Ako na efektívne učenie s youtube kanálom Dejepis inak
Sedenie v učebni, tabuľa a priamy kontakt s výkladom učiteľa dnes supluje online výučba a v niektorých prípadoch aj zvýšená potreba samoštúdia a čítania externých zdrojov. S tým však prichádza aj nutnosť písať kvalitné poznámky, ku ktorým sa môžeme v prípade potreby vrátiť namiesto opakovaného čítania dvestostranovej štúdie.
Téme vzdelávania, ale aj zlepšeniu samotného procesu učenia sa, sa venuje aj absolventka učiteľstva histórie a filozofie na UK Sandra Sviteková. Svojím projektom Dejepis inak zaujala už niekoľko desiatok tisíc sledovateľov na sociálnych sieťach. Z dejepisu spravila jeden z najatraktívnejších predmetov a svojimi videami len ukazuje, ako sa to dá robiť inak. Lepšie. Niektorí jej rady už úspešne aplikujú, pre tých ostatných ponúkame pár tipov, ako s nimi začať.
Radšej obrázky alebo text?
Informácie si pamätáme buď vo forme slov, s ktorými pracuje verbálna pamäť, alebo vo forme obrázkov, s ktorými pracuje vizuálna pamäť. Práve preto, že sa od seba líšia mentálnymi procesmi, dokážeme pomocou každej z týchto foriem dosiahnuť rozličné výsledky. Techniky vizuálnej pamäte sú známe už niekoľko rokov, no väčšina ľudí používa práve tú druhú. Medzi techniky verbálnej pamäti patrí napríklad vytváranie skratiek, slovných spojení a dokonca aj rýmovanie a spievanie. Ak chcete zistiť, ktorú pamäť máte v lepšej kondícii, môžete si spraviť jednoduchý test so Sandrou napríklad v tomto videu. V ktorom prípade sa vám darilo lepšie? Ak ste skôr typ, ktorému sa ľahšie zapamätávajú slová, skúste si prepisovať najhlavnejšie myšlienky. Prípadne si skúste prepísať text obyčajnou ceruzkou a postupne si gumujte určité časti textu a pri každom opakovaní sa skúste rozpomenúť. Ak si k hovoreným slovám pripojíte aj svoju obľúbenú skladbu, ktorú si pohmkávate vždy, keď sa práve neučíte, môže to spraviť proces nielen zaujímavejším, ale aj účinnejším.
Kvalita je vždy viac ako kvantita
Prečo sa máme vôbec sústrediť na robenie si poznámok? Je veľmi dôležité si uvedomiť, že výstup je rovnako dôležitý ako vstup. Keď sa niečo učíme prvýkrát, či už ide o nejaký fakt alebo koncept, prijímame nové informácie. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o niečo, čo by sme neradi zabudli hneď po tom, ako to dočítame. Preto, aby sme si tieto informácie čo najdlhšie uchovali, musíme ich uložiť na miesto, ku ktorému máme ľahký prístup.
O tom, či je lepšie robiť si poznámky na papier alebo do počítača, sa vedú diskusie už niekoľko rokov. Informácie sú komunikované prostredníctvom jazyka, tak získavate syntax (zvuky, písmená, ktoré spolu vytvárajú slová a tie zas vety) a význam slov. Vaša pamäť sa však dokáže vysporiadať len s jedným aspektom. Ak si píšete poznámky do počítača, venujete väčšinu svojej pozornosti syntaxi, a nie významu jednotlivých slov. Písanie poznámok na papier má jednu výhodu, a to, že si vyžaduje menej sebakontroly. Je len na vás, či sa rozhodnete pre počítač alebo klasický papier a pero.
Pri písaní do PC existujú rôzne aplikácie na robenie si poznámok (Evernote, OneNote...), možno vám niečo z toho bude vyhovovať a uľahčí vám to robenie si poznámok. Ak si však robíte poznámky na počítači, zavrite si všetky aplikácie, ktoré nesúvisia s prednáškou a ktoré by vás mohli pri písaní rozptyľovať. Budete sa vedieť lepšie sústrediť. Nie je potrebné zapisovať si všetko. Dôležitá je kvalita a nie kvantita.
Na začiatku akademického roka je dobré si preštudovať opis každého jedného predmetu (sylabus), skúste získať nejaké tipy od vyučujúcich alebo od spolužiakov z vyšších ročníkov. Dôležité je sústrediť sa na rôzne hodnotenia, sumáre, prehľady, úsudky, pojmy, definície, termíny a príklady. O to viac, ak práve nie je začiatok školského roka a ste radi za každú jednu informáciu.
