<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<rss version="2.0" xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/">
	<channel>
		
		<title>RSS feed uniba.sk</title>
		<link>https://uniba.sk/</link>
		<description>Najnovšie novinky</description>
		<language>sk</language>
		<image>
			<title>RSS feed uniba.sk</title>
			<url>https://uniba.sk/fileadmin/tt_news_article.gif</url>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<width></width>
			<height></height>
			<description>Najnovšie novinky</description>
		</image>
		<generator>TYPO3 - get.content.right</generator>
		<docs>http://blogs.law.harvard.edu/tech/rss</docs>
		
		
		
		<lastBuildDate>Thu, 31 Dec 2026 00:00:00 +0100</lastBuildDate>
		
		
		<item>
			<title>Keď o transplantácii rozhodujú aj dáta: Tím EPIRyxA vyvíja nástroj na hodnotenie imunologického rizika</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Pri transplantácii obličky je jednou z kľúčových otázok, či imunitný systém pacienta dokáže prijať...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Ich projekt vychádza z dlhoročnej skúsenosti s hodnotením imunologickej zhody medzi darcom a príjemcom orgánu. Tím vytvára algoritmus, ktorý prepája rôzne údaje o imunitnom systéme pacienta a pomáha odborníkom lepšie posúdiť riziko odmietnutia transplantovanej obličky. Cieľom je podporiť rozhodovanie aj v komplikovaných prípadoch, keď pacient podľa tradičných kritérií nemusí byť považovaný za vhodného príjemcu.
EPIRyxA patrí medzi tímy, ktoré absolvovali 10-týždňový program Validate <a href="https://cusp.uniba.sk/pracoviska/inkubator" target="_blank" rel="noopener noreferrer">Inkubátora VP UK</a>. Program pomáha študentom, výskumníkom a zamestnancom Univerzity Komenského overovať ich nápady a hľadať možnosti ich praktického využitia. Do <a href="https://cusp.uniba.sk/pracoviska/inkubator/programy/program-validate/" target="_blank" rel="noopener noreferrer">ďalšieho kola programu Validate</a> sa môžu tímy z UK prihlásiť do 30. septembra 2026.
V nasledujúcom rozhovore tím EPIRyxA približuje, čo ich priviedlo k vývoju nového rozhodovacieho nástroja, aký problém sa snažia riešiť a ako chcú svoj projekt ďalej rozvíjať. Tím aktuálne tvoria dvaja členovia – Mgr. Andrej Čereš a RNDr. Michaela Raptová.
<h3>Na úvod, predstavíte nám stručne svoj tím? Kto ste a z akej fakulty alebo pracoviska UK prichádzate?</h3>
Sme tím laboratórnych diagnostikov z laboratória transplantačnej imunológie Univerzitnej nemocnice Martin, ktoré úzko spolupracuje s Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského, kde Andrej zároveň pôsobí ako študent externého doktorandského štúdia a odborný asistent. Venujeme sa vyšetreniam, ktoré pomáhajú posúdiť imunologickú zhodu medzi darcom a príjemcom pred transplantáciou orgánu.
Naším cieľom je prepájať laboratórnu diagnostiku s praktickým klinickým rozhodovaním pri starostlivosti o pacientov čakajúcich na transplantáciu orgánov.
<h3>Čomu sa venuje váš projekt? Ako by ste ho vysvetlili niekomu, kto o ňom ešte nikdy nepočul?</h3>
Snažíme sa dávať ďalšiu šancu pacientom, ktorí potrebujú transplantáciu obličky, aby mohli žiť bežný život mimo dialýzy. EPIRyxA sa zameriava na určenie správnej imunologickej zhody medzi pacientom a darcom orgánu.
Napriek tomu, že to vyzerá tak, že pacient nikdy nedostane vhodnú obličku, my hľadáme „ihlu v kope sena“ – imunologickú toleranciu a zhodu, ktorá mu zabezpečí dlhodobú životnosť obličky.
<h3>Aký problém sa snažíte riešiť a pre koho je vaše riešenie určené?</h3>
V transplantačnej medicíne je jedným z najväčších problémov nedostatok vhodných orgánov pre pacientov, ktorí sú závislí od náhradnej liečby. Snažíme sa posúvať imunologické hranice vhodnosti orgánov tak, aby pacient, ktorý podľa starých pravidiel nebol vhodný na transplantáciu, mohol dostať druhú šancu a jeho imunitný systém tento orgán toleroval.
