Príbeh študentky: Baví ma rozmanitosť ochorení
Okrem usilovného štúdia sa angažuje aj v študentskom senáte, kde sa snaží plniť rôzne požiadavky študentov svojej fakulty. Katarína Kučeríková je piatačkou všeobecného lekárstva na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. Momentálne absolvuje blokovú výučbu na rôznych oddeleniach v Univerzitnej nemocnici v Martine. O tom, čo všetko tu vykonáva, nám viac prezradila v príbehu študentky.
Katarínu na strednej škole veľmi bavila biológia a chce pomáhať druhým ľuďom. Presne preto si vybrala štúdium medicíny na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Navyše jej túto fakultu odporúčali známi. „Martin má nadštandardné technické vybavenie, nachádza sa tu napríklad Simulačné výučbové centrum. Okrem toho si vážim aj rodinný prístup pedagógov, ktorý vyplýva z menšieho počtu študentov. Zatiaľ za moje štúdium môžem tieto veci iba potvrdiť.“
Štúdium medicíny je celkom náročné. Katarína má veľa predmetov, ktoré sú veľmi rozsiahle. Sú ale nevyhnutné pre vedomosti a vykonávanie lekárskej praxe. „Prvé tri roky dominujú teoretické a predklinické predmety, kde sa učíme teoretické základy ochorení a robíme laboratórne pokusy. Nasledujúce tri roky máme klinické predmety, v rámci ktorých máme semináre v nemocnici a pod dozorom vyšetrujeme pacientov na aktuálne preberané ochorenie. Avšak nie vždy je takýto pacient hospitalizovaný, v takom prípade sa učitelia snažia využívať aj simulačné centrum fakulty, ktoré vie simulovať rôzne chorobné stavy,” vysvetľuje Katarína.
Medici môžu absolvovať aj dobrovoľnú prax
Medzi najťažšie predmety na Jesseniovej lekárskej fakulte UK patrí patologická anatómia. Študenti tu preberajú morfologickú štruktúru tkanív a orgánov za patologických podmienok pri jednotlivých rozličných ochoreniach. Patologická anatómia je odbor zameraný na mikroskopické a makroskopické chorobné zmeny tkanív a orgánov.
Katarínu už o rok čakajú štátne skúšky. Okrem obhajoby diplomovej práce musia študenti ovládať predmety ako pediatriu, gynekológiu a pôrodníctvo, internú medicínu či chirurgické odbory. „Pred každou skúškou máme prax na danom oddelení, kde vykonávame prácu lekára bez atestácie. Štátna skúška pozostáva z praktickej a ústnej časti. Praktickú časť tvorí vyšetrenie pacienta so spracovaním chorobopisu pacienta, návrhom na vyšetrenia a spôsob liečby. Ústna časť pozostáva z odpovede, kde skúša a hodnotí komisia zostavená z predsedu a ďalších prísediacich profesorov, docentov a doktorov. Na začiatku šiesteho ročníka obhajujeme diplomovú prácu, následne absolvujeme štátnice,” opisuje medička.
Medici praxujú v Univerzitnej nemocnici v Martine. Pokiaľ majú záujem, môžu ísť na dobrovoľnú prax už po druhom ročníku. Po štvrtom ročníku majú povinnú prax na chirurgickom oddelení a internom oddelení. V piatom ročníku praxujú u praktického lekára v ambulanciách všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre dospelých a v ambulanciách všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast. Počas letných mesiacov po piatom ročníku majú medici povinnú dvojtýždňovú prax na pediatrickom oddelení a na gynekologickom oddelení. V šiestom ročníku ich čaká zas predštátnicová prax zo štátnicových predmetov ako gynekológia, pediatria, interná medicína či chirurgické odbory.
„Mňa najbližšie čaká prax z gynekológie a pediatrie. Ráno vyšetrím pacienta, pod dohľadom lekára spravím denný záznam o jeho zdravotnom stave, následne s lekárom preberieme jeho zdravotný problém. Ak pacient ide na plánované vyšetrenie, tak ho sprevádzam. Za vedenia prideleného lekára robím celú dokumentáciu pri prijatí a prepúšťaní pacienta, zúčastňujem sa na vizitách primára a prednostu. Taktiež asistujem pri praktických výkonoch – podávam infúzie, beriem vzorku krvi či moču. Pasívne sa zúčastňujem aj na punkciách telesných dutín ako aj pri zložitejších vyšetreniach, akým je napríklad ultrasonografia,” vymenúva Katarína.
