https://uniba.sk/ Najnovšie novinky sk https://uniba.sk/fileadmin/tt_news_article.gif https://uniba.sk/ Najnovšie novinky TYPO3 - get.content.right http://blogs.law.harvard.edu/tech/rss Thu, 31 Dec 2026 00:00:00 +0100 https://uniba.sk/ Univerzita Komenského v Bratislave (UK) zorganizovala v pondelok 14. septembra 2026 podujatie... Gaudeamus igitur. Následne sa študentom prihovorila prorektorka pre vzdelávanie Eva Viglašová, ktorá ich vo svojom príhovore srdečne privítala v akademickej obci UK. „Vieme, že máte veľa možností po celej Európe, preto sme veľmi hrdí na to, že ste sa rozhodli stráviť tento čas s nami, na najlepšej univerzite na Slovensku. Počas nasledujúcich mesiacov je Univerzita Komenského vašou alma mater, tak sa tu cíťte ako doma,“ prihovorila sa prorektorka. Postupne oslovila študentov zo Španielska, Talianska, Francúzska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Číny, Rakúska, Írska, Ukrajiny, Turecka, Japonska, Belgicka, Rumunska, Uzbekistanu, Slovinska, Bulharska, Gruzínska, Grécka, Holandska, Argentíny, Českej republiky, Estónska, Severného Macedónska, Švédska, Taiwanu, Tanzánie, Spojeného kráľovstva, Kanady, Maďarska, Kazachstanu, Lotyšska a Srbska. Prorektorka sa zároveň podelila so zahraničnými študentmi o dôležité i povzbudivé informácie. „Samozrejme, dúfame, že si užijete vysokú kvalitu vzdelávania a zaujímavé kurzy. Ale všetci vieme, že Erasmus nie je len o štúdiu. Je aj o stretávaní ľudí z krajín, ktoré ste nikdy nenavštívili, učení sa nových slov v jazykoch, ktoré ste sa nikdy neučili, o cestovaní, skúšaní nového jedla a zbieraní príbehov, ktoré pravdepodobne nepoviete svojim rodičom, keď sa vrátite domov,“ dodala s úsmevom. Nezabudla pridať ani zopár praktických a kultúrnych tipov pre život na Slovensku: „Ak sa rozhodnete učiť po slovensky, začnite so základmi: ahoj, ďakujem. A ak na nás chcete urobiť dojem, skúste povedať čučoriedka. Moja osobná rada znie: objavujte slovenskú kultúru zodpovedne.“ Na záver všetkým popriala veľa šťastia pri štúdiu a odkázala, aby okrem učenia nezabudli aj na zábavu, stretávanie sa s kamarátmi, učenie sa slovenského jazyka a spoznávanie krajiny. Kľúčovým momentom oficiálnej časti bol študentský sľub. Novoprijatí Erasmáci sa v ňom oficiálne zaviazali k riadnemu plneniu povinností členov akademickej obce, k dodržiavaniu humanistických a demokratických tradícií univerzity, šíreniu jej dobrého mena a k štúdiu v prospech celej spoločnosti. Po slávnostnom sľube nadviazala séria praktických prezentácií. Erasmáci sa dozvedeli užitočné informácie o budovách a univerzitných priestoroch, o činnosti univerzitného Welcome Centra či o možnostiach výučby slovenského jazyka. V prezentácii im zároveň univerzita predstavila Slovensko, jeho krásy, možnosti cestovania aj tipy na to, čo všetko môžu v našej krajine zažiť. Po skončení oficiálnej časti čakalo na prítomných neformálne občerstvenie a priestor na zoznamovanie. ]]> [RUK] Titulka - široké novinky pr@uniba.sk Mon, 14 Sep 2026 15:42:00 +0200 https://uniba.sk/ [PdF] Kalendár Mon, 14 Sep 2026 15:39:00 +0200 http://40241 14.09.2026 o 14:00 hod. v prezentačnom centre AMOS (B1-313) na Prírodovedeckej fakulte UK v... [PriF] Titulka - široké novinky [Prif] Kalendár 2026 [PriF] Kalendár [PriF] Prednášky [PriF] Archív - aktuality martin.ondrejka@uniba.sk Mon, 14 Sep 2026 14:00:00 +0200 http://https://uniba.sk/fileadmin/ruk/nasa_univerzita/NU-web.pdf tipy na zaujímavé čítanie: Mária Švarbová fotila na streche Družby novú sériu Restraint - Svetový... [FM] Titulka - široké novinky Mon, 14 Sep 2026 11:40:00 +0200 http://https://www.quark.sk/salto-flase/ 12.9.2026, quark.sk. Na prvý pohľad môže trik s otáčajúcou sa fľašou pôsobiť jednoducho, no fyzika,... [FMFI] V médiách webmaster@fmph.uniba.sk Mon, 14 Sep 2026 11:22:00 +0200 http://https://uniba.sk/fileadmin/ruk/nasa_univerzita/NU-web.pdf Časopis Univerzity Komenského v Bratislave, 2026/2027 číslo 1 [PriF] Naša univerzita [PriF] Titulka - široké novinky [PriF] Archív - aktuality massayova2@uniba.sk Mon, 14 Sep 2026 11:00:00 +0200 https://uniba.sk/ Výskum antropogénnych rádionuklidov v Tichom oceáne a jeho okrajových moriach prináša nové dôkazy o... 3H, ¹⁴C, ⁹⁰Sr, ¹²⁹I, ¹³⁷Cs a izotopy