Vytvorili sme algoritmus, ktorý je schopný hodnotiť imunitný systém pacienta podľa toho, čo naozaj imunitný systém vidí, a predpovedať reakciu protilátok proti orgánu ešte pred samotnou transplantáciou. EPIRyxA je algoritmus, ktorý tieto procesy zjednodušuje do výsledných zón ako zelená, žltá a červená po zadaní čiastkových matematicko-biologických parametrov.
<h3>Ako tento nápad vznikol? Bol za ním výskum, štúdium, skúsenosť z praxe alebo osobná motivácia?</h3>
Vzhľadom na množstvo vyšetrení, ktoré existujú na poli transplantačnej imunológie, a ich mieru rôznorodosti bolo takmer nemožné, aby v laboratóriách po celom svete boli tieto vyšetrenia využívané a interpretovateľné v dostatočne jednoduchej miere.
EPIRyxA vznikla ako odpoveď na dlhoročné skúsenosti z praxe, počas ktorých bolo z pohľadu laboratórneho diagnostika veľmi náročné rozhodnúť o imunologickom riziku odmietnutia orgánu. Práve z tohto dôvodu sme spojili do jednotného algoritmu všetky nástroje imunologického rizika, čo viedlo k vzniku tohto augmentovaného podporného rozhodovacieho systému – EPIRyxA, ktorého úlohou je objektívne zhodnotiť riziko odmietnutia orgánu spoločne so všetkými nástrojmi v transplantačnej imunológii.
<h3>Čím je váš projekt zaujímavý alebo inovatívny?</h3>
EPIRyxA je zaujímavá tým, že pomáha imunológom lepšie porozumieť riziku pri transplantácii obličky. Pri komplikovaných pacientoch existuje veľké množstvo laboratórnych a biologických údajov, ktoré je ťažké rýchlo a jednotne vyhodnotiť.
EPIRyxA tieto údaje prepája do zrozumiteľného rozhodovacieho procesu, ktorý môže pomôcť rozlíšiť, kedy je transplantácia príliš riziková a kedy môže byť napriek protilátkam ešte bezpečne zvažovaná.
<h3>Ako projekt súvisí s tým, čo študujete, skúmate alebo robíte na fakulte?</h3>
Projekt priamo súvisí s našou každodennou prácou v transplantačnej imunológii. V laboratóriu hodnotíme, či je imunitný systém pacienta pripravený prijať darovaný orgán, alebo či existuje vysoké riziko jeho odmietnutia.
EPIRyxA vznikla práve z tejto praxe, kde sa snažíme lepšie prepojiť laboratórne výsledky, biologické poznatky a klinické rozhodovanie pri reálnych pacientoch čakajúcich na transplantáciu obličky.
<h3>Úspešne ste absolvovali 10-týždňový program Validate Inkubátora VP UK. V čom vám program konkrétne najviac pomohol?</h3>
Program nám pomohol pozrieť sa na EPIRyxA nielen ako na odborný alebo vedecký nápad, ale aj ako na riešenie konkrétneho problému v praxi. Naučili sme sa lepšie pomenovať, komu môže projekt pomôcť, akú hodnotu prináša a ako o ňom hovoriť zrozumiteľne aj mimo úzkeho odborného prostredia.
Veľmi dôležité bolo aj uvedomenie, že dobrý nápad nestačí len vytvoriť, ale treba ho vedieť overiť, vysvetliť a postupne dostať k ľuďom, ktorí ho môžu v praxi používať.
<h3>Dostali ste už svoj nápad do kontaktu s praxou? Čo ste sa dozvedeli od zákazníkov, používateľov, partnerov alebo ľudí z odboru?</h3>
Áno, projekt vznikol priamo z praxe a postupne ho konzultujeme s odborníkmi z transplantačnej imunológie a príbuzných oblastí. Spätná väzba nám potvrdila, že problém, ktorý riešime, je reálny: pri komplikovaných pacientoch máme veľa údajov, ale chýba jednotný a zrozumiteľný spôsob, ako ich prakticky spojiť do rozhodnutia.
Zároveň sa ukazuje, že EPIRyxA môže byť užitočná najmä ako podporný nástroj pre odborníkov, nie ako náhrada ich práce.
<h3>Čo považujete za najväčší posun, ktorý ste za posledné mesiace urobili, a aký je váš ďalší krok?</h3>
EPIRyxA sa posunula z úrovne odbornej myšlienky do konkrétneho systému s logikou, štruktúrou a smerovaním. Dnes už vieme lepšie vysvetliť, aký problém rieši, pre koho je určená a akým spôsobom môže pomôcť pri rozhodovaní o transplantácii.
