Tím Univerzitnej lekárne počas pandémie rozdával aj ručne vyrobené rúška z papierových utierok

Keď do nej vkročíte, miesto reklám na lieky uvidíte na stenách logo Univerzity Komenského. Za tarami stretnete magistry a laborantky – pracovníčky lekárne, pre ktoré je práca poslaním. Vitajte v Univerzitnej lekárni v Bratislave. V jednej z troch pohotovostných lekární v Bratislave – a jednej zo štyroch na Slovensku, v ktorej sa o vás postarajú nielen o tretej poobede, ale aj o tretej nad ránom. 364 dní v roku, okrem dňa, kedy robia inventúru.


Privatizácia ju obišla

Za totality patrila spolu s ostatnými lekárňami v Bratislave pod lekárenskú službu. V roku 1976 bola vymenovaná za fakultnú lekáreň Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského a o štyri roky neskôr už poskytovala možnosť praktickej výučby. „V čase privatizácie farmaceutickej fakulte veľmi záležalo na tom, aby bola lekáreň štátna a aby v nej aj naďalej prebiehala výučba,“ spomína farmaceutická laborantka Katarína Saganová, ktorá v lekárni pracuje takmer od jej vzniku. Tak, aj vďaka vtedajšiemu vedeniu lekárne, v roku 1992 ministerstvo zdravotníctva rozhodlo, že bude prevedená do pôsobnosti Univerzity Komenského. Vtedy však nastali komplikácie. Lekárenská služba počas transformácie dala pracovníkom možnosť rozhodnúť sa, či ostanú, alebo pôjdu pracovať do inej lekárne. „Vtedy nastal problém, pretože väčšina sa rozhodla odísť, takže v lete 1993 sme museli začať úplne od základov,“ spomína na časy, kedy museli s kolegyňami spraviť inventúru a všetko odovzdať, keď im tu zrazu prišli z personálneho oddelenia dať na výber, či niekto z nich ostáva alebo odchádza do inej lekárne. „Lekárenská služba všetkých rozmiestnila do rôznych lekární v meste a ostali sme na všetko len dve kolegynky. Začínali sme viac menej od nuly,“ vysvetľuje Katarína Saganová. Len vďaka spolupráci a solidarite sa im podarilo opäť začať rásť a dostať sa do cyklu a podoby, ako ju poznáme dnes.

Otvorená 24 hodín denne 364 dní v roku

Univerzitná lekáreň je zdravotníckym zariadením poskytujúcim lekárenskú starostlivosť v nepretržitom režime od svojho založenia, teda už niekoľko desaťročí. „Zo zdravotníckeho hľadiska expedujúci lekárnik nesúdi človeka, ktorý príde o 22.00 hodine do lekárne po výživový doplnok pre mamu, o polnoci po tehotenský test alebo o druhej hodine rannej po feniklový čaj a rúrky do konečníka pre svoje plačúce dieťa. Pocit pomoci ľuďom v pravej chvíli je plne uspokojujúcim a napĺňajúcim pocitom každého slúžiaceho magistra,“ hovorí prednostka lekárne doktorka Tatiana Geročová.

Kedysi jediná v Bratislave, dnes jedna z troch, kde osem magistrov a päť laborantiek poskytuje svoje vedomosti a čas tým, ktorí to potrebujú, a to nepretržite. „Magistri u nás slúžia 12-hodinové nočné služby od siedmej hodiny večer do siedmej hodiny ráno minimálne raz týždenne. Počas nočnej služby vybavia okrem desiatky telefonických konzultácií zvyčajne 60 – 90 pacientov,“ vysvetľuje prednostka lekárne Tatiana Geročová. Inak tomu nie je ani vo výnimočných situáciách, akou je aj pandémia COVID-19. I keď sa na ňu pripravovali od januára, kedy prichádzali prvé náznaky a ľudia cestujúci do zahraničia si čoraz častejšie kupovali respirátory a rúška, priamy stret s epidémiou bol náročný.

Počet pracovníkov sa nezmenil, počet pacientov áno

Univerzitná lekáreň bola medzi prvými zariadeniami, ktoré pohotovo reagovali na podmienky stanovené vládou, vďaka čomu mohla ostať stále otvorená. Počet jej pracovníkov ostal rovnaký, zatiaľ čo počet návštevníkov a ich potrieb sa zvýšil. Keďže prví pozitívni pacienti sa objavili 200 metrov od lekárne, ocitla sa v epicentre začínajúcej pandémie. V priebehu januára a februára sa však podarilo naskladniť respirátory najvyššej kvality, ktorých sa do polovice februára predalo 600 kusov. Následne boli vypredané celosvetovo.

„Približne v polovici februára sme zistili, že už nevieme zohnať respirátory a aj zástupcovia firiem dodávajúcich ochranné pomôcky už nedokázali uspokojovať požiadavky. Z Číny a okolia im totiž chodili objednávky na päťtisíc až milión kusov. Začali sme tušiť vážnosť situácie,“ spomína na priebeh prednostka Geročová, ktorá sa následne rozhodla poskytnúť pacientom možnosť dezinfekcie rúk. Tá nie je v lekárňach bežným štandardom. Teda nie na strane pacienta. „Keďže bežne ľudia chodia na služobné cesty do celého sveta, rozhodli sme sa im nadštandard v podobe nástenných dezinfekčných dávkovačov zabezpečiť už vo februári. A spravili sme dobre, v marci by bolo neskoro,“ dodáva.