Na praxi ju najviac baví, to že každé ochorenie je iné. „Mám rada rozmanitosť problémov jednotlivých ochorení, ich diagnostiku, a najmä liečbu, keď dosiahneme želateľný efekt a pacient po liečbe odchádza domov.” Nie vždy však všetko vychádza tak, ako má a práca doktorky nie je zakaždým ideálna. Problémom sú podľa Kataríny podmienky pre prácu lekára na lôžkovom oddelení, hlavne časová zaneprázdnenosť lekárov, množstvo rutinnej diagnostickej práce a administratívna záťaž, či málo časového priestoru pre vzdelávanie počas pracovného dňa.
Zúčastní sa aj ŠVOČ
Šikovná medička sa okrem usilovného štúdia a praxe zaujíma aj o problémy študentov medicíny. Pôsobí totiž ako senátorka v Študentskej časti Akademického senátu Jesseniovej lekárskej fakulty UK. Snaží sa zastupovať záujmy študentov v akademickom senáte a komunikuje prácu senátu či rôzne novinky so študentmi. „Komunikujem s ostatnými senátormi, profesormi a vedením fakulty. Som členkou Disciplinárnej komisie, Pedagogickej komisie, predsedníčkou Koordinačného výboru a bola som podpredsedníčkou Študentskej časti AS,” vymenúva.
Ako senátorka vidí hlavný problém v tom, že sa študenti nezaujímajú o chod svojej fakulty. Ak nemajú konkrétne problémy, ktoré sa ich vyslovene týkajú, tak sa o ďalšie problémy fakulty nezaujímajú. „Ja sa ako senátorka snažím o to, aby sa študenti viac zapájali do chodu fakulty. Práve záujem o dianie na fakulte nám umožňuje nové postavenie študenta vysokej školy. Aj Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo dbá na zapojenie študenta do procesov vysokej školy a na to, aby hlas študenta nezostal iba na papieri, ale bol implementovaný do procesov. Medzi ostatné podnety, ktorým sme sa venovali, boli pravidelné stretnutia študentskej obce s vedením fakulty a predĺženie otváracích hodín knižnice so študovňami. Samostatnou otázkou, ktorú sme riešili počas pandémie COVID-19, je téma duševného zdravia.”
Okrem toho Katarína vo voľnom čase hráva tenis a volejbal, ktorý aktívne hrávala v klube dlhé roky. Po ťažkých skúškach sa rada odreaguje aj pri dobrom filme či jedle. Pred dvomi rokmi sa tiež zúčastnila Študentskej vedeckej odbornej činnosti na Klinike hematológie a transfuziológie, kde skončila druhá v sekcií klinických disciplín. „Získala som tiež študentskú cenu na Študentskej vedeckej konferencii. S touto prácou som sa taktiež zúčastnila na Dňoch mladých internistov, kde som získala cenu prednostu I. Internej kliniky JLF UK a UNM. Tento rok realizujem vedeckú prácu v rámci I. Internej kliniky a mám v pláne zúčastniť sa Študentskej vedeckej konferencie,” prezrádza svoje plány. Po skončení štúdia by sa rada uplatnila v nechirurgických odboroch.
Doktori by mali mať lepšie pracovné podmienky
Na Slovensku je dlhodobý problém s nedostatkom lekárov. Vláda predstavila konkrétne opatrenia, už v najbližšom akademickom roku by sa mal zvýšiť počet medikov na všetkých slovenských lekárskych fakultách o 150. Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine by tak mohla prijať o 30 uchádzačov navyše. Ako vníma toto opatrenie Katarína? „Bez ostatných systémových zmien toto opatrenie samo o sebe nezaručí, že vyštudovaní medici zostanú pracovať na Slovensku. Podľa mňa skôr treba pracovať na tom, aby študenti mali záujem ostať po škole na Slovensku, ideálne, aby ani na vysokú školu neodišli mimo Slovenska. Samotné zvýšenie počtu medikov nemusí znamenať zvýšenie počtu lekárov. Tých je v niektorých okresoch naozaj málo a takéto navýšenie počtu medikov by mohlo pomôcť. Nevýhodou tohto opatrenia je však to, že veľká časť absolventov jednoducho neplánuje zostať na Slovensku, čo sa nezmení iba samotným navýšením počtu medikov,” myslí si.
Podľa nej by k zvýšeniu počtu lekárov a špecialistov na Slovensku prispelo, ak by ministerstvo zdravotníctva spolupracovalo s profesijnými organizáciami, ako je Asociácia nemocníc Slovenska, Slovenská lekárska komora či Slovenská lekárska spoločnosť. „Dovolím si podotknúť, že základom riešenia tohto problému bude určite zlepšenie pracovných podmienok lekárov a samozrejme vybavenie nemocníc,” dodáva Katarína.
Radka Rosenbergová