Ďalším krokom je pokračovať v rozvoji na viacerých pacientoch, na väčšom množstve dát, spolupracovať s odbornými pracoviskami a pripraviť projekt tak, aby sa mohol postupne priblížiť k reálnemu používaniu v praxi.
<h3>Čo by ste odkázali ľuďom z vašej fakulty, ktorí majú vlastný nápad, projekt alebo výskumný výsledok, ale zatiaľ nevedia, kde začať?</h3>
Odkázali by sme im, aby sa nebáli začať aj vtedy, keď ich nápad ešte nie je dokonalý. Veľa vecí sa vyjasní až vtedy, keď človek začne svoj projekt vysvetľovať druhým ľuďom a pýtať sa na spätnú väzbu.
Dôležité je neostať len pri myšlienke, ale urobiť prvý krok – pomenovať problém, napísať si, komu môže riešenie pomôcť, a vyhľadať ľudí alebo programy, ktoré dokážu nápad posunúť ďalej, akým je program Validate od Inkubátora na Univerzite Komenského.
<h3>Máte aj vy nápad, projekt alebo výskumný výsledok?</h3>
Inkubátor VP UK opäť otvoril prihlasovanie do ďalšieho kola programu Validate. Program je určený pre tímy aj jednotlivcov z Univerzity Komenského, ktoré si chcú overiť svoj inovatívny nápad, získať spätnú väzbu a posunúť projekt bližšie k praxi.
<strong>Prihlášky sú otvorené do 30. septembra 2026. <a href="https://cusp.uniba.sk/pracoviska/inkubator/programy/program-validate/" target="_blank" rel="noopener noreferrer">Viac o programe a prihláška.</a></strong>]]></content:encoded>
			<category>[JLF] Titulka - úzke novinky</category>
			
			<author>milos.hrabovsky@uniba.sk</author>
			<pubDate>Thu, 24 Sep 2026 16:16:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Doplňovacie voľby do AS UK</title>
			<link>http://https://www.jfmed.uniba.sk/fakulta/organizacna-struktura/akademicky-senat/doplnovacie-volby-do-as-jlf-uk-a-as-uk/</link>
			<description></description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[JLF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 24 Sep 2026 15:48:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Doplňovacie voľby do AS JLF UK</title>
			<link>http://https://www.jfmed.uniba.sk/fakulta/organizacna-struktura/akademicky-senat/doplnovacie-volby-do-as-jlf-uk-a-as-uk/</link>
			<description></description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[JLF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 24 Sep 2026 15:46:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Overte svoj nápad v programe Validate</title>
			<link>http://fileadmin/jlf/PR/oznamy/2026/09/Program_Validate.pdf</link>
			<description>Nápad je začiatok. Validate je ďalší krok! Máte inovatívny nápad, projekt alebo výskumný výsledok,...</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[JLF] Titulka - široké novinky</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 24 Sep 2026 15:44:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Pozvánka na prednášku</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Čo sa deje s krvou, tkanivom či inou biologickou vzorkou po jej odbere? A ako môže biologický...</description>
			<content:encoded><![CDATA[
Prednáškou bude sprevádzať RNDr. Andrej Minich, PhD., koordinátor biobanky a vedecký pracovník MediXbank. Priblíži cestu biologickej vzorky od jej odberu až po využitie vo vedeckom výskume. Dozviete sa viac aj o význame biobánk pri výskume infekčných ochorení, antibiotickej rezistencie či personalizovanej medicíny.
Odborný partnerom podujatia Európska noc vedy je Univerzita Komenského v&nbsp;Bratislave.]]></content:encoded>
			<category>[LF] Titulka - široké novinky</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 24 Sep 2026 14:32:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Tridsať rokov práce, ktoré priniesli historický výsledok. Prof. Oľga Kyselovičová stojí za úspechom slovenského športového aerobiku.</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Za veľkými športovými výsledkami často nestojí iba talent, sila či okamih vydareného výkonu. Stojí...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Za veľkými športovými výsledkami často nestojí iba talent, sila či okamih vydareného výkonu. Stojí za nimi množstvo hodín tréningu, trpezlivosti, odbornosti a predovšetkým ľudí, ktorí športovca sprevádzajú na jeho ceste. Jedným z takýchto ľudí je aj prof. Oľga Kyselovičová, dlhoročná pedagogička FTVŠ UK a trénerka VŠK FTVŠ UK Lafranconi.
