Ocenení za vedecké úspechy i boj s pandémiou
Ani počas pandémie nezabúda najväčšia slovenská univerzita na svoje výnimočné osobnosti, práve naopak. Hoci sa tento rok pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva v aule neuskutočnilo slávnostné oceňovanie, pochvalu a poďakovanie za prácu v uplynulom akademickom roku si od Univerzity Komenského odnieslo 31 študentov a 31 učiteľov.
Univerzita na čele s rektorom Marekom Števčekom tradične ocenila študentov za mimoriadne študijné výsledky, vedeckú činnosť, pôsobenie v orgánoch akademickej samosprávy, ako i organizovanie študentských aktivít alebo pozitívnu reprezentáciu na rôznych súťažiach. Medzi ocenených tak patrí napríklad aj študent kondičného trénerstva a učiteľstva telesnej výchovy Julián Enrik Smoliga, ktorý je ako reprezentant Slovenska v karate nositeľom medailí z majstrovstiev Európy, svetového pohára v Japonsku a akademických majstrovstiev Európy EUSA.
Netradičná situácia, do ktorej nás vo februári uvrhla pandémia nového koronavírusu, však repertoár dedikácií obohatila aj o aktivity spojené s pomocou v boji proti COVID-19 či pri organizovaní a hodnotení dištančnej výučby. Akademickú pochvalu rektora UK tak získal napríklad aj medik Ján Chvála, ktorý už počas prvej vlny pandémie odoberal vzorky potenciálnym pacientom v tzv. filtroch a v súčasnosti pomáha pri koordinácii medikov v call centre Národného centra zdravotníckych informácií.
Výnimoční pedagógovia, ktorí sa zaslúžili o vedecké, umelecké či odborné úspechy svojich študentov, získali od rektora UK ďakovný list. Medzi ocenenými sú napríklad epidemiologička docentka Alexandra Bražinová, historik profesor Roman Holec, bratia Daniel a Samuel Furkovci, ktorí vyvinuli prístroj Q-vent ako alternatívu umelých pľúcnych ventilátorov, či molekulárny genetik doktor Tomáš Szemes.
Niekoľko ocenených z radov študentov i pedagógov sme sa rozhodli osloviť, aby nám priblížili oblasť, za ktorú ocenenie dostali.
Ocenení študenti:
Matúš Čentéš, LF UK
Ján Chvála, LF UK
Cecília Marčišová, LF UK
Bc. Erik Tóth, PraF UK
Adriána Henčeková, FiF UK
Mgr. Ivana Labancová, FiF UK
Elena Popova, FiF UK
Mgr. Jana Výškrabková, FiF UK
Bc. Adriana Jariabková, PriF UK
Bc. Dominik Juračka, PriF UK
Ján Šutý, PriF UK
Bc. Lucia Hradská, PdF UK
PaedDr. Roman Krebes, PdF UK
Bc. Lucia Mešková, PdF UK
Laura Adamkovičová, FaF UK
Mgr. Michal Hanko, FaF UK
Bc. Genc Berisha, FTVŠ UK
Bc. Julián Enrik Smoliga, FTVŠ UK
Jana Dudášiková, JLF UK
Bc. František Volf, JLF UK
Mgr. Ján Ďurian, FMFI UK
RNDr. Patrik Mihala, FMFI UK
Bc. Martin Pašen, FMFI UK
Ing. Michal Rudinec, RKCMBF UK
Patrícia Sára Šimková, EBF UK
Bc. Ester Federlová, FM UK
Mgr. Kitty Klacsánová, FM UK
Matúš Kovár, FM UK
Ines Herćan, FSEV UK
Ocenení pedagógovia:
doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH, LF UK
prof. MUDr. Andrej Dukát, CSc., LF UK
doc. MUDr. Vojtech Ozorovský, CSc., LF UK
Mgr. Vincent Bujňák, PhD., PraF UK
prof. JUDr. Mojmír Mamojka, PhD., PraF UK
PhDr. Michal Hajdúk, PhD., FiF UK
prof. PhDr. Roman Holec, DrSc., FiF UK
doc. PhDr. Pavel Rankov, PhD., FiF UK
doc. PhDr. Juraj Šedivý, MAS., PhD., FiF UK
doc. RNDr. Beáta Brestenská, PhD., PriF UK
Mgr. Daniel Furka a Mgr. Samuel Furka, PriF UK
RNDr. Tomáš Szemes, PhD., PriF UK
prof. PhDr. Monika Mačkinová, PhD., PdF UK
prof. PaedDr. Jaroslava Šicková-Fabrici, akad. soch., PhD., PdF UK
PaedDr. Martina Šipošová, PhD., PdF UK
PharmDr. Silvia Bittner Fialová, PhD., FaF UK
Mgr. Dalibor Ludvig, PhD., FaF UK
doc. Mgr. Milan Sedliak, PhD., FTVŠ UK
doc. Mgr. Miroslav Vavák, PhD., FTVŠ UK
prof. MUDr. Ján Danko, CSc., JLF UK
prof. MUDr. Viera Švihrová, CSc., JLF UK
doc. RNDr. Peter Guba, PhD., FMFI UK
doc. RNDr. Richard Hlubina, DrSc., FMFI UK
doc. RNDr. Tatiana Jajcayová, PhD., FMFI UK
ThDr. Tibor Reimer, PhD., RKCMBF UK
prof. Mgr. František Ábel, PhD., EBF UK
Mgr. Zuzana Kirchmayer, PhD., FM UK
doc. Ing. Ján Papula, PhD., FM UK
Mgr. Lucia Vilčeková, PhD., FM UK
doc. RNDr. Eduard Hozlár, CSc., FSEV UK
Pomáha pri preklade Biblie do posunkového jazyka
Patrícia Sára Šimková je predsedníčkou Spolku Jozefa Miloslava Hurbana, členkou fakultného i celouniverzitného akademického senátu, spolupracuje tiež s internetovým portálom www.ludialudom.sk, okrem toho v uplynulých rokoch iniciovala vznik zoskupenia Dobručko, ktoré sa venuje príprave záujemcov na prijímacie skúšky na Evanjelické lýceum v Bratislave. Ako to popri štúdiu evanjelickej teológie všetko stíha? A ako sa k týmto aktivitám vlastne dostala?