Pri všetkých opatreniach, ktoré spravili pre bezpečnosť nielen seba, ale aj pacientov, pomer pacientov a pracovníkov sa zhoršoval. Denné aj nočné služby začali byť oveľa náročnejšie. „Počas krízy sa ukázali charaktery. Niektorí ľudia podliehali strachu a boli netolerantní, iní nám svojím prístupom dobíjali energiu. Hoci nás bolo menej a niektorí z nás museli rušiť aj dovolenky, aby sme to pokryli, kolektív sa zomkol a aj napriek tomu, že sme boli na pokraji síl, sme to zvládli, myslím si, bravúrne,“ hovorí vedúca laborantka Saganová. Dopĺňa ju kolegyňa Geročová, ktorá spomína na nie príjemný email od pacienta. Ten v noci čakal v rade hodinu, pričom sa snažil zistiť, či sa mu to vôbec oplatí, a tak sa pokúšal dovolať do lekárne, kde mu nikto nezdvíhal. „Rozhodol sa nám preto napísať mail, v ktorom sa na celé naše fungovanie posťažoval, a na záver len poznamenal ,ani mi neodpovedajte, len si zvýšte efektivitu’.“

Počas nočnej služby sa v lekárni nachádza jeden magister, ktorý má na starosti všetko od výdaja liekov cez prípadné preberanie naliehavých zásielok až po zdvíhanie telefónu, ktorý v prípade obsluhy prítomného pacienta ide bokom. Počas nočnej služby, ako aj štátnych sviatkov totiž lekáreň nemôže naplánovať službu viacerým pracovníkom naraz, pretože by chýbali v ďalších dňoch. „Nie sme obchod, ktorý prijme kohokoľvek z ulice a zaučí ho ako pokladníka v prípade sviatkov alebo nečakaných pandémií,“ vysvetľuje doktorka Geročová.

Ľudia dbali o prevenciu

Ani Univerzitnú lekáreň neobišiel rozruch, ktorý sprevádzal strach zo začínajúcej pandémie COVID-19. Počet vydaných chirurgických rúšok za tri mesiace od vypuknutia sa pohyboval cez 7100 kusov, pričom bežne sa za rovnaké obdobie minie okolo päťsto kusov. „Väčšinu času sme vydávali len limitovaný počet - päť kusov na osobu, aby sa ušli čo najširšiemu okruhu ľudí,“ približuje prednostka lekárne.

Okrem výdaja chirurgických rúšok v období, keď sa im podarilo nejaké zohnať, rozdávali pacientom v čase nedostatku aj ručne vyrábané rúška z papierových utierok a gumičiek, aby si aspoň také vedeli sami doma vyrobiť a neohrozovať seba ani ostatných. „Kolegyne vo fakultnej lekárni v budove Farmaceutickej fakulty UK dokonca pacientom rozdávali vlastnoručne šité rúška. Okrem toho sme v lekárni začali vyrábať aj dezinfekčné roztoky podľa receptúry WHO, ktorých sme do apríla vyexpedovali cez 30 litrov,“ dodáva.

Pacienti podľa nej skôr stavili na prevenciu a okrem nosenia rúšok sa to prejavilo aj na spotrebe vitamínov a minerálov. „Pre mňa zaujímavou a potešujúcou skutočnosťou je, že podľa počtu výdajov sa počas pandémie koronavírusu znásobil predovšetkým výdaj vitamínov (C, D, B-komplex, multivitamíny), minerálov (zinok, selén) a prípravkov na podporu imunity (najmä s betaglukánmi), takže ľudia dbali najmä na prevenciu a podporu zdravia,“ vysvetľuje a jedným dychom dodáva, že výdaj liekov na tlmenie príznakov alebo liečbu chrípky či prechladnutia a kašľa v porovnaní s rovnakým obdobím pred koronavírusom (s výnimkou paracetamolu) násobne poklesol, k čomu dopomohlo nosenie rúšok, pobyt v domácom prostredí a veľká zodpovednosť ľudí voči svojmu okoliu.

A či to malo aj inú pozitívnu stránku? Napriek momentom, kedy mali všetci večer čo večer slzy na krajíčku, vidia v tom aj pozitíva. „Uvedomila som si, v akej super partii pracujem. Ľudia sa obetovali pre druhých. Keď niekto nevládal, druhý vzal službu navyše. Ukázalo sa, že keď sa ľudia zomknú, dá sa to. Keby mi to ale niekto povedal pred polrokom, tak neuverím, že to zvládneme. O to viac si dnes vychutnávam, keď prídem do práce. Vravím si, že už sme pripravení na čokoľvek. Hoci je tu stále strach z neistoty, už viem, že sa na svojich kolegov môžem spoľahnúť naozaj za každých okolností,“ uzatvára vedúca laborantka Katarína Saganová.