifikovať nové genetické markery, ktoré umožnia skoršiu a presnejšiu stratifikáciu rizika u pacientov. Tento výskum nie je jednorazovým výsledkom, ale vyvrcholením viac než desaťročného kontinuálneho úsilia.
Kľúčovou výzvou však zostáva translácia týchto poznatkov do klinickej praxe tak, aby mali reálny prínos pre pacienta.
Ak prejdeme od výskumu k pacientovi – prevencia zostáva kľúčovým faktorom. Prečo ju muži stále podceňujú?
Najvýraznejšími bariérami sú strach z neznámeho a istá miera ostychu. Muži často vyhľadávajú lekára až v momente, keď pociťujú ťažkosti. Problém karcinómu prostaty však spočíva v tom, že v počiatočných štádiách prebieha asymptomaticky.
Z pohľadu urológa je zásadné zachytiť ochorenie práve v tomto období, keď je pravdepodobnosť úspešnej liečby veľmi vysoká. Napriek tomu sa stále stretávame s mylnými predstavami o bolestivosti alebo časovej náročnosti vyšetrenia. V skutočnosti ide o krátke, približne 15-minútové vyšetrenie, ktoré nie je bolestivé.
Čo teda pacienta čaká pri preventívnom vyšetrení?
Vyšetrenie sa začína odberom anamnézy so zameraním na rizikové faktory a prípadné symptómy. Nasleduje fyzikálne vyšetrenie prostaty per rectum, ktoré býva často vnímané ako najväčšia bariéra. Hoci môže byť mierne nepríjemné, pacienti ho spravidla hodnotia ako dobre tolerovateľné.
Súčasťou vyšetrenia je aj ultrazvukové zhodnotenie obličiek a stanovenie hladiny prostatického špecifického antigénu (PSA) v krvi. PSA predstavuje najrozšírenejší biomarker využívaný v skríningu karcinómu prostaty. Samostatne nie je diagnosticky definitívny, avšak v kombinácii s klinickým vyšetrením umožňuje vysokú mieru diagnostickej presnosti.
Ako postupujete pri podozrivom náleze?
V prípade podozrenia indikujeme biopsiu prostaty, ktorá predstavuje diagnostický štandard umožňujúci definitívne potvrdenie alebo vylúčenie malignity. Výkon sa realizuje v lokálnej anestézii a je pacientmi vo väčšine prípadov dobre tolerovaný.
Ďalší terapeutický postup závisí od rizikovej stratifikácie ochorenia. Pri lokalizovanom karcinóme dosahujeme veľmi vysokú úspešnosť liečby, čo opäť podčiarkuje význam včasnej diagnostiky.
Existujú jasné odporúčania, kedy by mal muž absolvovať preventívne vyšetrenie?
Štandardne odporúčame začať so skríningom po 50. roku života. U mužov s pozitívnou rodinnou anamnézou – teda ak sa karcinóm prostaty vyskytol u otca alebo brata – odporúčame začať o desať rokov skôr, približne vo veku 40 rokov.
Pri negatívnom náleze sa vyšetrenie opakuje spravidla v trojročných intervaloch. Dôležité je nečakať na rozvoj symptómov, ktoré môžu signalizovať pokročilejšie štádium ochorenia.
Popri klinickej a vedeckej činnosti pôsobíte aj ako pedagóg. Aký prístup sa snažíte odovzdať študentom a študentkám medicíny?
Snažím sa ich viesť k širšiemu pohľadu na medicínu aj na profesiu lekára ako takú. Urológiu nevnímam izolovane, ale ako súčasť komplexného prístupu k pacientovi.
Zdôrazňujem im, že skutočná zodpovednosť prichádza až po ukončení štúdia, keď preberajú rozhodovanie o zdraví a živote pacienta. Práve tento aspekt robí medicínu náročnou, ale zároveň mimoriadne zmysluplnou.
Môže pedagogický prístup ovplyvniť výber budúcej špecializácie?
Som presvedčený, že áno. Spôsob, akým je odbor prezentovaný, zohráva významnú úlohu. Teší nás, keď študenti po absolvovaní stáží zmenia svoj pohľad na urológiu a začnú o nej uvažovať ako o budúcej špecializácii.
Priamy kontakt s klinickou praxou je nenahraditeľný. Ako hovorím študentom – skúsenosť je v medicíne kľúčová. Bez nej zostáva poznanie len teoretické.
Eva Kopecká