https://uniba.sk/ Najnovšie novinky sk https://uniba.sk/fileadmin/tt_news_article.gif https://uniba.sk/ Najnovšie novinky TYPO3 - get.content.right http://blogs.law.harvard.edu/tech/rss Thu, 31 Dec 2026 00:00:00 +0100 http://https://www.fpharm.uniba.sk/studium/doktorandske-studium/obhajoby-phd-informacie/obhajoby-phd/ [FaF] Kalendár Mon, 29 Jun 2026 10:05:00 +0200 http://fileadmin/prif/phd/obhajoby/2026/2026-06-29_Lassova.pdf 29.5.2026 9:00 hod. PriF UK, miestnosť B1-529, biológia „Analýza štrukturálnej variability klenby... [PriF] Obhajoby PhD [PriF] Kalendár [PriF] Novinky [PriF] Oznamy pre doktorandov Mon, 29 Jun 2026 09:00:00 +0200 https://uniba.sk/ V rámci podpory záujmu detí o vedu bola dňa 16. júna 2026 pre žiakov 2. ročníka ZŠ s MŠ M. R.... [FaF] Titulka - úzke novinky Mon, 29 Jun 2026 08:29:00 +0200 https://uniba.sk/ Dňa 25. júna a 26. júna 2026, Viedeň, Rakúsko Digital Humanism Conference 2026 – Orientation in Turbulent Times, ktorá sa konala vo Viedni. Hlavný program konferencie prebiehal v priestoroch Rakúskej akadémie vied a bol zameraný na spoločenské, právne, etické a technologické aspekty digitálnej transformácie, umelej inteligencie a digitálneho humanizmu. Za Ústav práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva sa podujatia zúčastnili doc. JUDr. Jozef Andraško, PhD., Mgr. Jana Zigo, PhD., LL.M. a JUDr. Lukáš Macko, PhD. Ich účasť súvisela s odbornými aktivitami realizovanými v rámci projektu ALTAML a bola zameraná najmä na výmenu poznatkov v oblasti regulácie umelej inteligencie, digitálnych technológií a ich hodnotového ukotvenia v právnom a verejnopolitickom prostredí. Program konferencie zahŕňal odborné diskusie a panely venované správe a regulácii umelej inteligencie, demokratickej odolnosti, digitálnej suverenite, verejným službám, inováciám, digitálnej práci, kybernetickej bezpečnosti, ako aj vzťahu digitálnych technológií k ľudským právam a spoločenským hodnotám. Konferencia vytvorila priestor na diskusiu o tom, ako možno digitálne technológie rozvíjať a regulovať v súlade s demokratickými princípmi, ľudskými právami, inklúziou a verejným záujmom. Účasť na konferencii bola relevantná pre ďalšiu realizáciu projektu ALTAML, najmä vo vzťahu k právnym, etickým a spoločenským aspektom zodpovedného využívania umelej inteligencie. Získané poznatky budú využiteľné pri ďalšej odbornej a výskumnej činnosti ústavu, pri identifikácii nových výskumných tém a pri rozvoji medzinárodnej akademickej a projektovej spolupráce.]]> [PraF] UPITPDV Fri, 26 Jun 2026 17:13:00 +0200 https://uniba.sk/ Diamant je dlhodobo považovaný za symbol neprekonateľnej tvrdosti. Čo sa však stane, ak ho... „V súčasnosti zažívame revolúciu v počítačových simuláciách vďaka aplikácii metód strojového učenia,“ vysvetľuje profesor Roman Martoňák z FMFI UK. Model sa dokáže na základe obrovského množstva dát „naučiť“ fyzikálne správanie a s vysokou presnosťou a rýchlosťou simulovať pohyb tisícov až miliónov atómov namiesto pôvodných desiatok až stoviek. „Tento pokrok dovoľuje podstatným spôsobom posunúť hranice toho, čo vieme simulovať,“ dodáva R. Martoňák. Profesor Martoňák v spolupráci so skupinou profesora Ivana Oleynika z University of South Florida (USA) použil pokročilý model strojového učenia a metódy molekulovej dynamiky a metadynamiky na simuláciu štruktúrnej transformácie dvoch rôznych foriem diamantov. Popri klasickom kubickom diamante prvýkrát nasimulovali aj premenu vzácnejšieho, tzv. hexagonálneho diamantu (lonsdaleitu). Výsledky simulácií priniesli prekvapenie. Ukázalo sa, že pri oboch formách dochádza najskôr k vzniku mikroskopickej kvapky, ktorá predstavuje podchladenú kvapalinu, a z tejto následne bleskovo vykryštalizuje očakávaná fáza BC8. Čo je však kľúčové pre budúcich experimentátorov – premena z hexagonálneho diamantu prebieha omnoho rýchlejšie. „Keďže čas hrá pri metóde dynamickej kompresie podstatnú rolu, pretože vysoký tlak trvá len krátko, použitie hexagonálneho diamantu ako východiskového materiálu môže predstavovať lepšiu voľbu,“ vysvetľuje profesor Martoňák. Tím navyše nasimuloval aj spätný proces – dekompresiu. Zistili, že exotická fáza BC8 by po svojom vzniku mohla prežiť aj návrat  do normálnych podmienok pri izbovej teplote ako metastabilný materiál. Štúdia vyšla 1. júna 2026 vo vedeckom časopise Physical Review B Letters (patrí do prestížneho zoznamu Nature Index) a rozšírila teoretické základy pre budúce reálne laboratórne experimenty. Výskum na Univerzite Komenského v Bratislave bol podporený grantmi Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV-19-0371 a APVV-23-0515).]]> [RUK] Titulka - široké novinky [RUK] Tlačové správy pr@uniba.sk Fri, 26 Jun 2026 15:52:00 +0200 https://uniba.sk/ Vážení ubytovaní, vážené ubytované, dňa 2. 7. 2026 prebehne v doobedných hodinách plánovaná...

