Od posilňovania po radikalizáciu: Akú pascu kladie dospievajúcim manosféra?
Začína sa to nevinným videom o cvičení, rýchlych autách či úspechu, no skončiť to môže v zajatí myslenia krajnej pravice a nenávisti voči ženám. Digitálny priestor a algoritmy sociálnych sietí čoraz výraznejšie formujú identity dospievajúcich chlapcov v citlivom veku. O skreslenom obraze maskulinity, parasociálnych vzťahoch na internete aj o tom, kde sa končí nevinný humor a začína reálna radikalizácia, hovorí politológ Pavol Hardoš z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.
Dnešní mladí ľudia sledujú obrovské množstvo obsahu na internete. Ako sa z prezerania nevinných videí dostanú k radikálnemu obsahu?
Algoritmy sociálnych sietí nerozlišujú medzi témami v tradičnom zmysle, ale fungujú v rámci ekonomiky pozornosti. Keď dospievajúci hľadajú na internete odpovede na to, kým sú, a sledujú obsah zameraný na cvičenie či úspech, algoritmus im automaticky ponúka ďalší, často subverzívnejší, šokujúcejší či prehnanejší materiál. Aby bol influencer úspešný, neustále prekonáva hranice a radikalizuje svoje vyjadrenia. To však neznamená, že sa z každého sledovateľa okamžite stane radikál. Ide o proces neustáleho „marinovania“ v toxickom prostredí, kde sa predtým okrajové a nenávistné názory postupne stávajú zdanlivo normálnymi a tolerovateľnými.
Prečo sú postavy ako napríklad Andrew Tate pre dospievajúcich chlapcov také príťažlivé?
Títo influenceri predstierajú úspech, luxus a sebavedomie, čo na mladých silno pôsobí. Ľudia, podobne ako iné živočíšne druhy, od nepamäti imitujú správanie a názory úspešnejších vzorov. V dobe, keď chlapcom v reálnom okolí chýbajú reálne komunitné skúsenosti a vzory, siahajú po virtuálnej náhrade. Vďaka sociálnym sieťam vznikajú silné jednostranné parasociálne vzťahy – mladý človek má pocit, že influencer je jeho priateľ, ktorý ho neustále sprevádza životom, dobre ho pozná, čo veľmi sťažuje akúkoľvek kritiku či vonkajšiu intervenciu. Svoju rolu zohráva aj ekonomická neistota: v situácii, keď je ťažké zarábať peniaze a získať spoločenský status, ponúkajú títo tvorcovia obsahu iluzórny balzam na dušu a falošnú nádej.
Fenomény z manosféry často štartujú ako online slang, memy alebo nenápadné vtipy. Kde sa končí nevinný internetový humor a začína reálna radikalizácia?
Humor a šokujúce vtipy fungujú v chlapčenských komunitách ako akási mena na posilnenie vlastného postavenia – kto vec viac vyhrotí, je väčší borec. Za týmto humorom sa však veľmi často skrýva hlboko zakorenená mizogýnia. Podobne ako v extrémistických hnutiach minulosti, aj tu slúžia vtipy na cudzí úkor ako nástroj na nastavenie novej normy a hierarchie. Keď sa neustále opakujú naratívy o podradenosti žien, zosmiešňujú sa obete násilia alebo sa tvrdí, že ženy mužom niečo dlhujú, dochádza k postupnej dehumanizácii a príprave pôdy pre reálnu agresiu.
Ako v praxi spoznáme, že sa mladý človek začína radikalizovať?
Varovným signálom je predovšetkým špecifický žargón manosféry, ktorým mladí ľudia začínajú vysvetľovať vzťahové a spoločenské hierarchie. Bežne používajú pojmy ako alfa či sigma samec, prípadne dehonestujúce označenia pre ženy. Časť tejto subkultúry, takzvaní looksmaxxeri, zase stavajú všetok úspech na geneticky danom vzhľade a fyzickej atraktivite – mladí muži sa snažia do extrémnosti upravovať telá a tváre s presvedčením, že ženy sú povrchné. Samostatnou a rizikovou skupinou sú takzvaní inceli – muži žijúci v nedobrovoľnom celibáte, ktorí prepadajú hlbokej frustrácii a beznádeji z vlastného neúspechu vo vzťahoch. Nebezpečným prvkom celej ideológie je neustále prepínanie polôh: chlapcom sa hovorí, že sú predurčení k nadradenosti, no vzápätí sa štylizujú do role obete, ktorej je ubližované, čo v nich budí hnev a potrebu „trestať“ okolie.
V spoločnosti sa pri prejavoch agresivity často objavuje naratív, že ide výhradne o zlyhania jednotlivcov s psychickými problémami. Prečo je nebezpečné redukovať tento fenomén len na mentálne zdravie?
Nemôžeme tvrdiť, že pozretie si videa konkrétneho influencera vedie automaticky k fyzickému útoku, ale zároveň sa nemôžeme tváriť, že tu neexistuje prepojenie medzi myšlienkami kolujúcimi v spoločnosti a reálnymi prejavmi násilia. Ideológia mužskej nadradenosti a nenávisti voči ženám vytvára podhubie a normalizuje agresivitu. Ignorovať ideologické a štrukturálne pozadie a všetko zvaľovať len na individuálne mentálne zdravie či osobné problémy znamená prehliadať širší spoločenský problém.
Ako môžeme dospievajúcich chlapcov chrániť, aké reálne vzory im vieme ponúknuť a akú úlohu v tom hrajú školy či regulácia sietí?
Dôležitá je prevencia a prítomnosť zdravých reálnych vzorov mimo obrazoviek, ktoré môžu pôsobiť ako protiváha skresleným predstavám z internetu. Školy a pedagógovia však často narážajú na legislatívne bariéry a podozrievavosť, pričom reálne „vymývanie mozgov“ sa deje v mobiloch detí. Okrem podpory vzťahovej výchovy sa musíme pozrieť na samotnú architektúru sociálnych sietí. Tento problém nie je možné vyriešiť iba na národnej úrovni, kľúčová je silná európska regulácia, napríklad prostredníctvom legislatívy pre digitálne služby, ktorá prinúti globálne platformy niesť zodpovednosť za algoritmy optimalizované na kradnutie pozornosti a šírenie toxického obsahu.



