Klimatická kríza: Leukoplastom liečime poranenie
Radka Slebodníková študuje odbor všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte UK. V budúcnosti sa túži venovať chirurgii. Je zároveň klimatickou aktivistkou. Minulý rok sa zúčastnila ako zástupkyňa mládeže 26. Klimatickej konferencie OSN v Glasgowe.
Radka sa o ekológiu aktívne zaujíma od roku 2017. Vtedy napísala prácu na stredoškolskú odbornú činnosť o fast fashion (rýchlej móde) a neskôr sa stala členkou Svetového štrajku za budúcnosť klímy Fridays For Future. Je tiež súčasťou Valného zhromaždenia OSN a členkou platformy Európskeho klimatického paktu mládeže (European Youth Climate Pact). Na summit do Glasgowa sa dostala vďaka nominácii OSN. Na konferencii sa zúčastnili všetci svetoví lídri, aj naša prezidentka Zuzana Čaputová.
COP je hlavným rozhodovacím orgánom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Tento dohovor uzavrelo 197 krajín s cieľom stabilizovať emisie skleníkových plynov. Je to najdôležitejší klimatický summit, ktorý nastaví smerovanie všetkých krajín OSN počas budúcich rokov. Najväčším cieľom klimatickej konferencie bolo splniť si záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody (napríklad obmedzenie oteplenia na 1,5 stupňa Celzia do roku 2050).
Klimatická kríza ohrozuje zdravie
V Glasgowe Radka absolvovala rôznorodé diskusie, stretla sa tu napríklad s Alice Pataxóovou, domorodou aktivistkou z Brazílie, ktorá je spolu s ďalšími Brazílčanmi v prvej línii klimatickej krízy. Brazília čelí masívnemu odlesňovaniu a dvíhaniu hladiny oceánov, čo spôsobuje zmenu života a problémy mnohých obyvateľov. „Ťažšie si zaobstarajú potravu či strechu nad hlavou. Práve Brazília mala na konferencii snáď najpočetnejšiu delegáciu, krajina tak chcela dať najavo urgenciu a potrebu radikálne klimatickú krízu riešiť,“ tvrdí Radka.
Ako študentku medicíny ju zaujímal aj dopad klimatických zmien na verejné zdravie a zdravotníctvo. „Klimatická kríza ohrozuje zdravie ľudí a ekosystémy, od ktorých sme závislí. Týka sa najmä zhoršovania kvality ovzdušia, rozptylu alergénov a rôznych chemických látok z tovární či zvýšeného výskytu ochorení, ktoré vznikli v dôsledku klimatickej krízy. Mala som však pocit, že práve v tejto oblasti nemáme žiadne opatrenia.“
Riešenie nemáme
Radka sa spoločne s premiérmi a ministrami ázijských ostrovných krajín stala súčasťou podpisovania Nástroja na financovanie systematických pozorovaní v rámci klímy (SOFF), ktorý predstavuje finančnú injekciu na rozvoj opatrení proti klimatickej kríze v ázijských ostrovných štátoch. „Zmeny sa teda dejú na istých úrovniach, pričom k nim prispieva aj tlak ľudí v uliciach, médiách a na sociálnych sieťach. Je však potrebné pritvrdiť, spojiť sa a vytvárať tlak na legislatívcov, aby tieto dohody boli rámcovejšie, komplexnejšie prepracované, ale zároveň špecifické a s jasnými cieľmi.“
Radku potešilo, že v predsedníctve klimatickej konferencie boli aj mladí ľudia. „Mala som možnosť sa s nimi rozprávať. Ich zapojenie do tejto časti je kľúčové, najmä v hľadaní nových východísk na komplexné problémy, ktoré sa v plnej sile ukážu o niekoľko rokov.“ Radka sa v Glasgowe zúčastnila aj rozmanitých protestov za klímu. „Ľudia prišli z rôznych krajín, rozličnými spôsobmi, niektorí dokonca na bicykli precestovali pol Európy. Bolo skvelé vidieť toľkú odlišnosť a zároveň názorovú súmernosť na jednej ulici.“
Negatívum vidí v celkovej organizácii. Akreditovaných bolo vyše dvadsaťtisíc ľudí, ale často chýbala možnosť uložiť si kabát a tašky, lebo v šatniach mali plno, ministerka z Izraela sa nemohla dostať do konferenčnej sály, pretože pre ľudí na vozíčku nemali rampy. Problémom tiež bolo „uchmatnúť si“ lístok na účasť na niektoré mítingy.
Napriek tomu si však myslí, že konferencia mala veľa pozitív. Mladí ľudia sa často nedostanú na rokovania s významnými politikmi. „Bola to pre mňa veľká skúsenosť a vzdelávací proces. Po konferencii som však zostala ešte pesimistickejšia ako predtým. Na klimatickú krízu nie je momentálne žiadne riešenie. A v dohľadnej dobe ani nebude. To, čo robíme teraz, existujúce progresívne opatrenia v niektorých krajinách sú stále len akoby náplasť, leukoplast, ktorým liečime strelné poranenie. Je naozaj dôležité počúvať vedcov a aj podľa nich konať. Viac než kedykoľvek predtým.“
Radka Rosenbergová