Príbeh absolventa: Do zahraničia zatiaľ neplánujem odísť
Ivan Hruška šesť rokov študoval všeobecné lekárstvo na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. Momentálne ho čaká príprava na atestáciu v odbore gynekológia a pôrodníctvo. Aj napriek tomu, že dostal pracovnú ponuku vo Francúzsku, rozhodol sa zostať vo svojej rodnej krajine. Po ukončení štúdia na vysokej škole chce pracovať pre Univerzitnú nemocnicu v Martine. Šikovný medik počas štúdia absolvoval niekoľko zahraničných pobytov, praxoval v nemocniciach v Mexiku či vo Francúzsku. Aké najväčšie rozdiely v zdravotníctve tam videl v porovnaní so Slovenskom?
Od: Redakcia Našej univerzity
Pochádza z lekárskej rodiny, takže výber budúceho povolania bol preňho jasný. Obaja jeho rodičia sú lekári, rovnako ako jeho sestra. Už odmalička vedel, že chce pomáhať ľuďom a pracovať v oblasti medicíny. Keďže Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine patrí k najlepším medicínskym fakultám na Slovensku, výber bol okamžitý. „Veril som, že na Slovensku môžem dostať kvalitné medicínske vzdelanie, čo sa mi aj potvrdilo. Počas štúdia som bol navyše vo Francúzsku, pričom s francúzskymi študentmi som mal porovnateľné znalosti a vedomosti z oblasti medicíny,“ spomína Ivan Hruška.
Výber Jesseniovej lekárskej fakulty bol správnym rozhodnutím. Fakulta totiž okrem kvalitného medicínskeho vzdelania ponúka aj aplikovanie teórie do praxe. Medicínska prax na Slovensku závisí aj od individuálneho prístupu. „Ak má študent vôľu obohacovať svoje praktické zručnosti, žiadny lekár na oddelení mu po osobnej dohode nezakáže nahliadnuť do fungovania oddelenia či operačných sál. V Martine je internát určený iba pre lekárske a zdravotnícke odbory. Keďže spolu žijeme šesť rokov, vytvárame si medzi sebou cenné kontakty. Martinská komunita utužuje vzťahy, vďaka čomu spolupracujeme aj po skončení štúdia.“
Francúzi strávia viac času na jednom nemocničnom oddelení
Počas prvých dvoch rokov majú medici kvantum teórie, medzi najťažšie predmety v prvých dvoch ročníkoch štúdia patria biochémia, fyziológia, anatómia či histológia. Prax absolvujú od tretieho ročníka v Univerzitnej nemocnici v Martine. „Pre pandémiu sme mali v tomto ročníku prax obmedzenú, avšak po individuálnej dohode sme mohli pracovať ako sanitári v nemocniciach alebo testovať v testovacích zariadeniach na COVID-19, čoho som sa dobrovoľne zúčastnil.“
V piatom ročníku si študijný plán môžu študenti najviac prispôsobovať. „To znamená, že si môžeme niektoré skúšky spraviť počas zimného semestra a v letnom semestri odcestovať na Erasmus+, a zostávajúce skúšky urobiť v prijímajúcej inštitúcii. Počas päťmesačného Erasmu vo Francúzsku som pôsobil na viacerých nemocničných oddeleniach – na kardiológii, gynekológii, infektológii, oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny a pediatrii. Okrem toho som bol aj na praxi v Mexiku. Rozdiely v medicíne medzi týmito krajinami a Slovenskom nie sú až také dramatické, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Vo Francúzsku majú len trochu odlišný systém riadenia nemocníc a ich konkrétnych pracovísk v porovnaní so Slovenskom. Po návrate na Slovensko som zistil, že nechcem odísť do zahraničia, aj napriek tomu, že som dostal ponuku práce gynekológa vo Francúzsku. Chcem pracovať pre Univerzitnú nemocnicu v Martine,“ tvrdí Ivan Hruška.
Ak by mal Ivan porovnať prax vo Francúzsku s praxou na Slovensku, vníma odlišný prístup k výučbe predmetov po treťom ročníku. Prax v nemocnici vo Francúzsku funguje podobne ako v Spojených štátoch amerických – šéf oddelenia vykonáva dozor nad sekundárnym lekárom, ktorý vykonáva dozor nad študentom medicíny. „Rozdiel je v tom, že na Slovensku študenti výučbu niektorých predmetov neabsolvujú blokovo, niektoré predmety majú iba raz do týždňa. Francúzi strávia na jednom oddelení viac ako dva mesiace nepretržite a vďaka tomu môžu viac odsledovať konkrétnych pacientov, manažment ich zdravotného stavu, podobne ako jeho vývoj a medicínsky prístup k riešeniu ich diagnózy,“ vysvetľuje Ivan Hruška.
Nový nádejný gynekológ
Témou Ivanovej záverečnej práce bola problematika interrupcií na Slovensku v porovnaní so zahraničnými krajinami. Praktickú časť diplomovej práce vykonával na Ústave súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK a snažil sa objektívne nahliadnuť na problematiku interrupcií na Slovensku v porovnaní so zahraničím.
