Psychológ Michal Hajdúk o paranoji: Ak mám strach celý deň, je to už problém
Prečo sú ľudia paranoidní? Kedy ide o vážne prejavy psychických porúch a kedy sú úplne bežné? Čo spôsobuje paranoju a dá sa jej predísť? Výskumu paranoje sa venuje docent Michal Hajdúk, ktorý pôsobí na Katedre psychológie FiF UK a Psychiatrickej klinike LF UK a UNB. Ako držiteľ Fulbrightovho štipendia bol na výskumnom pobyte na univerzite v Dallase v americkom Texase, kde spolupracoval s doktorkou Amy Pinkhamovou na výskume pacientov so schizofréniou. Svoj výskum obaja predstavili v uplynulých týždňoch aj na UK. Doktorka Pinkham prednášala pre študentov psychológie FiF UK a docent Hajdúk pripravil zaujímavé vystúpenie o paranoji pre TEDxUniverzitaKomenského. Obaja tiež poskytli rozhovor pre Našu univerzitu.
S príchodom sociálnych sietí majú niektorí ľudia pocit, že ich prostredníctvom Facebooku niekto sleduje. Čo odporúčate v takomto prípade?
Je pravdou, že dáta o nás sa zhromažďujú, takže je prirodzené mať určité obavy. Ak však ide o mimoriadne intenzívny pocit, že ma niekto sleduje prostredníctvom sociálnych sietí, ktorý presahuje bežnú skúsenosť, teda nielenže niekto vidí moje dáta, ale dokonca ich plánuje využiť proti mne, vtedy by som to mal riešiť. Na druhej strane však v žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že každý, kto má pocit, že niekto druhý využíva jeho dáta, je chorý. Paranoja sa premieta vo všetkých situáciách, v ktorých žijeme. Pokiaľ mám pocit, že podobné informácie sa snažia získať aj moji kolegovia v práci či priatelia a chcú ich využiť voči mne, vtedy by sme mohli hovoriť o ozajstných intenzívnych paranoidných presvedčeniach.
Je možné predísť v rámci prevencie paranoidným predstavám či myšlienkam?
Myslím si, že úplne predísť sa im nedá, keďže takéto myšlienky sú do určitej miery prirodzené. Je úplne normálne, ak v nejakej situácii pomyslíme na to, že nám niečo hrozí. Je dobré, že pociťujeme strach, no neskôr by takýto pocit mal zmiznúť. Napríklad ak idem v noci po ulici a počujem zvuk, je úplne normálne, že sa bojím napadnutia. Prejavy nedôvery, podozrievanie, ktoré má veľká časť populácie, sú úplne prirodzené. Problém nastáva vtedy, keď nás takéto pocity sprevádzajú v každej situácii a nedokážeme sa od nich odpútať. Pokiaľ mám strach celý deň, vtedy ide o problém, ktorý sa môže odzrkadliť aj v mojich vzťahoch. Napríklad ak mám pocit, že môj partner či partnerka má niečo proti mne a ja nad tým budem celý deň uvažovať, tak potom, keď ho/ ju stretnem, všetky svoje negatívne pocity na ňu/neho akoby vychrlím, čo sa negatívne prejaví na našom vzťahu.
Majú pacienti trpiaci paranojou záujem vyhľadať pomoc odborníkov?
Je prirodzené, že ľudia, ktorí sú veľmi paranoidní, nemajú často záujem sa liečiť. Avšak pri vážnych psychických poruchách, akou je napríklad schizofrénia, vidíme, že pokiaľ ľudia podstúpia úspešnú liečbu – užívajú lieky, navštevujú psychoterapie a podobne – paranoidné presvedčenia sú oveľa menej intenzívne a pacientov netrápia tak veľmi ako predtým.
Všimli ste si, že s príchodom pandémie či vojny na Ukrajine sa nápor pacientov a ľudí trpiacich paranoidnými presvedčeniami zvyšuje?
Pokiaľ sme dlhodobo vystavení vyššej miere sociálneho stresu, ako napríklad pandémia alebo konflikt na Ukrajine, je prirodzené, že zažívame pocity úzkosti či depresie, tie môžu ale potom viesť aj k paranoidným presvedčeniam. To, že vďaka takýmto situáciám máme viac paranoidných myšlienok a obáv, je úplne normálne. Avšak ukazuje sa, že časom môžu prejsť.
Akým spôsobom si môžeme udržiavať dobré psychické zdravie? Je možné predchádzať psychickým poruchám v rámci určitej prevencie?
Pri dobrom psychickom zdraví zohrávajú kľúčovú úlohu sociálne vzťahy, sociálna opora či možnosť rozprávať sa o svojich pocitoch či myšlienkach. Jednoducho mať človeka, ktorému sa s nimi môžem zdôveriť. Sociálne vzťahy, komunita, ktorá nás podporuje, to je veľmi dobrý základ pre to, aby sa u nás nerozvinuli psychické ťažkosti, prípadne sa tie existujúce nezhoršili.
| Doc. PhDr. Michal Hajdúk, PhD. |
|---|
| pôsobí na Katedre psychológie FiF UK a Psychiatrickej klinike LF UK a UNB. Vo svojom výskume sa venuje sociálnemu poznávaniu a jeho poruchám u ľudí so schizofréniou, neuropsychológii a duševnému zdraviu mladých ľudí. Je absolventom Fulbrightovho štipendia a má za sebou niekoľko výskumných pobytov na významných zahraničných výskumných pracoviskách. |
Radka Rosenbergová