upracte a vyčistite izbu,

vyneste odpad,

schovajte alebo zabaľte potraviny,

uvoľnite priestor okolo postelí a pod posteľami.

Po ukončení dezinsekcie si izbu poriadne vyvetrajte. Vaša prítomnosť na izbe počas dezinsekcie nie je potrebná. Ďakujeme za spoluprácu a pochopenie. Družba UK ]]> [Druzba] - Titulka - široké novinky Fri, 26 Jun 2026 15:41:00 +0200 http://https://www.jfmed.uniba.sk/podcasty-jessenius/ Leto je obdobím slnka, dovoleniek a oddychu – no zároveň aj časom, keď naša pokožka a vlasy... [JLF] Titulka - široké novinky Fri, 26 Jun 2026 15:22:00 +0200 https://uniba.sk/ Jesseniova lekárska fakulta UK posilňuje významnú medzinárodnú vedeckú spoluprácu s islandskými... Kristinsdottir, výkonná riaditeľka a zakladateľka firmy Marimedx. V tejto fáze sa produkt, na ktorom spolupracuje Martinské centrum pre biomedicínu JLF UK, vyvíja pre potenciálne použitie pri ošetrovaní rán a oprave mäkkých tkanív - popáleninách, chronických ranách, diabetických vredoch, traumatických poraneniach kože a určitých chirurgických defektoch. Spolupráca JLF UK a islandskou spoločnosťou je zameraná na výskum a vývoj. Martinské centrum pre biomedicínu prispieva vedeckými a odbornými znalosťami, pokročilou laboratórnou infraštruktúrou a špecializovanými testovacími kapacitami relevantnými pre tkanivové inžinierstvo a hodnotenie biomateriálov. „Výskum laboratórií Martinského centra pre biomedicínu má široký zaber a disponuje najmodernejším vybavením, čo ho robí atraktívnym aj pre medzinárodnú spoluprácu. Naše pracoviská majú dlhodobé skúsenosť v oblasti tkanivového inžinierstva, kmeňových buniek a vývoja in vitro modelov.  Významná časť centra sa venuje práve regeneračnej medicíne,“ vysvetlila fungovanie spolupráce profesorka Halašová. Úlohou Marimedx je vyvinúť materiálovú platformu a definovať smerovanie produktu, zatiaľ čo Martinské centrum pre biomedicínu poskytuje predklinické hodnotenie a pomáha generovať údaje relevantné pre bezpečnosť, kompatibilitu a výkon. Význam spolupráce vyzdvihuje aj vedúci Laboratória prietokovej cytometrie a tkanivového inžinierstva Ing. Ján Strnádel, PhD.: „Na Slovensku patríme medzi priekopníkov v oblasti indukovaných pluripotentných kmeňových buniek. Naše technológie umožňujú skúmať regeneráciu tkanív na unikátnej úrovni a poskytujú dôležité dáta pre vývoj nových biomateriálov.“ Tento projekt je dôkazom, že prepojenie prírodných zdrojov, moderných technológií a medzinárodnej vedeckej spolupráce môže viesť k prelomovým riešeniam v medicíne. Biomateriály budúcnosti budú biokompatibilné, bioaktívne a biodegradovateľné – budú podporovať prirodzené hojivé procesy a po splnení svojej funkcie sa bezpečne rozložia. „Už teraz prežívame „science fiction“. Sme schopní nahradiť poškodené tkanivá, implantovať čipy, ktoré úspešne navracajú funkčnosť orgánov. Sme schopní preprogramovať gény, meniť ich funkčnosť. Ako ich využijeme pre dobro a zdravie ľudí je na nás,“ uzavrela profesorka Halašová.]]