Kozmologická problematika v antickej a stredovekej filozofii
Dňa 26. novembra 2020 sa uskutočnil piaty pracovný workshop multidisciplinárne zameraného výskumného projektu „Paradigmatické zmeny v nazeraní na vesmír a človeka z filozofickej, teologickej a fyzikálnej perspektívy,“ podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV 18-0103), ktorého riešitelia sú z piatich fakúlt našej univerzity (FiF UK, FMFI UK, RKCMBF UK, LF UK, PriF UK). Workshop s názvom „Kozmologická problematika v antickej a stredovekej filozofii“ sa z dôvodu nečakaného zavedenia protipandemických opatrení uskutočnil nakoniec online formou, a to prostredníctvom aplikácie Microsoft Teams.
Workshop nadväzoval na predchádzajúci štvrtý workshop nazvaný „Kozmologické a antropologické aspekty vývoja ľudstva: Na Mars a späť“, ktorý sa uskutočnil v júli a bol primárne venovaný riešeniu problematiky vzťahu človeka k vesmíru z pohľadu astrofyziky. Na novembrovom workshope tiež rezonovala táto kľúčová téma avšak tentokrát problematika chápania prepojenia makrokozmu (vesmíru) s mikrokozmom (človekom a jeho ľudským svetom) bola skúmaná v kontexte významných filozofických a teologických prístupov k jej riešeniu, tak ako sa profilovali v rámci dejín filozofického a teologického myslenia s dôrazom na antickú a stredoveko-renesančnú tradíciu. Išlo o problémy, ktoré reflektovali zložitý vzťah človeka k vesmíru a jeho hľadanie prvotných príčin existencie sveta, resp. vesmíru ako celku a jeho postavenia v ňom.
Na workshope odzneli tri prednášky, s ktorými vystúpili dr. Zuzana Zelinová a doc. Andrej Kalaš z Katedry filozofie a dejín filozofie (FiF UK) a Mgr. Gašpar Fronc z Katedry kresťanskej filozofie a historických vied (RKCMBF UK).
Prvá predniesla výsledky svojho výskumu dr. Zuzana Zelinová v prednáške pod názvom „Antropický princíp a predsókratovské myslenie“. Vo svojom príspevku sa zamerala na tie filozofické koncepcie, ktoré identifikovali antropický princíp, konkrétne jeho ústredné aspekty, v rámci predsókratovskej myšlienkovej tradície. Dôraz kládla na básnika Hésioda a na filozofa Empedokla. Analyzovala dve interpretačné línie: 1) stratégiu astrofyzikov, ktorí pristupujú k antickým textom zo svojho uhľa pohľadu a 2) stratégiu profesionálnych odborníkov na dejiny predsókratovskej filozofie, ktorí sa usilujú „prispôsobiť“ antické myšlienky moderným vedeckým záverom. V príspevku nastolila aj potrebu odpovedať na otázku, či môžeme uvedené interpretačné stratégie považovať za relevantné v rámci výskumu dejín antickej filozofie a či môžeme vôbec hovoriť o niečom takom, ako je antropický princíp v súvislosti s Hésiodovým mytologickým spôsobom videnia sveta či s Empedoklovými kozmologickými úvahami? Na záver príspevku prezentovala (na základe svojho výskumu) skeptické stanovisko voči takýmto interpretáciám a uviedla, že hoci je hľadanie súvislostí medzi antickými kozmologickými úvahami a antropickým princípom inšpiratívne, takýto prístup nie je z hľadiska historiografie antickej filozofie adekvátny, nakoľko myšlienky, ktoré sa zrodili na konci 20. storočia, nie je jednoduché nájsť v názoroch, ktoré sa formovali v 6. alebo dokonca v 8. storočí pred Kr. Podľa autorky ide prevažne o anachronický prístup, ktorý nemožno jednoznačne akceptovať.
Ako druhý predniesol svoj príspevok s názvom „Kozmos, hylozoizmus, panteizmus a sociomorfizmus u prvých gréckych filozofov“ doc. Andrej Kalaš. Vo svojej prednáške zameral pozornosť na identifikovanie spoločných čŕt kozmologického myslenia v rámci milétskej školy (Thalés, Anaximenés a Anaximandros) a venoval sa otázke hylozoizmu, panteizmu a sociomorfizmu v súvislosti s hľadaním archai u týchto filozofov. Kládol si otázku, čo je kľúčovým predmetom filozofického poznania prvých gréckych filozofov, ktoré je neraz charakterizované ako „naivne epistemologické“ a akým spôsobom toto poznanie vlastne prebiehalo? Na základe svojho výskumu v závere prednášky podal argumenty proti tradičnému názoru, že myslenie prvých gréckych filozofov je možné označiť za „materialistické“. Zhodnotil, že predsókratovské myslenie nemôžeme vnímať nevyhnutne ako materialistické a priklonil sa tak k hypotéze Waltera Burkerta o vrastenosti náboženstva do celej gréckej kultúry a filozofie.
Posledným prednášajúcim bol Mgr. Gašpar Fronc, ktorý vystúpil s prednáškou „Teológia a matematika v stredovekej filozofii (matematický jazyk „knihy prírody“)“, v ktorej sa venoval tomu, ako vnímali vzťah matematiky a Biblie viacerí stredovekí a renesanční myslitelia. Dôraz kládol na dielo Galilea Galileiho. Uviedol, že skúmanie Galileiho tvrdení o matematickom jazyku v „knihe prírody“ je nesmierne dôležité, pretože práve z neho vychádzajú mnohé ďalšie úvahy o podstate matematického jazyka a jeho vzťahu k reálnemu svetu až do dnešných čias. Na záver svojej prednášky uviedol, že zmena paradigmy v chápaní matematiky pri skúmaní prírody otvorila cestu k modernému konceptu fyziky. Zdá sa však, že metafyzický charakter samotných matematických objektov podmieňuje ich vzťah k materiálnemu svetu. Je však stále nejasné, aký je vlastne charakter samotnej matematiky – či je niečím „vnútorným, duševným“, alebo je niečím na nás nezávislým. Týmto konštatovaním tak upozornil na zaujímavú diskusiu medzi vedeckým, resp. matematickým myslením a teológiou.
Zatiaľ čo prvá prednáška nastolila množstvo otázok, ktoré sa dotýkali rozdielneho prístupu pri hľadaní antropického princípu v predsókratovskom myslení, druhá a tretia prednáška zas podnietili uvažovanie o podobách chápania a vzťahovania sa človeka k svetu, prírode, vesmíru v rámci tradície západného myslenia. V diskusii k predneseným výsledkom výskumov riešiteľov sa tiež potvrdila téza, že predsókratovské hľadanie prvých príčin je diametrálne odlišné od snahy vidieť za usporiadaním sveta matematický poriadok. Všetky tri prednášky vyvolali aj ďalšie podnetné otázky a živú diskusiu a prispeli tiež k ujasneniu rôznych podôb vzťahu medzi človekom a kozmom v kontexte antického a stredovekého myslenia.
Zuzana Zelinová
Katedra filozofie a dejín filozofie FiFUK