Existuje veľmi veľa systémov na zaznamenávanie poznámok, no medzi najhlavnejšie patrí tézovitá metóda, Cornellova metóda a metóda mapovania mysle. Skúste si všetky tri a zistíte, ktorá metóda je pre vás najvhodnejšia. Ukážky, ako na ne, nájdete aj v nasledujúcom videu Dejepis inak.
Čítajte rýchlejšie
Okrem písania kvalitných poznámok je samozrejmou súčasťou štúdia aj čítanie. Ak práve nie ste v prvom ročníku, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa už stretli s tým, že text, ktorý ste mali čítať na domácu úlohu, ste museli prečítať aspoň päťkrát, kým ste sa mohli pohnúť ďalej. Niekedy bolo potrebné oprášiť znalosti z prvej triedy základnej školy, kedy ste naposledy kreslili a čokoľvek sa z textu dalo, ste si museli aj graficky načrtnúť. Častou súčasťou štúdia nie sú len ťažké odborné texty, ale aj ich množstvo. Obzvlášť v časovej tiesni počas skúškového obdobia je preto dobré zvážiť aj tzv. „rýchločítanie“.
Čítajte, kde sa dá
Priemerná osoba číta 200 až 250 slov za minútu, no ani to v krušných chvíľach skúškových nie je dosť. Na internete (napr. cez aplikáciu Legentas) si môžete skúsiť, ako ste na tom vy. Ak však rýchločítanie zvážite, treba brať do úvahy, že ide o zručnosť, ktorú sa musíte tiež naučiť. A začať treba práve čítaním. Čítajte vždy a všade, kde na tom máte čas. Dôležité je nielen to, čo čítate, ale aj miesto, kde čítate. Mnohí považujú za ideálnu práve kaviareň, kde nepočujete svoje vlastné myšlienky, ktoré by vás mohli odtrhnúť od deja knihy. Niektorým sa to ale môže zdať ako rušivý element, a tak radšej zvolia ticho a pokoj vlastnej izby. To už závisí od preferencií. Existuje však pár rád, ktoré proces čítania môžu zefektívniť ešte viac.
Nesubvokalizujte
Jednou z odporúčaných rád, na ktorú by ste sa ale mali zamerať bez ohľadu na to, kde čítate, je, nehovoriť si text. A to nielen nahlas, ale ani v duchu, v mnohých prípadoch vás to totiž spomalí na úroveň rozprávania. Aj táto schopnosť si však vyžaduje tréning. Niektorí aktívni „rýchločítači“ odporúčajú zamestnať ústa inou aktivitou, napríklad žutím žuvačky alebo priložením jazyka na podnebie úst.
Zamerajte sa na podstatné
Ak je medzi vami niekto, kto na strednej prečítal Otca Goriota či Chrám Matky Božej v Paríži, od začiatku do konca, s najväčšou pravdepodobnosťou pri tom využil jednu zo zásad rýchločítania. A tou je preskakovanie zbytočností. Ruku na srdce, koľkí z vás čítali dopodrobna všetky opisy chrámu či prostredia?
To isté sa odporúča aj pri efektívnom čítaní, ktoré môže pomôcť hlavne pri štúdiu. V mnohých knihách je oveľa viac detailov, než potrebujete v skutočnosti nasať pre úspešné zvládnutie skúšky. Nechceme tým povedať, že text je zbytočný, iba pripomenúť stále podstatnú kvalitu, ktorá aj v tomto prípade má vyššiu hodnotu ako kvantita. Ak sa učíte, sústreďte sa na dôležité pojmy, významy alebo informácie, ktoré viete, že si potrebujete zapamätať. Pri nich spomaľte, prečítajte si ich pomaly a niekoľkokrát, aby ste im aj porozumeli. Veľakrát pri tom pomáha, keď si pozornejšie prečítate začiatok odseku, ktorý vám napovie, o čom to bude a koniec, ktorý jeho tému zosumarizuje.
To, čo je dôležitejšie než samotná rýchlosť čítania, je ale rýchlosť učenia sa a získavanie vedomostí. Pokúste sa získané informácie z kníh zužitkovať čo najlepšie vo svoj prospech. Posledné mesiace nám ukázali, že dokážeme fungovať, aj keď sa práve nemôžeme stretnúť v kaviarňach. Vytvoriť skupinový call, diskutovať o prečítanom a naučenom nikdy nebolo jednoduchšie. Využite to.