MLADÝ VEDEC Z UKRAJINY U NÁS VYVÍJA CELOSVETOVÚ OTVORENÚ DATABÁZU MINERÁLOV
Každý rok sa objaví viac ako stovka nových minerálov. K dnešnému dňu ich môže byť viac ako 15-tisíc. Mnoho údajov o nových mineráloch je stále nespracovaných, čím sú pre vedcov nedostupné. Zahraničný výskumný pracovník z Katedry mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Prírodovedeckej fakulty UK Liubomyr Gavryliv prišiel so zaujímavým riešením. Stojí za zrodom databázy, v ktorej zhromažďuje informácie o rôznych druhoch nerastov. Na tento projekt získal prestížne štipendium SASPRO 2 v rámci programu Marie Skłodowska-Curie Cofund fellowship (MSCA).
O možnosti získať toto štipendium sa dopočul od svojho priateľa, výskumníka z Fínska. Na projekte pracoval niekoľko mesiacov. „Sformuloval som aspekty, ciele, tému, rozpočet. Prihlásil som sa, pretože plat je tu veľmi konkurencieschopný, napríklad v porovnaní s Nemeckom,“ vysvetľuje.
Jeho projekt nesie názov Heterogénny viacrozmerný relačný model pre analýzu mineralogických údajov. Čo si pod tým predstaviť? Skladá sa z dvoch častí – technologickej a vedeckej. Technologická pozostáva z vývoja softvéru, webovej stránky a databázy na ukladanie druhov nerastov. Vedecká časť sa zameriava na ich využitie v praxi.
„Skúmam, ako je možné zozbierané minerály uložiť do vyvinutej databázy. V súčasnosti je na svete päťtisíc minerálov. Ale história a vedci nám hovoria, že mnohé z nich majú synonymá. Tým pádom je na svete viac ako 45-tisíc rôznych mien minerálov, ktoré evidujeme v našej databáze. Predstavte si napríklad taký kremeň, pre ktorý máme minimálne 15 ďalších pomenovaní v rôznych jazykoch. Navyše, zberači nerastov používajú svoje vlastné výrazy. Preto ich nedokážeme nejako regulovať. Na to slúži databáza, ktorú sme vytvorili v rámci projektu. Do nej môžu všetci zberači zapisovať aj úplne nové názvy novoobjavených druhov.“
| Liubomyr Gavryliv, PhD. |
|---|
| pochádza z Ukrajiny, doktorát z geológie získal v roku 2019 na Národnej univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve na Ukrajine. V roku 2021 požiadal o pracovný pobyt cez SASPRO2. Na PriF UK pôsobí ako Marie SkłodowskaCurie Fellow na Katedre mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie. Po 6 mesiacoch pracovného pobytu má vďaka pomoci vedeckých pracovníkov katedry, ako aj riadiaceho tímu SASPRO2, skvelé výsledky – uzavrel dohody o spolupráci s University of Oulu vo Fínsku a americko-ukrajinskou IT spoločnosťou. V budúcnosti chce zlepšovať mineralogickú platformu pomocou moderných techník ML a technológií Big Data. |
Z databázy neprofituje
Databáza zahŕňa aj historický kontext – kedy bol minerál objavený a kedy bol predložený Medzinárodnej mineralogickej asociácii na schválenie. Tá reguluje novoobjavené minerálne druhy. „Asociácia klasifikuje minerálne druhy, neupravuje však ostatné názvy, tému, odrodu, druh a podobne. Aj tomu sa venuje naša databáza, v ktorej nájdete napríklad aj dátum prvého použitia minerálu, jeho chemickú formu či fyzikálne vlastnosti – farbu, veľkosť a podobne. Okrem toho tu nájdete zoznam miest, kde ho možno ťažiť,“ vymenúva Liubomyr.
V databáze sa dá tiež dohľadať, na ktorom mieste minerál objavili a aké má spoločné znaky s inými minerálmi. Navyše, uvádzajú tu tiež vzťahy medzi nimi, ktoré minerály môžu spolu existovať a kedy boli objavené. „Využijú ju napríklad aj geochemici. Vďaka filtrom si vyhľadajú, či minerál obsahuje nejakú chemikáliu. Doteraz niečo také na Slovensku neexistovalo.“
Svoj výskum prezentoval aj na konferencii Medzinárodnej mineralogickej asociácie vo Francúzsku. Stretol sa tu s riaditeľom webu mindat. org, ktorého jeho projekt zaujal a ponúkol mu spoluprácu. Mindat.org je najväčšou databázou minerálov na svete. Ich webová stránka sa snaží zameriavať na zberateľov minerálov, ktorí tu nájdu informácie o tom, kde nájdu jednotlivé druhy. Rozdiel medzi databázou Liubomyra a tou celosvetovou je najmä v tom, že Mindat.org sa zameriava na komerčných zberateľov, pričom databáza, ktorá je dostupná aj na webe Univerzity Komenského, slúži potrebám výskumníkov a vedcov.
| Čo je SASPRO 2 |
|---|
| Projekt SASPRO 2 (Slovenský akademický a vedecký program) je mobilitný program schémy Horizont 2020 pre skúsených výskumníkov pôsobiacich v troch špičkových výskumných a vzdelávacích organizáciách Slovenskej republiky – Slovenskej akadémii vied, Univerzite Komenského v Bratislave a Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Je realizovaný v rámci programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020 Marie Skłodowska-Curie COFUND. Pomáha povzbudiť miestnych vedcov, aby sa vrátili pracovať na slovenské inštitúcie, a ponúka tiež nové príležitosti na Slovensku pre zahraničných vedcov. |
Vedia o nej aj za hranicami
Podľa Liubomyra sme v 19. storočí objavili 5 až 10 minerálov za rok, no v súčasnosti výskumníci objavia viac ako 100 minerálov ročne, za jeden až dva roky toto číslo podľa jeho odhadov možno vzrastie na 200. „Je to najmä vďaka technológiám. Teraz môžeme študovať minerály na nanoúrovni, čo by sme pred takými 50 rokmi nedokázali. Nové technické vybavenie nám pomáha lepšie porozumieť nášmu vesmíru,“ tvrdí Liubomyr.
Na začiatku výskumu mal aj problémy. Dostával e-maily od zberačov minerálov, kde mu písali, že jeho výskum môže spôsobiť škody komerčným zberateľom. Pomohol mu tím SASPRO 2, v ktorom spolupracuje s ďalšími profesionálmi, akými sú napríklad Zuzana Hrabovská (SAV) a Rebeka Laučíková, ktorá je aj jeho manažérkou. „Vedúci členovia tímu tieto tvrdenia zobrali seriózne, preskúmali situáciu a dokázali, že môj výskum nikomu neškodí, keďže slúži na vedecké účely. Som im veľmi vďačný. Za našu webovú stránku nie sme platení, je to otvorený zdroj. Nevyužívame ju na komerčné účely,“ vysvetľuje výskumník. Mineralógovia sú podľa neho pomerne uzavretou komunitou, nie je veľa ľudí, ktorí robia takýto výskum v mineralógii, starší bádatelia už nechcú používať moderné technické vybavenie. Situáciu by mohla zmeniť mladšia generácia. „Napríklad študenti, tí sú budúcnosťou mineralógie,“ uzatvára Liubomyr.
Radka Rosenbergová