Len odborná erudícia už farmaceutom na výkon povolania nestačí
Obe absolvovali štúdium farmácie na našej Farmaceutickej fakulte UK, obe dnes šéfujú Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL): kým Zuzana Baťová tomu na Slovensku, Irena Storová je riaditeľkou ústavu v susednom Česku. Ako si predstavujú budúcnosť farmácie? Čo ako zamestnávateľky očakávajú od budúcich farmaceutov, lekárnikov? Obe vrcholové predstaviteľky národných regulačných autorít sa rozhodla vyspovedať doktorka Milica Molitorisová z Katedry galenickej farmácie FaF UK.
Farmaceutické vedy sa dynamicky rozvíjajú, prudký posun vpred je evidentný aj v oblasti informačných technológií. Ako v tejto súvislosti vidíte budúcnosť farmácie na Slovensku/v Česku?
ZB: Som presvedčená, že sa bude upevňovať pozícia lekárnikov ako zdravotníckych odborníkov. Nezastupiteľná úloha farmaceutov a ich prínos v starostlivosti o pacienta sa ukazujú aj s klesajúcim počtom lekárov. Farmaceuti sú dlhodobo najdostupnejší zdravotnícki pracovníci a potvrdilo sa to aj počas pandémie.
Rozvoj informačných technológií môže priniesť automatizáciu určitých technických či administratívnych procesov, čo farmaceutom umožní ešte viac sa zameriavať na odbornú stránku ich práce. Viem napríklad o robotizácii v niektorých nemocničných lekárňach, podobné postupy sa môžu preniesť do celého lekárenstva.
V širšom kontexte dúfam, že sa na Slovensku v rámci farmácie viac zameriame na vedu a výskum a najmä na biotechnológie. V uplynulých mesiacoch sa začalo hovoriť napríklad o výrobe vakcín na Slovensku, čo je z môjho pohľadu v horizonte niekoľkých rokov reálne. Nemusí však ísť len o vakcíny, ale napríklad aj o monoklonálne protilátky či iné inovatívne lieky.
IS: Rola farmaceuta sa od čias mojej promócie výrazne zmenila. Nepochybne to úzko súvisí s tým, koľko informácií sme mali k dispozícii pred dvadsiatimi rokmi a koľko ich máme k dispozícii v súčasnosti. Pacient dnes do lekárne často prichádza vyzbrojený množstvom rôznych informácií, najmä z internetu, čo kladie na expedujúcich lekárnikov omnoho väčšie nároky. Aby neprišli o pacientovu dôveru a boli pre neho naďalej unikátnym odborníkom a dobrým radcom v oblasti liečiv a zdravotníckych prostriedkov (podľa slovenskej legislatívy: zdravotníckych pomôcok – pozn. red.), nielenže musia sledovať aktuálne trendy a vývoj v danej sfére, ale potrebujú sa orientovať aj v šíriacich sa dezinformáciách, aby na ne v prípade potreby vedeli pohotovo reagovať. Zároveň potrebujú byť zdatní a vzdelaní v efektívnej komunikácii, pacientovi by mali vedieť sprostredkovať informácie v reči zrozumiteľnej aj laikovi, okrem toho by v sebe mali mať aj niečo zo psychológa s dostatočnou dávkou empatie.
V Českej republike vnímam ako veľmi užitočný nástroj - a vlastne prvý kvalitný prvok elektronizácie nášho zdravotníctva - elektronický recept a jeho postupne pribúdajúce funkcionality. To, že kvôli jeho vystaveniu nemusíte navštíviť lekára, možno ho poslať prostredníctvom SMS, e-mailu alebo aplikácie, sme počas pandémie ochorenia COVID-19 ocenili asi všetci. Elektronický recept zároveň znížil možnosť expedičného omylu pri výdaji v lekárni, ako i s tým súvisiacu administratívu, ako je napríklad retaxácia (preskúmanie náležitostí lekárskych predpisov pre akceptáciu zdravotnou poisťovňou - pozn. red.). Jednou z ďalších funkcionalít je zdieľaný liekový záznam pacienta, ktorý umožňuje lekárnikovi vidieť všetky pacientove lieky, čím sa opäť posilňuje rola farmaceuta. Môže tak pacienta v lekárni poučiť o možných liekových interakciách alebo odhaliť možné duplicity v preskripcii. Na elektronický recept budú môcť lekári čoskoro predpísať aj omamné a návykové látky na tlmenie bolesti, v elektronickej verzii budú dostupné aj poukazy na zdravotnícke prostriedky.