Na nedávnych Majstrovstvách sveta v športovom aerobiku v španielskej Pamplone sa jej dlhoročná spolupráca s Alenou Učňovou, členkou VŠK FTVŠ UK Lafranconi, pretavila do historického výsledku. Alena Učňová obsadila v kvalifikácii jednotlivkýň 9. miesto a len o 0,05 bodu jej unikol postup do finálovej osmičky.
Aj keď sa napokon stala prvou náhradníčkou finále, dôvodov na radosť bolo viac než dosť. Deviate miesto totiž znamená nové slovenské maximum na majstrovstvách sveta. Doterajším najlepším výsledkom bolo 10. miesto Barbary Vadovičovej, absolventky FTVŠ UK, z Perthu v roku 1997, taktiež pod vedením prof. Oľgy Kyselovičovej. 
Za týmito úspechmi je množstvo rokov plných tréningov, prípravy, analýz, či hľadania detailov, ktoré môžu rozhodnúť, ale aj vzájomnej dôvery, kompromisov a vytrvalosti. A práve takáto dlhodobá práca prináša momenty, na ktoré sa nezabúda.
Prof. Oľga Kyselovičová navyše v Pamplone pôsobila aj ako medzinárodná rozhodkyňa. Svoje bohaté skúsenosti tak uplatňuje nielen pri príprave študentov FTVŠ UK, ale aj v medzinárodnom rozhodcovskom prostredí.
Teší nás, že medzi našimi kolegyňami je osobnosť, ktorá svoje odborné vedomosti a skúsenosti dlhodobo odovzdáva ďalšej generácii športovcov a zároveň pomáha posúvať slovenský šport na medzinárodnú úroveň.
Prof. Oľge Kyselovičovej patrí veľká gratulácia a poďakovanie za roky práce, ktoré prinášajú svoje ovocie. A Alene Učňovej gratulujeme k výkonu, ktorým prepísala slovenské historické tabuľky.]]></content:encoded>
			<category>[FTVS] Titulka - Trvalky</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 24 Sep 2026 13:47:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Výsledky akreditácie habilitačných konaní a inauguračných konaní na JLF UK v Martine</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Na základe uznesenia výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo zo dňa 30....</description>
			<content:encoded><![CDATA[Jesseniova lekárska fakulta UK&nbsp;v Martine získala s účinnosťou od 1.9.2026 akreditáciu habilitačných konaní a inauguračných konaní v 14 odboroch:
<ul><li><strong>anatómia, histológia a embryológia</strong></li><li><strong>gynekológia a pôrodníctvo</strong></li><li><strong>lekárska biofyzika</strong></li><li><strong>lekárska, klinická a farmaceutická biochémia</strong></li><li> <strong>chirurgia</strong></li><li> <strong>neurológia</strong></li><li> <strong>normálna a&nbsp;patologická fyziológia</strong></li><li><strong>patologická anatómia a súdne lekárstvo</strong></li><li> <strong>pediatria</strong></li><li> <strong>vnútorné choroby</strong></li><li> <strong>farmakológia</strong></li><li><strong>ošetrovateľstvo</strong></li><li><strong>zubné lekárstvo</strong></li><li><strong>verejné zdravotníctvo</strong></li></ul>
Ďakujeme&nbsp;všetkým za spoluprácu k úspešnému ukončeniu akreditačného procesu.]]></content:encoded>
			<category>[JLF] Titulka - široké novinky</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 24 Sep 2026 13:40:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Doktorandské kolokvium KAI - Marek Šuppa (28.9.2026)</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>v pondelok 28.9.2026 o 13:10 hod. v miestnosti I 9</description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Prednášajúci:</em> <strong>Marek Šuppa </strong>
<em>Názov:</em> <strong>AI Can Do Your PhD. So Why Are You Doing (NLP) Research?</strong>
<em>Termín:</em> <strong>28</strong><strong>.9.2026, 13:10 hod., I 9</strong>
<br /><em>Abstrakt:<br /></em>No matter how you look at it, doing AI research has become weird in the past few months. Models can write code, run experiments, draft papers, argue with reviewers, review other papers to pay your dues, and even run the obligatory victory lap on social media when your work somehow gets accepted. Meanwhile, conferences drown in submissions and everyone is still told to publish more. It is tempting to blame AI but that misses the point: AI did not create the rat race, it just made running it much cheaper. 
 Since my last PhD colloquium, I have, somewhat ironically, added a few more papers to the pile myself. In this talk, I’ll use that progress, and our recent work on Slovak and low-resource NLP, to ask some increasingly uncomfortable questions. If AI can automate most of the publication loop, are we still training researchers for the right job (or any real job, that is)? If systems can increasingly choose experiments, learn from the results, and improve how they do research, why does an academic career still look remarkably similar? And if research itself starts becoming a recursive self-improving loop, what exactly will we need career researchers for?

