Filozofická fakulta UK na Globsecu
V piatok 3. júna 2022 boli na konferencii Globsec v rámci špeciálneho workshopu pre pozvané účastníčky a účastníkov prezentované dve štúdie, ktoré sú výsledkom práce výskumného tímu vedeného profesorom Jozefom Bátorom z Katedry politológie Filozofickej fakulty UK. Štúdie sa uskutočnili v rámci výskumného konzorcia EU3D financovaného zo zdrojov programu Horizont 2020.
Autormi prvej štúdie sú Jozef Bátora a Pavol Baboš z Katedry sociológie. V rámci nej uskutočnili dotazníkový online prieskum 6000 respondentov v 6 členských krajinách (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko), pričom identifikovali tzv. „myšlienkové komunity“, teda skupiny občanov, ktoré zdieľajú ideové konštrukty, na základe ktorých uvažujú o európskej integrácii a o Únii všeobecne.
Na základe metodológie tzv. relational class analysis (vzťahovej analýzy tried) rozpracovanej organizačným sociológom Amirom Goldbergom zo Stanfordskej univerzity, ktorý s autormi spolupracoval pri príprave metodológie štúdie, boli identifikované tri myšlienkové komunity: „etatisti“ vnímajúci Úniu cez kognitívny konštrukt štátu; „pragmatici“ oddeľujúci vo vnímaní Únie na jednej strane praktické (napr. finančné) benefity spojené s členstvom a na strane druhej úroveň vládnutia; a „komunitariáni“, ktorí o Únii uvažujú najmä v súvislosti s abstraktnejšími verejnými dobrami vo forme mieru či spolupráce medzi štátmi a s menším dôrazom na štruktúry vládnutia.
Okrem iného sa autorom podarilo nájsť čiastočné vysvetlenie paradoxu, keď voliči v Poľsku a Maďarsku volia populistické strany PiS a Fidesz presadzujúce agendu proti liberálno-demokratickým hodnotám EÚ a zároveň sa v týchto krajinách udržiava dlhodobo vysoká miera podpory členstva v EÚ. Väčšia časť občanov z týchto krajín vníma Úniu pragmaticky pozerajúc na benefity a neuvedomujúc si, že na ich vznik je potrebná spoločná európska koordinácia a zdieľané štruktúry vládnutia. Zaujímavé je takisto, že myšlienkové komunity sú na Slovensku podobné tým vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku, kým v Poľsku a Maďarsku sú odlišné (len etatisti a pragmatici).
Dlhodobý efekt populistických vlád má zjavne dopad aj na vnímanie Únie v populácii. V druhej štúdii skúmali autori Magdalena Gora-Jagellonská (univerzita v Krakove), Max Steuer, Natália Timková a Viliam Ostatník (Katedra politológie FiFUK) euroskeptické diskurzy v parlamentných debatách krajín V4 v rokoch 2015 až 2020. Analýza ukazuje, aké naratívy o EÚ sú využívané v parlamentných debatách, a to najmä poslankyňami a poslancami euroskeptických strán. Výsledky poukazujú na rozdiely v naratívach o Únii medzi – na jednej strane Česko a Slovensko, na druhej strane Poľsko a Maďarsko. Takisto analýza poukazuje na to, aké vízie Únie sa stávajú vplyvnými v našom regióne, a teda aké sú perspektívy politickej podpory pre jednotlivé reformné návrhy vznikajúce v rámci Konferencii o budúcnosti Európy.
Obe štúdie budú prezentované aj na medzinárodných akademických konferenciách a sú v súčasnosti pripravované na zaslanie do karentovaných časopisov.
Prof. Jozef Bátora, PhD.