Veľký potenciál ďalšieho rozvoja vidím aj v oblasti klinickej farmácie, ktorá za posledných dvadsať rokov zaznamenala obrovský rozmach, pričom dôležitosti a užitočnosti odborníkov z tejto sféry už – našťastie – porozumeli aj lekári.
Nevyhnutne sa tiež potrebujeme zamyslieť nad tým, že každý pacient je iný, a tak má aj od našej práce iné očakávania a požiadavky. Domnievam sa, že so zvýšenou obľubou v online nakupovaní nám budú časom pribúdať pacienti, ktorí si i lieky na predpis budú chcieť objednať cez internet bez osobnej návštevy v lekárni, na druhej strane však stále budú aj takí, ktorí budú preferovať ľudský a osobný prístup „svojho“ lekárnika. To všetko musí novodobá farmácia vo svojom prístupe k pacientom a ponuke služieb vedieť reflektovať.
Práca v ŠÚKL je rôznorodá, a preto je dôležité, aby absolvent prišiel s otvorenou mysľou a bol pripravený učiť sa nové veci. Pracujeme na národnej i európskej úrovni a je tu priestor zlepšovať sa po odbornej stránke aj kariérne napredovať.
Na výstupoch pritom spolupracuje komunikačné oddelenie s odbornými sekciami. A to je dôležité si uvedomiť – nestačí, aby informácia bola „len“ odborná či pravdivá, musí byť aj dobre odkomunikovaná. Pri komunikácii s laickou verejnosťou musíme upustiť od odborného žargónu a komunikovať zrozumiteľne. V tomto majú podľa mňa študenti farmácie obrovskú výhodu, keďže ešte nie sú zaťažení „akademickým slovníkom“. Študenti by sa tiež mali pripravovať na to, že veľká časť z nich raz bude v priamom kontakte s pacientom a bude mať množstvo príležitostí poskytnúť overené informácie a často až priamo ovplyvniť zdravie daného človeka. Popri štúdiu im teda odporúčam zameriavať sa nielen na získavanie odborných vedomostí, ale aj na budovanie tzv. mäkkých zručností, najmä komunikačných.
Obe ste našli svoje profesionálne zázemie v oblasti regulácie liekov a zdravotníckych pomôcok. Čo od budúcich absolventov farmácie očakávate ako ich potenciálne zamestnávateľky v pozícii vrcholových predstaviteliek regulačnej autority?
ZB: Absolventi farmaceutickej fakulty prichádzajú s dobrými poznatkami z teórie i praxe, ktorú nadobudli počas štúdia. Veľmi oceňujem, že si na fakulte študenti môžu vybrať aj predmet regulačná farmácia, a z môjho pohľadu by bolo prínosné, keby bol takýto predmet povinný. Štúdium farmácie ako také pokrýva najmä reguláciu lekárenstva, čo je úplne logické, predmet by teda mal byť zameraný na reguláciu veľkodistribúcie, výroby, klinických skúšaní a na registráciu liekov. Tieto poznatky sú prínosné nielen pre budúcich zamestnancov ŠÚKL. Aj keď absolvent nebude pracovať v štátnom ústave, určite sa ho regulácia dotkne bez ohľadu na to, kde vykonáva svoje farmaceutické povolanie a poslanie.
IS: Po absolvovaní bratislavskej farmaceutickej fakulty som pracovala dlhé roky v nemocničnej lekárni, kde som si postupne prešla všetkými činnosťami na jednotlivých stupňoch hierarchie vrátane jej riadenia. Následne som pôsobila na ministerstve zdravotníctva. V českom Štátnom ústave pre kontrolu liečiv pôsobím od roku 2014 – najprv som bola zástupkyňou riaditeľa, od roku 2018 zastávam funkciu riaditeľky. Za všetky tieto skúsenosti som mimoriadne vďačná – dokopy mi ponúkli komplexný pohľad na to, akým výzvam u nás farmaceuti na rôznych postoch čelia. Aj preto si opakovane dovolím tvrdiť, že sa nároky na absolventov farmácie za posledné roky v niektorých oblastiach výrazne zmenili. I keď kľúčovou požiadavkou i naďalej ostáva odborná erudícia, repertoár požadovaných schopností sa rozšíril najmä o spomínané komunikačné zručnosti či zmenu pohľadu, že absolventi farmácie po štúdiu nájdu uplatnenie jedine v lekárni za tarou. Okrem toho by som zo svojej pozície od absolventov očakávala i určitú znalosť z oblasti zdravotníckych prostriedkov, fungovania zdravotného poistenia a regulačného rámca. Okrem toho sú mi vždy veľmi sympatickí absolventi, ktorí oplývajú zdravým sebavedomím, ale zároveň majú i primeranú dávku pokory pred skúsenejšími kolegami.