<link https://dai.fmph.uniba.sk/w/Doctoral_Colloquia/en _blank - "stránka seminára"><em>Stránka seminára</em></link>
<link https://www.youtube.com/playlist?list=PLxbJiPfmm2bS_FGl0Q0z8N80Sr1ghAv71 _blank><em>Youtube kanál seminára</em></link>

]]></content:encoded>
			<category>[FMFI] Prednášky a semináre</category>
			<category>[FMFI] Kalendár</category>
			
			<author>Damas.Gruska@fmph.uniba.sk</author>
			<pubDate>Thu, 24 Sep 2026 13:04:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Prednáška: Anatómia strachu: Čierny bod českej a slovenskej hrôzy</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Horor sa nezačína vo chvíli, keď sa objaví monštrum, 
ale vtedy, keď sa svet prestane zdať...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Prednáška sa uskutoční 2. októbra 2026 (piatok) o 8:00 hod. v miestnosti Š-401.
Prednášku povedie&nbsp;Martin Jiroušek,&nbsp;český kultúrny publicista, teoretik a spisovateľ, známy predovšetkým v oblasti filmu, literatúry a hororu ako umeleckého fenoménu. Píše pre <em>MF Dnes</em>, je autorom a editorom kníh (napr. <em>Černý bod, Fialoví ďábli</em>), organizuje výstavy, prednášky a tematické večery o fantastike, horore a vizuálnej kultúre.]]></content:encoded>
			<category>[PdF] Kalendár</category>
			<category>[PdF] Titulka - široké novinky</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 24 Sep 2026 11:28:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>DR. JEFF KUHN PREDSTAVIL MOŽNOSTI A LIMITY VYUŽÍVANIA UMELEJ INTELIGENCIE VO VZDELÁVANÍ</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave privítala v dňa 23. septembra 2026 Dr. Jeffa...</description>
			<content:encoded><![CDATA[V úvode prednášky sa Dr. Jeff Kuhn venoval samotnému fungovaniu umelej inteligencie a veľkých jazykových modelov (LLM). Namiesto zjednodušeného pohľadu na AI ako na algoritmus vytvárajúci najpravdepodobnejšiu odpoveď na zadaný prompt priblížil účastníkom proces jej fungovania aj prostredníctvom vizualizácie vzťahov medzi slovami. Poukázal tak na prepojenie štatistických princípov, práce s jazykom a rozsiahlych dátových modelov, ktoré stoja za generovanými odpoveďami.
Významná časť prednášky sa sústredila na otázku, v ktorých situáciách môže byť používanie generatívnej AI vo vzdelávaní pedagogicky prínosné. V súvislosti s Bloomovou taxonómiou Dr. Kuhn upozornil, že pri základných úrovniach učenia (sa), akými sú zapamätanie a porozumenie, môže nekritické využívanie AI samotný proces učenia (sa) oslabovať. Väčší potenciál však vidí pri komplexnejších úlohách, ktoré vedú študentov k argumentácii, diskusii, analýze, hodnoteniu či tvorbe vlastných riešení.
Zdôraznil pritom, že pri plánovaní výučby by technológia nemala predstavovať východiskový bod. Učiteľ by si mal najskôr stanoviť vzdelávacie ciele, následne premyslieť úlohy a aktivity, prostredníctvom ktorých ich študenti dosiahnu, a až potom vyberať vhodné technologické nástroje. Umelá inteligencia tak podľa neho nemá určovať podobu vzdelávania, ale má byť jedným z prostriedkov, ktorý možno cielene využiť na podporu konkrétnych pedagogických zámerov.
Prednáška <em>Content Creation with AI</em> priniesla na pôdu Pedagogickej fakulty UK v Bratislave aktuálnu tému, ktorá sa bezprostredne dotýka meniaceho sa charakteru vzdelávania, prípravy budúcich učiteľov aj každodennej pedagogickej praxe. Ponúkla širší pohľad na príležitosti i riziká využívania umelej inteligencie a digitálnych technológií vo vzdelávaní, zdôrazňujúc potrebu ich kritického a pedagogicky premysleného využívania tak, aby podporovali aktívne učenie (sa), tvorivosť a kritické myslenie študentov.]]></content:encoded>
			<category>[PdF] Titulka - široké novinky</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 24 Sep 2026 10:40:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
	</channel>
</rss>