plutónia, predstavujú mimoriadne cenné nástroje na skúmanie týchto zmien. Do morského prostredia sa dostali najmä v dôsledku atmosférických skúšok jadrových zbraní uskutočňovaných od roku 1945 (globálny spad) a môžu slúžiť ako citlivé, časovo rozlíšené stopovače procesov prebiehajúcich v oceáne. Vďaka dobre zdokumentovanej histórii ich vstupov do morského prostredia a v prípade niektorých rádionuklidov aj prevažne konzervatívnemu správaniu sa v morskej vode, predstavujú účinné časové markery na štúdium tvorby, transportu a vertikálnej výmeny vodných más. Merania ich distribúcie v morskej vode, v sedimentoch a morských organizmoch preto môžu poskytovať informácie o zmenách v cirkulácii oceánov a stratifikácii morských vôd vyvolaných klimatickou zmenou. Tichý oceán, najväčšia oceánska panva na Zemi, je už niekoľko desaťročí predmetom rozsiahleho výskumu antropogénnych rádionuklidov. Tento jedinečný súbor dlhodobých pozorovaní z neho robí významné prírodné laboratórium na skúmanie vplyvov klimatickej zmeny na morské prostredie. Analýzy ³H a ¹³⁷Cs v morskej vode napríklad zdokumentovali zmeny vo ventilačných a transportných procesoch v horných vrstvách oceánu v priebehu niekoľkých desaťročí, vrátane zmien súvisiacich so spomaľovaním cirkulácie medzi jednotlivými časťami oceánu. Izotopy plutónia poskytli doplňujúce informácie o procesoch prebiehajúcich vo vodnom stĺpci. Tieto pozorovania pomohli odhadnúť zmeny v morských biogeochemických procesoch a možných dôsledkov pre účinnosť ukladania uhlíka v oceáne. Pomery izotopov plutónia namerané v sedimentoch Indonézskych morí poskytli dôkazy o oslabovaní transportu povrchových vôd zo západnej tropickej časti severného Tichého oceánu cez Indonézske moria do Indického oceánu. Súhrnne rádionuklidové pozorovania poskytujú obraz, ktorý je vo všeobecnosti v súlade s otepľovaním oceánu a rastúcou stratifikáciou jeho horných vrstiev. Silnejšia stratifikácia môže obmedzovať vertikálnu výmenu a ovplyvňovať prepojenie medzi jednotlivými oceánskymi panvami, čo môže mať dôsledky pre globálnu meridionálnu cirkuláciu medzi oceánmi ako aj globálnu redistribúciu tepla, uhlíka, živín a ďalších látok. Japonské more predstavuje mimoriadne zaujímavý príklad. Nárast teploty povrchovej morskej vody pozorovaný v posledných desaťročiach sprevádza oslabenie zimnej konvekcie, podpovrchové teplotné anomálie a epizodické morské vlny horúčav. Zmeny aktivity cyklonálnych a anticyklonálnych vírov ovplyvnili recirkuláciu spodných vôd smerom k povrchu, čo môže mať významné dôsledky pre morské ekosystémy a rybolov. Na druhej strane, rádionuklidové záznamy z Juhočínskeho mora odrážajú variabilitu spojenú s ázijskými monzúnovými systémami a javmi El Niño – Južná oscilácia (ENSO), čím poukazujú na význam rádionuklidových stopovačov pri skúmaní interakcií medzi oceánom a klimatickým systémom. Dlhodobý výskum antropogénnych rádionuklidov má preto veľký potenciál zlepšiť naše chápanie súčasných a budúcich vplyvov zmeny klímy na svetový oceán a priľahlé moria, pretože môže poskytnúť nezávislé, na pozorovaní založené zmeny v ich cirkulácii, ktoré je ťažké vyriešiť iba fyzikálnymi meraniami. Súbory údajov o morských rádionuklidoch vrátane údajov uložených v Marine Radioactivity Information System (MARIS; https://maris.iaea.org) Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu predstavujú tiež cenné referenčné údaje na kalibráciu a validáciu všeobecných modelov oceánskej cirkulácie (Ocean General Circulation Models, Earth System Models), ktoré sa využívajú pri skúmaní budúcich klimatických scenárov. Ďalší pokrok si bude vyžadovať koordinované medzinárodné programy odberu vzoriek s vysokým priestorovým a hĺbkovým rozlíšením pokrývajúce svetový oceán v kombinácii s pokročilými ultracitlivými analytickými metódami, ako sú urýchľovačová hmotnostná spektrometria a nízkopozaďová gama spektrometria. Tieto metódy umožňujú analyzovať menšie vzorky morskej vody, sedimentov a koralov a zároveň získavať rádionuklidové profily s vyšším rozlíšením. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať Južnému oceánu vzhľadom na jeho kľúčovú úlohu v globálnom klimatickom systéme a relatívny nedostatok komplexných rádionuklidových pozorovaní v tejto oblasti. Výsledky týchto výskumov boli nedávno publikované v časopisoch Communications Earth & Environment (Nature Portfolio) a Journal of Environmental Radioactivity (Elsevier): Pavel P. Povinec, Katsumi Hirose, Gi-Hoon Hong, Xiaolin Hou, Yayoi Inomata, Jakub Kaizer, and Daisuke Tsumune. Anthropogenic radionuclides as tracers of climate change in the Pacific Ocean. Communications Earth & Environment 7 (2026), 427.