Ako by sa dalo verejnosti pomôcť lepšie sa orientovať v záplave rôznych (dez)informácií, ktoré sa v súvislosti s farmaceutickými produktmi pravidelne vynárajú? Vidíte v tomto smere príležitosť aj pre študentov farmácie?
ZB: V našom štátnom ústave sa dlhodobo snažíme prinášať do verejného priestoru overené a pravdivé informácie, ako i vyvracať hoaxy. Jediná cesta, ako predchádzať šíreniu dezinformácií, je učiť ľudí informácie rozlišovať a zároveň vyvažovať informačný priestor faktmi podanými v zrozumiteľnej reči. Dovolím si tvrdiť, že ŠÚKL je na Slovensku jednou z mála štátnych zdravotníckych inštitúcií, ktorá proaktívne komunikuje aj na tému vakcín, ich prínosov či nežiaducich účinkov. Ide o komunikáciu na sociálnych sieťach, prostredníctvom médií či pacientskych a iných organizácií.
IS: Práve šíriace sa dezinformácie boli dôvodom, prečo sa náš ŠÚKL rozhodol aktívne zapojiť do informačných kampaní. Spolupracujeme s Asociáciou inovatívneho farmaceutického priemyslu alebo napríklad s pražským magistrátom. Naším cieľom je dostávať k ľuďom informácie v zrozumiteľnej podobe, ktoré im pomôžu obrniť sa pred rôznymi hoaxami. Do tohto procesu sme čiastočne zapojili aj študentov farmácie, ktorí v mene ŠÚKL komunikujú na našej informačnej linke. Práve tam nám volá i mnoho ľudí, ktorí si buď chcú informácie overiť, alebo nejakej dezinformácii už uverili. Keďže sa hoaxy šíria i prostredníctvom sociálnych sietí, ku ktorým majú blízko najmä mladí, obrovskú príležitosť pre študentov farmácie vidím práve v online prostredí. Oponovať dezinformátorom si žiada odvahu i trpezlivosť, ale len ponúknutím jasného vysvetlenia, podloženého vedecky overenými faktmi, sa môže šírenie hoaxov obmedziť.
Na záver už len otázka na odľahčenie: aká je vaša najkrajšia spomienka z čias štúdia farmácie na našej fakulte?
ZB: Dlhšie som nad tým premýšľala, ale naozaj neviem vybrať len jeden zážitok. Na celé štúdium spomínam veľmi rada a opakovane sa na svoju alma mater rada vraciam a teším sa takýmto príležitostiam.
IS: Aj ja mám na študentské roky a čas strávený v Bratislave mnoho pekných spomienok, pri ktorých sa neraz nevyhnem úsmevu s nádychom nostalgie. Dodnes si pamätám, ako som v čase delenia nášho spoločného štátu na Českú a Slovenskú republiku stála – už ako potenciálna cudzinka – pred rozhodnutím, či zostať študovať v Bratislave, alebo prestúpiť na niektorú z farmaceutických fakúlt do Česka. Tak vyučujúci na FaF UK, ako aj moje slovenské spolužiačky ma vtedy uistili o zotrvaní v Bratislave a toto rozhodnutie som nikdy neoľutovala. Z čias mojich bratislavských štúdií mi ostali úžasné priateľstvá na celý život – práve tu som spoznala jednu zo svojich najlepších kamarátok. S niekoľkými spolužiačkami, ktoré teraz žijú už v rôznych krajinách, si dokonca dodnes udržujeme tradíciu, že sa aspoň raz za rok alebo za dva stretávame na víkend v meste, kde niektorá z nás pôsobí. Naposledy sme absolvovali víkend v Budapešti a teraz už netrpezlivo čakáme, kým sa pandemická situácia zlepší a my budeme môcť naplánovať ďalšie stretnutie.
PharmDR. Milica Molitorisová, PhD.