Hej ty! Čo ty a hejty?
Internet, digitalizácia, sociálne siete a s nimi spojený prenos komunikácie do virtuálneho sveta priniesli do života ľudí mnoho výhod – od možnosti spojenia sa s blízkymi, ktorí sú od nás vzdialení niekoľko sto či tisíc kilometrov, po objednávky rôzneho druhu tovaru z pohodlia domova prostredníctvom webových stránok či zrýchlenie prenosu informácií.
Každá minca má však dve strany a okrem dlhého zoznamu pozitív rozšírenie komunikácie do virtuálneho sveta, žiaľ, zahŕňa i množstvo negatív. Patrí k nim aj šírenie dezinformácií a neprimerané správanie používateľov. V súvislosti s používaním rôznych sociálnych sietí možno skonštatovať, že preferovanou formou komunikácie je najmä písomná komunikácia. Zdá sa, že práve tá, v spojitosti s možnosťou vytvoriť si falošný účet, dodáva niektorým používateľom potrebnú dávku odvahy a anonymity na to, aby mohli, často nevhodne, komentovať príspevky druhých používateľov. Bohužiaľ, v mnohých prípadoch sa teda písané slovo stáva akousi „zbraňou“ ľudí skrývajúcich sa za falošné mená a fotografie, ktorí svoju frustráciu ventilujú komentovaním aktivít ostatných ľudí na sociálnych sieťach.
Takéto nenávistné komentáre sa začali paušálne označovať ako hejty a toto pomenovanie sa postupne stáva súčasťou slovnej zásoby mnohých z nás. S pomenovaním hejt sa tak v súčasnosti môžeme stretnúť nielen v neoficiálnom, ale aj oficiálnom prostredí, ba dokonca v rámci viacerých jazykových štýlov. Tento fakt potvrdzujú titulky aj články rôznych bulvárnych i serióznych médií. Slovo hejt sa spomínalo napríklad v súvislosti s komentármi k tvorbe mladej slovenskej speváčky Simy Magušinovej (Martausovej), kde i v titulku portálu omediach.com „RTVS reaguje na hejty na adresu speváčky Simy Magušinovej a mimoriadne odvysiela jej koncert“ (omediach.com, 2021) pomenovanie hejt použili. V tomto kontexte je potrebné poukázať aj na fakt, že slovo hejt sa síce nachádza v slovenskej lexike už dlhšie, ale v celkom inom význame. V Slovníku slovenských nárečí (2006) je totiž pri hesle hejt, hejta uvedený význam „pokrik na kone, kravy, aby išli napravo“, napríklad Hejta, kone, rovno do brázdy!
V súčasnosti však pomenovanie hejt chápeme skôr ako slovo pochádzajúce z anglického výrazu – slovesa to hate vo význame „neznášať, nenávidieť“, z ktorého bolo odvodené podstatné meno a hate, ktoré by sa do slovenského jazyka dalo preložiť ako neznášanlivý, nenávistný komentár. Tento výraz postupne nadobudol i svoju „poslovenčenú“, resp. zdomácnenú podobu, a to hejt. V súvislosti s preniknutím uvedeného anglického výrazu do slovenskej lexiky poznáme už aj iné varianty, ako napríklad podstatné meno označujúce človeka, ktorý píše nenávistné komentáre – hejter/ka, nedokonavé sloveso hejtovať, prídavné meno hejterský či príslovku hejtersky, ktorou môžeme pomenovať správanie sa osoby píšucej negatívne, kritické komentáre. Podobné prípady sme zaznamenali i v nasledujúcich vyjadreniach: „Viera hejtuje zásadne v duchu (...).“ (blog Denníka N, 2019), „(...) čo sa stalo, že sme sa stali ľuďmi plnými zloby, hejtu,(...).“ (topstar.noviny.sk, 2021).
Je zrejmé, že kvôli úspore času sa i v slovenskom jazyku začínajú používať jednoslovné pomenovania ako náhrady viacslovných pomenovaní, aj za cenu preberania takýchto výrazov z cudzích jazykov. Je však dôležité, aby sa aspoň v oficiálnom styku a v serióznych médiách zachovávala spisovná norma, a teda namiesto výrazu hejt sa použil vhodnejší výraz, ako napríklad: nenávistný alebo neznášanlivý komentár. Podobne to platí aj o ostatných zdomácnených podobách utvorených od tohto slova, t. j. hejter, hejtovať, hejterský či hejtersky.
Nikoleta Madleňáková, Katedra slovenského jazyka a literatúry PdF UK