> [JLF] Titulka - úzke novinky milos.hrabovsky@uniba.sk Fri, 26 Jun 2026 14:57:00 +0200 https://uniba.sk/ Vedecký kolektív Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v... „Pôvodne sme predpokladali, že Merkelove bunky v pošve fungujú rovnako ako v pokožke a slúžia na vnímanie mechanických podnetov, teda dráždenia, dotykov, či tlaku. Metódou dvojitej imunohistochémie sme však potvrdili, že tieto novooobjavené bunky nie sú spojené s nervovými vláknami. Neslúžia teda na vnímanie dotyku,“ vysvetľuje prvá autorka štúdie Simona Polakovičová z LF UK. „Navyše vo svojej cytoplazme skladujú početné sekrečné zrniečka, čo naznačuje ich hormonálnu aktivitu. Pravdepodobne tak regulujú procesy homeostázy a regenerácie sliznice pošvy. Tento objav posúva hranice ľudského poznania zasa o krôčik vpred.“ Kompletná vedecká štúdia o objave v stene pošvy vyšla v časopise BMC Women´s Health. Tento časopis patrí medzi 25 % najkvalitnejších časopisov v odbore gynekológia a pôrodníctvo. Pre bratislavské pracovisko nejde o ojedinelý úspech. Ústav histológie a embryológie LF UK sa dlhodobo podieľa na rozširovaní anatomických poznatkov. V minulosti sa výskumnému kolektívu podarilo identifikovať dovtedy nepopísané široké miazgové splavy vo vajíčkovodoch, opísať novú populáciu telocytov v krčku maternice či charakterizovať imunitné bunky vo výstelke vajíčkovodov a nadsemenníka. Výsledky výskumov tohto pracoviska sú citované aj vo svetoznámej učebnici Gray’s Anatomy. „Pri objavení týchto nových štruktúr ľudského tela máme podobné pocity ako v minulosti prežívali moreplavci, ktorým sa podarilo objaviť nový ostrov, a tým rozšíriť poznanie ľudstva,“ hovorí prednosta ústavu a korešpondenčný autor publikácie Ivan Varga. „Teší nás, že sa vedecké bádanie z nášho pracoviska prenáša do výučby a praxe na globálnej úrovni. Dôkazom je aj naša najnovšia štúdia akceptovaná v prestížnom časopise The Anatomical Record. V spolupráci s rumunským vedeckým tímom v nej popisujeme funkčný význam takmer neznámych slinných žliaz v stene Eustachovej trubice stredného ucha.“ Súčasné úspechy pracoviska sú podmienené aj rozvinutou medzinárodnou spoluprácou a zapojením nastupujúcej generácie vedkýň a vedcov. „Veľkou inšpiráciou sú pre nás naše doktorandky a naši doktorandi, ako aj zahraniční kolegovia, ktorí k nám prichádzajú na výskumné pobyty,“ dodáva doktorka Polakovičová. V súčasnosti na ústave pôsobí doktorandka z talianskej Univerzity v Brescii. Spoločne s bratislavským tímom pracuje na detailnom mikroskopickom popise šuškovitého telieska (epifýzy) človeka vo vzťahu k ochoreniam srdcovo-cievneho systému, s cieľom odhaliť stavbu tohto orgánu v zdraví i v chorobe.]]> [RUK] Titulka - široké novinky [RUK] Tlačové správy [LF] Titulka - široké novinky pr@uniba.sk Fri, 26 Jun 2026 11:39:00 +0200 https://uniba.sk/ Dňa 23. júna 2026 sa na Katedre slovenského jazyka, literatúry a didaktiky Pedagogickej fakulty... [PdF] Titulka - široké novinky Fri, 26 Jun 2026 11:15:00 +0200