Z brigádnickej dohody na zmluvu o trvalom pracovnom pomere. Ako na to?
V tomto diele seriálu „A čo teraz? Život po vysokej škole“ sa dozviete, aké sú hlavné rozdiely medzi dohodou o brigádnickej práci, s ktorou už máte mnohí skúsenosti, a zmluvou o trvalom pracovnom pomere, akú budete pravdepodobne po ukončení štúdia podpisovať.
Bežná situácia budúceho absolventa zahŕňa „vyjednávanie“ pracovnej zmluvy u budúceho zamestnávateľa. Či už máte možnosť zamestnať sa vo firme, v ktorej ste počas štúdia brigádovali, alebo nastupujete do nového zamestnania, poradíme vám, na čo si dávať pozor pri uzatváraní pracovných zmlúv, čo neprehliadnuť a čo žiadať.
Užitočné rady a tipy nám poskytla doktorka Denisa Nevická, odborníčka na pracovné právo z Katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Objasnila, aké sú rozdiely medzi rôznymi typmi zmlúv a aké úskalia môžu nové pracovné zmluvy zahŕňať.
Dohoda o brigádnickej práci študenta (DoBPŠ) je len výnimočným zmluvným typom a – ako už z názvu vyplýva – viaže sa na štatút žiaka alebo študenta. Takúto zmluvu nie je možné uzatvárať bez študentského statusu, ktorý – v prípade vysokoškoláka – zaniká úspešným zložením poslednej štátnej skúšky. Štandardne sa uzatvára zmluva o pracovnom pomere na dobu určitú alebo neurčitú. „Z tejto zmluvnej formy zamestnancovi vyplývajú viaceré výhody v sociálnej oblasti, ako napríklad nárok na stravné, dovolenku, platené prekážky v práci a podobne. Zároveň je v porovnaní s DoBPŠ oveľa náročnejšie zo strany zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer, čo dáva zamestnancovi väčšie istoty a stabilitu v zamestnaní,“ vysvetľuje doktorka Nevická.
Miesto a náplň práce treba jasne definovať
Prirodzene, nie každá pracovná zmluva je rovnaká a zahŕňa tie isté požiadavky či zamestnanecké benefity. Právnička upozorňuje na niekoľko zásadných prvkov každej správne spísanej zmluvy, ktorá by nemala diskriminovať zamestnanca ani zamestnávateľa. „Primárne by som trvala na písomnej pracovnej zmluve s dostatočne určitým miestom výkonu práce.“ Okrem miesta pracoviska je nepochybne dôležitá očakávaná náplň práce. V pracovnej zmluve by mala byť dostatočne konkrétne opísaná charakteristika predpokladanej pracovnej činnosti, lebo „čím je stručnejšia, tým viac priestoru dáva zamestnávateľovi poverovať zamestnanca prácami, s ktorými nepočítal.“
V zmluve hľadajte nielen výšku, ale aj typ mzdy
Neopomenuteľná časť pracovnej zmluvy je výška mzdy. „Treba si skontrolovať, či sa mzda uvádza tak, ako bola dohodnutá na pracovnom pohovore, resp. v pracovnom inzeráte, čiže či je uvedená celá výška dohodnutej mzdy formou základnej mzdy alebo či ju zamestnávateľ rozdelil na základnú a variabilnú. Ak by zamestnávateľ rozdelil mzdu na základnú a variabilnú, bolo by to pre zamestnanca nevýhodné a zamestnávateľ by tým porušoval zákon,“ varuje právnička. V takom prípade je nevyhnutné zmluvu preformulovať, aby nielen chránila vás ako zamestnanca, ale aj napĺňala základné právne náležitosti.
Nezabudnite na dĺžku skúšobnej doby a platnosť zmluvy samotnej
V neposlednom rade by ste pri uzatváraní zmlúv nemali opomenúť tému skúšobnej doby a predpokladanej dĺžky výkonu pracovnej činnosti. Zvyčajná dĺžka skúšobnej doby sú tri mesiace. Ak sa však v zmluve skúšobná doba nespomína, nie je možné, aby si ju zmluvné strany, teda vy a váš potenciálny zamestnávateľ, uplatňovali. Podobne, ak zmluva nie je dohodnutá na dobu určitú s konkrétnym časovým ohraničením, zmluva sa automaticky považuje za platnú na dobu neurčitú.
Sľúbené treba aj napísať a podpísať
Právnička budúcim zamestnancom a zamestnankyniam nakoniec odporúča „zamerať sa aj na to, či benefity, ktoré si dohodli so zamestnávateľom, upravuje priamo pracovná zmluva, príloha k nej alebo pracovný poriadok. Ak by to tak nebolo a boli by založené len na ústnej dohode, sú prakticky nevymožiteľné.“ Inými slovami, čo nie je na papieri a podpísané, akoby neexistovalo. To sa môže týkať rôznych oblastí pracovného života od diskusie o pracovnom telefóne a počítači cez množstvo platených a neplatených nadčasov po záležitosti spojené s výkonom rizikových prác atď.
Tému pracovných zmlúv môžeme uzavrieť ešte krátkou radou: ak ide o seriózneho zamestnávateľa, určite vám poskytne čas na preskúmanie a zváženie ponúknutej pracovnej zmluvy, čo neváhajte využiť a v prípade nejasností sa aj v tej veci obráťte na svojich známych alebo aj právnika. Podpis pracovnej zmluvy vás totiž môže zasiahnuť vo viacerých oblastiach života a nie na krátky čas.
Veríme, že vám rady z tohto článku pomôžu pri vyjednávaní a podpisovaní vašich pracovných zmlúv po úspešnom skončení štúdia na našej univerzite. V ďalších článkoch zo série „A čo teraz? Život po vysokej škole“ sa budeme venovať študentom, ktorých láka podnikateľská kariéra, a pozrieme sa na dôležité termíny a úkony, ktoré musí urobiť absolvent bez podpísanej pracovnej zmluvy po úspešnom zvládnutí štátnych skúšok.
Monika Michalcová, študentka FiF UK