https://doi.org/10.1038/s43247-026-03639-0 P. P. Povinec, K. Hirose, G. H. Hong, X. Hou, Y. Inomata, J. Kaizer, D. Tsumune, and X. Zhao. Marine radionuclides in climate change studies: Pacific Ocean and marginal seas. Journal of Environmental Radioactivity 298 (2026), 108022.
https://doi.org/10.1016/j.jenvrad.2026.108022
Popisy obrázkov: 
Obr. 1: Globálna meridionálna cirkulácia oceánov (Global Meridional Overturning Circulation), niekedy označovaná aj ako globálny oceánsky dopravníkový pás, je rozsiahly cirkulačný systém, ktorý prepája povrchové a hlboké vody jednotlivých oceánskych paniev. Prostredníctvom Južného oceánu prepája cirkuláciu v Atlantickom, Indickom, Tichom a Severnom ľadovom oceáne a zabezpečuje redistribúciu tepla, uhlíka, sladkej vody a živín. Táto cirkulácia prebieha v časových intervaloch od desaťročí až po tisícročia. Keďže prúdenie je pomalé a mení sa v časovom horizonte niekoľkých desaťročí, nezávislé stopovače, ako sú antropogénne rádionuklidy, sú cenným nástrojom na určovanie zmien jeho dráh a intenzity. Typické rýchlosti prúdenia sú nízke (~1 cm/s), ale celkový objem transportovanej vody je obrovský a výrazne ovplyvňuje regionálnu klímu, hladinu morí a morské ekosystémy. Transport tepla smerom na sever v Atlantiku vrátane systému Golfského prúdu významne prispieva k relatívne miernej klíme severozápadnej Európy.
Obr. 2: Profily ¹³⁷Cs v južnej časti Tichého oceánu (30° j. š.), Indického oceánu (20° j. š.) a Atlantického oceánu (30° j. š.) boli získané počas expedície BEAGLE (Blue Ocean Global Expedition) a predstavujú prvé mapovanie naprieč svetovým oceánom. V Indickom oceáne boli pozorované výrazné podpovrchové maximá v hĺbkach približne 100 – 200 m, najmä v okolí 100° a 55° v. d. Tieto maximá možno vysvetliť transportom povrchových vôd zo severnej časti Tichého oceánu cez Indonézske moria do južnej časti Indického oceánu, kde subtropický oceánsky vír pôsobí ako dlhodobý rezervoár antropogénnych kontaminantov. Pozorovania poskytujú ďalšie informácie o prepojení Tichého, Indického a Atlantického oceánu v rámci širšieho systému globálnej meridionálnej cirkulácie vody v oceánoch.]]> [FMFI] Veda [FMFI] Titulka - úzke novinky Pavel.Povinec@fmph.uniba.sk Mon, 14 Sep 2026 10:59:00 +0200 http://www.fm.uniba.sk/o-fakulte/akcie-organizovane-na-fm/ilss-2026/ V dňoch 8. – 10. septembra 2026 sa na pôde Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave... [FM] Titulka - úzke novinky Mon, 14 Sep 2026 09:49:00 +0200 http://https://sites.google.com/view/soltesovedni/2026 Oddelenie didaktiky fyziky KDMFI organizuje v dňoch 17. a 18.9.2026 odbornú konferenciu pre... [FMFI] Konferencie [FMFI] Kalendár [FMFI] Titulka - úzke novinky Tunde.Kiss@fmph.uniba.sk Sun, 13 Sep 2026 09:31:00 +0200 https://uniba.sk/ V dňoch 9. až 11. septembra 2026 sa na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave... 9. až 11. septembra 2026 sa na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnila Letná škola práva Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), organizovaná v rámci modulu Jean Monnet 3BVERS. Jedným z hlavných cieľov letnej školy bolo priblížiť problematiku Európskeho hospodárskeho priestoru študentom a zvýšiť povedomie o oblasti, ktorá napriek svojmu významu pre európsku integráciu a fungovanie vnútorného trhu zostáva v právnickom vzdelávaní a akademickej diskusii pomerne málo zastúpená. Prezenčnému programu predchádzala séria vopred nahratých prednášok, ktoré pripravil Igor Sloboda z Ústavu európskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prednášky predstavili účastníkom základy práva EHP, jeho inštitucionálny a súdny systém, vnútorný trh, začleňovanie práva Európskej únie do Dohody o EHP, právo hospodárskej súťaže, ako aj Granty EHP a Nórska. Počas prvého dňa vystúpili:

