Absolvovali pred 50 rokmi, pravidelne sa stretávajú
Prírodovedeckú fakultu UK, odbor chémia, navštevovali v rokoch 1970 – 1975. Päťdesiate výročie od promócie si pripomenuli spoločne, ich stretnutia majú dlhoročnú tradíciu. „Pravidelne sa stretávame v rôznych častiach Slovenska. Tohto roku sa nás v Čičmanoch zišlo 26 a veľmi pekne sme si zaspomínali na našu alma mater,“ hovorí jeden z absolventov, Marián Kovaľ zo Spišskej Novej Vsi.
Na odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte sa v ročníku pred 55 rokmi zišlo vyše 30 mladých ľudí, približne rovnaký počet chlapcov a dievčat. „Atmosféra bola veľmi dobrá, dodnes máme výborné vzťahy. Fakulta žila spolu, najmä chlapci sme sa poznali naprieč odbormi, čo bolo aj tým, že sme každý piatok mali povinnú vojenskú prípravu na vojenskej katedre, kde sme sa stretávali. Spoločné boli aj viaceré povinné predmety. Vzniklo medzi nami aj viacero manželstiev,“ spomína Marián Kovaľ.
Fakulta po celom meste
Samotné štúdium podľa neho nebolo ľahké, ale ani extrémne náročné. Všetky hodiny boli vtedy povinné, takže mali až 40 hodín výučby týždenne. Prírodovedecká fakulta UK v tom čase ešte nemala vlastnú hlavnú budovu a bola rozmiestnená na viacerých miestach po celej Bratislave. Najväčším problémom štúdia bolo preto podľa Mariána Kovaľa presúvanie sa po meste. „Laboratóriá boli v bývalom závode Gumon, na fyziku sme chodili do budovy farmaceutickej fakulty, na povinnú ruštinu, dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia a vedecký komunizmus na filozofickú fakultu.“ Materiálne a technické vybavenie bolo podľa neho dobré, laboratórne prístroje zodpovedali štandardu tej doby. Súčasťou štúdia boli aj rôzne exkurzie do chemických závodov po celom Československu.
Mladí chemici a chemičky väčšinou bývali v Mlynskej doline, kde už stál internát Ľudovíta Štúra. Chlapci boli ubytovaní na bloku A, dievčatá na bloku B. Návštevy boli pomerne prísne kontrolované. „Pri vstupe na druhý blok sme museli odovzdať občiansky preukaz a po skončení návštevných hodín sme museli odísť. Tých, ktorí sa omeškali, vyhlásili po internáte rozhlasom. Ale, samozrejme, vedel by som rozprávať o rôznych dobrodružstvách, ako sme sa navštevovali aj mimo povolených hodín,“ usmieva sa Marián Kovaľ.
Zostali verní chémii
Po skončení štúdia sa takmer všetci zamestnali v odbore. Marián Kovaľ zostal po promócii na škole ako ašpirant, čo možno prirovnať k dnešnému doktorandskému štúdiu. Aj preto prvé stretnutie v roku 1980 zorganizoval práve on. Pozháňal na škole kontakty na spolužiakov, napísal im listy a vybavil univerzitnú chatu v Modre – Harmónii. Stretnutie malo úspech a začali sa stretávať pravidelne každých päť rokov. „Ale keď nás začalo ubúdať, dievčatá rozhodli, že sa budeme stretávať každé dva roky, takže tento rok už bol 14. ročník,“ hovorí. Hlavnou organizátorkou je Marianna Gažáková, rodená Čelárová. Marián Kovaľ dodnes udržuje kontakt s Katedrou analytickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK, kde občas narazí na časopis Naša univerzita. „Po tohtoročnom výročnom stretnutí som si na vás spomenul, že sa pochválime a pripomenieme. Myslím si, že na univerzite nie je veľa takých kolektívov, ako je ten náš.“
Barbora Tancerová