Podcast Komunita – Veronika Valkovičová: Mladí ľudia ovládajú technológie, ale chýbajú im vzťahové zručnosti
O tom, čo robíme so svojim telom, rozhodujeme my. To, čo zdieľame cez digitálne technológie, je tiež v našich rukách. Akú úlohu zohrávajú digitálne hranice? Môžeme ich prekračovať? Aký súvis majú s našimi intímnymi vzťahmi? Aj o tom hovoríme v podcaste Komunita so sociálnou vedkyňou Veronikou Valkovičovou z Katedry etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ako spoluautorka participovala na výskume, ktorý sa venoval vplyvu digitálnych technológií na partnerské vzťahy.
Hoci nám technológie prinášajú veľa výhod, otvárajú aj nové otázky a riziká. Doteraz sa vo verejnom diskurze hovorilo najmä o senioroch a deťoch, ktorí sú zraniteľní voči digitálne sprostredkovanému násiliu. Vo vašom výskume ste sa však zamerali na iné skupiny. Prečo?
Náš výskumný projekt sa zameral na násilie v intímnych vzťahoch, pretože sme si všimli, že digitálne technológie, hoci sú často spájané so starostlivosťou, sa stávajú aj nástrojom nátlakovej kontroly a psychického násilia. To sa deje prostredníctvom rôznych informácií, prístupov, fotiek, či videí, ktoré v párových vzťahoch zdieľame. Keď riešime rizikové situácie, tak zvyčajne hovoríme skôr o deťoch a o senioroch, pretože z iných výskumov vyplýva, že práve tieto cieľové skupiny sú veľmi ohrozené násilným správaním, ktoré prichádza od cudzích ľudí. V angličtine tomu hovoríme stranger danger. To je veľmi častá téma aj v rôznych stratégiách verejných politík, ktoré sa týkajú digitálneho bezpečia. Ale náš výskum a rešerš literatúry v zahraničí nám stále ukazuje, že sme zraniteľní voči násiliu cez digitálne technológie aj od našich súčasných alebo bývalých partnerov a partneriek. Chceli sme preniknúť do problematiky zdieľania digitálnych hraníc a naratívov o viktimizácii, kedy sú obete obviňované z toho, že s partnerom alebo partnerkou zdieľali citlivé údaje, dali mu prístup do svojho mobilu alebo na sociálne siete. Tým sme chceli poukázať na to, že riziko násilia cez digitálne technológie sa netýka len špecifických skupín, ale kohokoľvek v intímnych vzťahoch, bez ohľadu na vek.
Pozerala som si niektoré dáta, ktoré vyšli z vášho výskumu a bola som prekvapená z toho, že mladá generácia, ktorá je digitálne najzručnejšia a ktorá sa obrazne povedané narodila s mobilom v ruke, je aj najviac ohrozená. Prečo?
Toto aj nás veľmi zaskočilo. Keď sme s kolegyňami Zuzanou Sekerákovou Búrikovou a Vierou Polákovou zo Sociologického ústavu SAV dizajnovali kvantitatívny výskum a začali sa pýtať našich respondentov a respondentiek, čakali sme, že budú rozdiely medzi mužmi a ženami vo vnímaní použitia digitálnych technológií a zdieľaných prístupov. Tie ale naozaj neboli markantné. To, čo nám naozaj vyšlo ako zásadné, je vek. Ukázalo sa, že veková skupina 16 až 24 rokov má najviac posunuté digitálne hranice, to znamená, že mladí ľudia najčastejšie zdieľajú polohu v telefóne so svojím frajerom, frajerkou, takisto zdieľajú heslo do mobilných telefónov, či do sociálnych sietí. Keď sme sa ich pýtali na ich nastavenie, očakávania toho, čo je a čo nie je vo vzťahu normálne, sú niekde úplne inde ako staršie generácie. Oveľa viac očakávajú, že budú mať o partnerovi, partnerke viac informácií.
Napríklad?
Napríklad, že budú vedieť, kde je, s kým sa rozpráva a podobne. Digitálne technológie im dali prístup k veľkému množstvu informácií. Ešte pred 20 rokmi ste nemohli len tak vedieť, kde sa teraz váš partner nachádza. Teraz vám v aplikácii zazdieľa svoju polohu a hneď to viete a môžete sa celý deň pozerať, kde sa pohybuje. Je ale otázne, či viac informácií o partnerovi, partnerke robí vzťah kvalitnejším. Osobne si myslím, že nevyhnutne nie, pretože napríklad, keď sme sa pýtali ľudí, či sa boja, že by ich partner mohol kontrolovať cez sociálne siete alebo cez iné aplikácie, tak práve mladá generácia mala najväčšie percento súhlasu s týmto výrokom. Takmer 42 %, teda skoro každý druhý súhlasil s tým, že sa bojí, že by ich partner, partnerka mohol kontrolovať.
Myslíte, že tento strach súvisí aj s tým, že už mali podobnú skúsenosť v minulosti?
Môže to súvisieť nielen s vlastnou, ale aj rovesníckou skúsenosťou, keďže počúvajú príbehy, komu sa čo stalo. No myslím si, že silný faktor je nedostatok iných vzťahových zručností. Kolegyňa Zuzana Sekeráková Búriková aktuálne robí hĺbkové rozhovory s dospelými ľuďmi, ktorí žijú v stabilných vzťahoch, často už aj s deťmi a tam sa naozaj ukazuje, že digitálne hranice by sa najčastejšie mali vyjednávať komunikáciou. Dospelým to ide, ale mladí sa to ešte len učia, čo je prirodzené, lebo ešte potrebujú zistiť alebo zažiť, ako vzťahy fungujú. Tento nedostatok komunikačných zručností ich vedie k hľadaniu informácií na sociálnych sieťach alebo dokonca k nazeraniu do telefónu. Alarmujúce je, že 52 % mladých si myslí, že ak sú neistí, majú právo pozrieť sa partnerovi do súkromnej komunikácie, kým u dospelých je to len 28 %. Toto prekračovanie digitálnych hraníc je často signálom neistoty vo vzťahu, ktorú nevedia inak riešiť.
V podcaste Komunita sa ďalej dozviete:
- či vzájomné zdieľanie hesla na siete či PIN kódu k telefónu znamená viac lásky vo vzťahu,
- aké percento respondentov vo výskume považuje zdieľanie sexuálneho obsahu s partnerom cez digitálne technológie za normálne,
- aké rozmery má súhlas vo vzťahoch a akých oblastí sa týka,
- čo chýba dnešným tzv. mladým digitálnym domorodcom vo vzťahoch,
- aké ďalšie informácie prekvapili vedkyne v rámci vyhodnocovania výsledkov výskumu,
- čo je zárukou zdravých vzťahov, ako si nastaviť digitálne hranice
- a prečo digitálne násilie môže eskalovať po rozchode.
Celú epizódu si môžete vypočuť na platforme Spotify.