• Jozef Kšiňan, Európsky orgán práce (ELA) – Európsky orgán práce a Európsky hospodársky priestor

• Igor Sloboda, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave – „O nás bez nás?“ Účasť štátov EHP/EZVO na normotvorbe Európskej únie a Vnútorný trh za hranicami EÚ: osobitosti a špecifiká EHP

Druhý deň priniesol pohľady zo štátov EZVO:

• Rolf Einar Fife, dezignovaný veľvyslanec Nórskeho kráľovstva – Vývoj Dohody o EHP a skúsenosti Nórska s EHP

• Runólfur Oddsson, konzul Slovenskej republiky na Islande – Skúsenosti Islandu s EHP a spolupráca medzi Islandom a Slovenskom

Počas tretieho dňa vystúpili:

• Rebekka Benesch, dezignovaná veľvyslankyňa, Veľvyslanectvo Švajčiarska na Slovensku – Švajčiarsko a EÚ: základné fakty a aktuálny vývoj

• Igor Sloboda, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave – Medzi členstvom a nečlenstvom: rôzne cesty európskej integrácie

• Vladimír Šucha, Európsky univerzitný inštitút – Umelá inteligencia, moc a právo: geopolitické a bezpečnostné aspekty umelej inteligencie

• Juraj Plaza, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky – Sloboda poskytovať služby a jej sociálny rozmer: vysielanie pracovníkov v EHP

Interaktívne časti programu poskytli účastníkom priestor na prácu v skupinách, diskusiu o praktických prípadoch a zamyslenie sa nad výhodami a obmedzeniami modelu EHP v rámci európskej integrácie. Letná škola spojila akademické poznatky, inštitucionálne skúsenosti a diplomatické pohľady zo štátov EZVO a účastníkom ponúkla možnosť venovať sa Európskemu hospodárskemu priestoru z viacerých právnych a praktických perspektív. Ďakujeme všetkým prednášajúcim, hosťom a účastníkom za ich cenné príspevky a aktívne zapojenie počas celej letnej školy. Modul je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu Erasmus+ – akcie Jean Monnet (2025 – 2028). Projekt č. 101239932 — 3BVERS — ERASMUS-JMO-2025-MODULE. Foto: Anetta Bartošová, Tamara Ďurinová]]> [PraF] UEP Fri, 11 Sep 2026 21:59:00 +0200