„Išlo skôr o prehľadovú prácu. Nerozoberal som dôvody, pre ktoré ženy podstúpia interrupciu, skôr som tému poňal z pohľadu filozofie, teológie, medicíny, biológie a práva. Bolo náročné z tejto témy objektívne nahliadnuť na teologický a filozofický aspekt. Predtým, ako je žena donútená čeliť otázke, či podstúpiť interrupciu, existujú možnosti, ako jej predchádzať. Problémom spoločnosti nie je interrupcia, ale neželané tehotenstvo. Slovenský interrupčný zákon je pomerne starý, no stále jeden z najlepšie formulovaných v rámci členských krajín Európskej únie – na jednej strane rešpektuje ochranu ženy, na druhej strane sa snaží chrániť plod,“ rozoberá tému svojej diplomovej práce.
Po odovzdaní záverečnej práce absolvoval štyri ústne štátne skúšky z gynekológie a pôrodníctva, chirurgie, pediatrie a internej medicíny, z teoretickej aj praktickej časti. Ivan chce pokračovať v postgraduálnom štúdiu v odbore gynekológia a pôrodníctvo, pretože má pocit, že sa vie viac vcítiť do ženských zdravotných problémov. „Môžem tu využiť svoje vlohy – psychologický prístup a súcit na profesionálnej úrovni. Okrem toho sa mi na gynekológii páči to, že kombinuje interné aj chirurgické znalosti medicíny. Vďaka tomu dokážem problém komplexnejšie diagnostikovať a liečiť. Navyše na to, aby bol gynekológ kvalitný, musí poznať aj princípy internej medicíny, ktoré s gynekológiou priamo súvisia, čo je samozrejme pravda v takmer všetkých medicínskych odvetviach, no v gynekológii je to pre mňa priam hmatateľné,“ myslí si Ivan.
Medik by mohol mať väčšie kompetencie
Slovensko už niekoľko rokov čelí nedostatku lekárov. Podľa Ivana by Slovensko malo prijať systémové a kapacitné riešenia, vrátane zmien v systéme zdravotného poistenia.
„Vo Francúzsku majú napríklad viac nemocníc pre prax medikov v porovnaní so Slovenskom. Pokiaľ je lekár prepracovaný, tak je jeho reakcia priamo úmerná podnetom, ktoré sa k nemu počas pracovného dňa dostali. Na tom by mali lekári viac zapracovať, aby sa dokázali odosobniť od nevhodných slov niektorých pacientov a neprenášať tak prijatú negatívnu energiu ďalej. Pacient však často nevidí, čo všetko lekár počas svojho dňa zažíva, čo musí urobiť. Samozrejme, ku každej situácii treba pristúpiť jednotlivo. Niektorí lekári by mali svoj prístup k pacientom zmeniť na priateľskejší, nie nadradený, samozrejme so zachovaním akejsi autority. Vo všeobecnosti nám v živote treba viac vzájomnej úcty a rešpektu. Pacient však mnohokrát chce lepšie pochopiť svoj zdravotný problém, preto by doktori mali mať dostatok času a chuti mu to laicky vysvetliť. Mám pocit, že si doktori myslia, že pacientov veľmi nezaujíma ich zdravotný stav, preto necítia potrebu im bližšie vysvetľovať dôvody ich zdravotných problémov. Myslia si, že pacientov skôr zaujíma riešenie zdravotného problému ako jeho príčina.“
Okrem toho by sa podľa Ivana malo zmeniť postavenie medikov. „Podľa mňa by mohol mať medik po niekoľkých rokoch štúdia niektoré sesterské kompetencie. Vďaka tomu by mal lepšiu prax a aspoň čiastočne by odbremenil prepracovaný personál. Samozrejme, mohlo by to byť aj čiastočne hradené, keďže popri medicíne študenti nemajú až také možnosti brigádovať. Oddelenie stojí a padá na sestrách. Na našom spomínanom internáte je tiež pozitívum to, že tam žijú nielen budúci doktori pripravujúci sa na povolanie, ale aj budúce sestry. Komunikujeme medzi sebou, tvoríme vzťahy a riešime interdisciplinárne problémy,“ tvrdí Ivan.
V Martine má vzniknúť nová univerzitná nemocnica. Čo si o tom myslí mladý lekár? „Pokiaľ sa v Martine podarí postaviť novú univerzitnú nemocnicu, tak sa stane ešte väčším kampusom pre budúcich zdravotníckych pracovníkov, pretože poskytne veľké možnosti v oblasti výskumu, teoretického, praktického a postgraduálneho vzdelania, spoločne s vybavením, či personálnym zastúpením európskych líderských pracovísk. Po postavení novej nemocnice budú všetky pracoviská, ústavy, fakulta aj internát blízko seba, v čom vidím ďalšiu výhodu pre potenciálnych študentov Jesseniovej lekárskej fakulty UK, ktorej ďakujem za svoje vzdelanie. Vždy sa budem ku svojej Alma mater hrdo hlásiť,“ dodáva Ivan.
Radka Rosenbergová