Nepijem, a hotovo. Vysvetľovať abstinenciu je u nás zbytočné, hovorí odborník
Dnes, 5. septembra si pripomíname Národný deň abstinentov. Slovensko je však krajinou, kde je priam až zvláštne, ak niekto nepije alkohol. Podľa najnovšej správy Svetovej zdravotníckej organizácie, o ktorej v júli tohto roka informovalo Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, v súčasnosti pije alkohol 74 percent Slovákov nad 15 rokov, čo predstavuje nárast o osem percent oproti roku 2014. Pozitívom je, že za rok vypijeme menej. V prepočte na čistý alkohol si jeden Slovák dopraje 10,5 litra alkoholu ročne, kým pred desiatimi rokmi to bolo takmer 12 litrov na jednu osobu za rok.
Profesor Ľubomír Straka, prednosta Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Martin a zároveň vedúci lekár Súdnolekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Martine, je však voči týmto štatistikám celkom skeptický. „Ako súdny lekár pomáham polícii aj v boji proti alkoholu za volantom. V minulosti sa nám stalo, že ak sme v nejakom regióne tento boj posilnili a znížili počet opitých vodičov, tak po čase sme zistili, že za týmto „úspechom“ je presun časti obyvateľstva k iným druhom psychoaktívnych látok, napríklad k pervitínu či marihuane. Celú problematiku toxikománie tak treba posudzovať komplexne a tak aj pristupovať k jej eliminácii.“
Na druhej strane však mladšia generácia v porovnaní so staršími pije menej. Podľa Ľubomíra Straku alkohol u mladých trochu ´vychádza z módy´, čo ho teší. „Avšak je však dôležité, aby nám títo ľudia neprešli na iné druhy spomínaných psychoaktívnych látok. Pokiaľ sa v boji s alkoholizmom nedosiahne celospoločenský konsenzus a tejto úlohy sa nechopia politici, tak budú akékoľvek snahy odborníkov nedostatočné a my budeme prichádzať o stovky až tisícky ľudí ročne úplne zbytočne následkom predčasnej úmrtnosti spôsobenej práve alkoholom,“ myslí si odborník.
Domáca škodí ešte viac
Abstinencia má mnoho benefitov. Nielenže ušetríte veľa peňazí a ráno vás po opici nebolí hlava, v prvom rade si chránite zdravie. „Chránite si pečeň, pankreas, obličky, srdce a najmä ten najdôležitejší orgán – mozog, čo prispieva najmä k psychickému zdraviu a dôstojnému životu. Ako súdny lekár, teda predstaviteľ odboru, ktorý sa zaoberá účinkami násilia na ľudský organizmus, by som však povedal, že abstinent sa chráni najmä pred zbytočným predčasným úmrtím v dôsledku dopravnej nehody či nejakého konfliktu alebo nešťastného úrazu, za ktoré môže alkohol naozaj najviac,“ vymenúva pozitíva profesor Ľubomír Straka.
Ak si dáme jeden pohárik raz za mesiac, ešte to neznamená, že si ničíme zdravie. Pokiaľ si však vypijeme trebárs každý víkend, to už môže mať vplyv na náš organizmus. „Alkohol je silno návyková látka a práve takéto malé prehrešky často vedú k postupnému zvyšovaniu dávky, a tým pádom k všetkým negatívnym dosahom na ľudské zdravie a život. Ako som spomínal alkohol nie je prospešný pre pečeň, pankreas, obličky, srdce a mozog,“ tvrdí odborník.
Prečo nás po vypití väčšieho množstva alkoholu bolí hlava? Ak sme opití, alkohol odvodňuje náš organizmus. Zároveň spôsobí zníženie krvného cukru, čo sú všetko efekty, ktoré poškodzujú mozog, do ktorého prúdi menej krvi.
Obľúbená slovenská ´domáca´ môže byť dokonca ešte nebezpečnejšia ako alkohol kúpený v obchode. Podľa profesora Straku má spravidla viac toxických látok. „Výroba domácich destilátov je veľká alchýmia a málokto ju dokonale zvládne. Či už z dôvodu nekvalitného zariadenia, nekvalitnej suroviny alebo často z dôvodu šetrnosti v snahe mať čo najviac pálenky. Vtedy sa do výsledného produktu dostane veľké množstvo metanolu alebo vyšších alkoholov, ktoré sú pre telo škodlivejšie ako samotný etanol. Efekt týchto toxických látok – ´pribudlín´ poznáme veľmi dobre. Okrem toho, že vedú k poškodeniu zraku, mozgu či pečene, nezriedka vedú až k ohrozeniu života vplyvom otravy metanolom. Požívanie domácich páleniek je naozaj zahrávanie sa s ohňom a málokto vie, že takéto poškodenie organizmu sa skutočne môže prejaviť až po dlhšom čase po požití, keď už na túto súvislosť zabudneme.“
Nemáte prečo pociťovať vinu
Ak už abstinujete, určite ste sa aj vy neraz stretli s otázkami, prečo nepijete a čo vás k tomu viedlo. Pokiaľ sa ich vás blízki spýtajú na budúcej rodinnej oslave, snaha popísať benefity nepitia podľa profesora Straku veľmi nefunguje. „V takomto prípade sú všetky dôvody zbytočné, viem to z vlastnej praxe. Treba jednoducho povedať, že nepijem, lebo nechcem. Abstinent sa nemá prečo cítiť vinný za to, že nepije, chráni si zdravie a život. Skôr by sa mal cítiť vinný ten človek, čo alkohol pije a skracuje si život. Možno by preto stála za úvahu protiotázka ´A ty prečo piješ alkohol?´ a celá debata by bola rýchlo ukončená,“ hovorí odborník.
Radka Rosenbergová