Problém ľudskej prirodzenosti a transhumanistické vízie
Dňa 7. júla 2022 sa uskutočnil v poradí už šiesty pracovný workshop multidisciplinárneho projektu „Paradigmatické zmeny v nazeraní na vesmír a človeka z filozofickej, teologickej a fyzikálnej perspektívy“ podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV 18-0103), ktorého riešitelia sú z piatich fakúlt našej univerzity (FiF UK, FMFI UK, RKCMBF UK, LF UK, PriF UK). Workshop pod názvom Filozoficko-antropologické aspekty človeka: zmeny paradigiem sa uskutočnil v priestoroch Vedeckého parku Univerzity Komenského v Bratislave.
Workshop už tradične otvorila a moderovala vedúca projektu profesorka Zlatica Plašienková. Svojím tematickým zameraním pracovný workshop nadväzoval na predchádzajúce, pričom bol koncentrovaný na analýzu problémov spojených so skúmaním troch základných paradigiem: „od biologického ku kultúrnemu“, „od humánneho k transhumánnemu“ a „od Boha stvoriteľa k hre na boha“. Všetky skúmané zmeny navzájom prepojených paradigiem sa týkali súčasného vymedzenia človeka a jeho „novej“ prirodzenosti, ktorá sa prejavuje v relácii človeka k sebe samému, k svojmu okoliu a k transcendentnu vôbec. Vo všetkých týchto relačných vzťahoch je identikovateľná zmena postoja ku vnímaniu doposiaľ univerzálne chápaných ontologických, axiologických a morálnych aspektov súvisiacich s definovaním podstaty človeka v kontexte euro-americkej západnej kultúry. Táto zmena súvisí dnes s tendenciou „vylepšiť“ človeka, ktorý už vo filozofických úvahách antických filozofov bol považovaný za homo mesura, teda mieru všetkých vecí.
Na workshope odzneli tri hlavné prednášky, s ktorými vystúpili prof. Emil Višňovský a Mgr. Martin Farbák z Katedry filozofie a dejín filozofie (FiF UK) a doc. Michal Vivoda z Katedry kresťanskej filozofie a historických vied (RKCMBF UK).
Ako prvý predstavil výsledky svojho doterajšieho výskumu profesor Emil Višňovský v prednáške s názvom „Kto sme? Paradigmatistická paradigma vo filozofickej antropológii“. Vo svojom príspevku objasnil paradigmatistický pohľad na človeka u amerických filozofov, akými boli Charles Sanders Peirce, Wiliam James, John Dewey a v neposlednom rade Richard Rorty J. Podľa týchto mysliteľov je potrebné pozerať sa na človeka predovšetkým cez prizmu jeho konania a v interakcií s okolitým svetom. Mohli by sme povedať, že človek je tak vymedzený ako bytosť konajúca. Jeho konanie však nie je už hodnotené na základe nevyhnutne pravdivých platónskych ideí či božských právd, ale iba z hľadiska užitočnosti a prospešnosti pre spoločnosť ako takú. Z tohto dôvodu ponúka pragmatistická filozofia svoju odpoveď aj na problémy spojené s transhumanizom (účelové vylepšovanie človeka). V prednáške profesor Višňovský venoval taktiež pozornosť kultúre, jej zásadnému pôsobeniu na človeka a vice versa, čím nastolil aj otázku mravnej kultúry, pragmatistickej etike a umeniu žiť.
S druhým príspevkom v poradí vystúpil doc. Michal Vivoda. Prednáška niesla názov „Predchodcovia a súčasné výzvy transhumanizmu“ a autor veľmi zasvätene analyzoval dejiny „proto-humanizmu“ a problémy, ktorým čelí súčasný transhumanizmus napríklad aj zo strany tradičnej kresťanskej morálky. V rámci svojho výskumu doc. Vivoda zistil, že akési zárodky myšlienok akcentujúcich transhumanizmus možno identifikovať už v antickom Grécku (Prométheus, mýtus o Daidalovi a Ikarovi a iné) alebo aj vo svete rozprávok (rozprávka o Pinocchiovi od Carla Collodiho). Doc. Vivoda zároveň predstavil a problematizoval najnovšie filozofické koncepty súčasných transhumanistov a nastolil tak otázku o limitoch ich prístupu k človeku, jeho kompetenciám a miestu v rámci chápania celku univerza.
Posledným prednášajúcim bol Mgr. Martin Farbák, ktorý svojou prednáškou „Paradigmatické zmeny v chápaní ľudskosti – transhumanizmus a otázka kvality života“ priamo nadviazal na vystúpenie doc. Vivodu. Mgr. Farbák konkretizoval niektoré postoje transhumanistov napríklad vo vzťahu k eliminácii jedincov s Downovým syndrómom. Zdôraznil pritom, že limity transhumanizmu v zmysle štatistickej odchýlky pri neschopnosti dokonale eliminovať jedincov s Dawnovým syndrómom však môžu niekedy paradoxne zvýšiť schopnosť empatie a šťastia ľudí obklopených jedincami s uvedenou diagnózou. Transhumastické zásahy vo vzťahu k nim nemusia teda nevyhnutne prispievať k väčšej miere spokojnosti a šťastia danej komunity či spoločnosti Svojou prednáškou vyvolal Mgr. Farbák veľmi živú diskusiu o podstate toho, čo nazývame „vylepšením človeka“ a naopak toho, čo nazývame „zachránením života“. Táto diskusia poukázala na etické paradoxy a limity, ktoré súvisia so súčasným transhumanizmom a diskurzom o diverzite chápania „ľudského“ a „ľudskosti“.
Na záver môžeme konštatovať, že všetky tri prednášky pomohli hlbšie objasniť súčasné filozofické diskusie o podstate, resp. prirodzenosti človeka žijúceho v 21. storočí. Pochopenie povahy tohto diskurzu je potrebné na to, aby sme dokázali lepšie identifikovať paradigmatickú zmenu, ktorou za posledné storočie prechádza človek, ako aj samotné chápanie jeho miesta v celku univerza. V bohatej diskusii k predneseným výsledkom výskumov riešiteľov odznel tiež názor, že toto miesto človeka nie je možné určiť iba na základe jednej pozície (napríklad aj pragmatistická filozofia je limitujúca vzhľadom na vzťah človeka k tomu, čo tradične označujeme ako „božské“) a je tak potrebné pokúsiť sa o hľadanie prieniku medzi vedeckým, teologickým a filozofickým prístupom..
Zuzana Zelinová