PSŠ: Počas štúdia na Evanjelickom lýceu som bola súčasťou študentskej rady, ako aj seminára aplikovanej ekonómie. Práve tam vznikali nápady, ako v škole zlepšiť podmienky. Už v štvrtom ročníku sme zorganizovali doučovania (Dobručko) pre uchádzačov na našu školu, kde študentov doučovali študenti. Tak to funguje dodnes. Aj vďaka Dobručku sme mohli neskôr finančne podporiť Elvík, čo je teambuilding pre prvákov. Tieto aktivity mi dali mnoho praktických zručností, ktoré som sa rozhodla využiť aj na EBF UK. V druhom ročníku som bola zvolená za predsedníčku Hurbanovho spolku, kde organizujeme rôzne podujatia ako majáles, Lutherfest či konferencie. Neskôr som sa stala členkou fakultného a univerzitného senátu. Aj napriek tomu, že štúdium teológie nepatrí k najľahším, je pre mňa dôležité mať viacero aktivít, kde môžem osobnostne rásť, učiť sa nové veci, ale aj prispieť k budovaniu komunity. Verím tomu, že všetky tieto aktivity mi pomôžu v mojej budúcej službe.
Okrem toho pod odbornou gesciou Slovenskej biblickej spoločnosti pomáha pri preklade Biblie do posunkového jazyka pre nepočujúcich. Ako to funguje?
PSŠ: Božie slovo pre slovenských nepočujúcich je projekt, ktorý už od roku 2017 funguje v rôznych krajinách. V slovenskom tíme je zapojená komunita nepočujúcich, katolícki a evanjelickí kňazi, prekladateľka, ale aj zahraničný mentor, ktorý nám pomáha napredovať a efektívnejšie pracovať. Celý proces prekladu je veľmi náročný – najprv vyberieme biblický text, ktorý prekladáme z pôvodných jazykov (hebrejčiny a gréčtiny), a robíme si k nemu poznámky. Keď sa následne s nepočujúcimi stretneme, snažíme sa im vysvetliť kontext, význam slov, ale aj hlavnú myšlienku príbehov. Neskôr sa tieto príbehy nahrávajú a sprístupňujú celej komunite nepočujúcich. Ja sama zatiaľ posunkový jazyk neovládam, no mojou úlohou je pomáhať pri vysvetľovaní a štúdiu biblického textu. Taktiež mám na starosti hľadanie priestorov, preklad z angličtiny do slovenčiny a všetko, čo nepočujúci potrebujú. Je to krásny projekt a som vďačná, že môžem byť jeho súčasťou.
Hlas študentov musí byť vypočutý
Laura Adamkovičová je od roku 2019 prezidentkou Slovenského spolku študentov farmácie (SSŠF), ktorý pre budúcich lekárnikov organizuje rôznorodé aktivity. Ktoré z nich patria k jej favoritom a prečo?
LA: Mojou srdcovkou, možno aj preto, že som v rámci SSŠF pôsobila najprv v tejto oblasti, sú zahraničné možnosti. Výmenné pobyty či študentské stáže, ktoré nám umožňuje členstvo v medzinárodných asociáciách, sú spolu s každoročnými kongresmi udalosťami, bez ktorých si svoje vysokoškolské štúdium naozaj neviem predstaviť. No každá aktivita, ktorú pripravujeme pre študentov, je jedinečná a jej prípravou trávime dlhé hodiny. Práve tú neustálu snahu veci zlepšovať a posúvať na vyššiu úroveň mám na spolku najradšej. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť naše tohtoročné Kariérne dni farmaceutov, ktoré nabrali v online svete úplne nové rozmery a dostali sa aj medzi absolventov fakulty a širokú verejnosť.
Zapojila sa aj do projektu EWAAB (Encouraging Women Across All Borders). O čo ide?
LA: Ide o medzinárodný mentoringový program vodcovstva, zameraný na podporu dievčat a žien v prvých ročníkoch univerzity. Jeho cieľom je nielen zdieľať so študentkami naše doterajšie skúsenosti s vodcovstvom, prácou v tíme alebo kariérnymi možnosťami popri štúdiu, ale aj vytvoriť sieť mladých ambicióznych žien po celom svete. Som naozaj vďačná za to, že som mohla stáť pri zrode tejto aktivity, ktorá u nás ešte nemá svoje stabilné miesto, o to viac však Slovensko takéto projekty potrebuje. Preto ma veľmi potešilo, ako promptne a s nadšením univerzita podporila moje zapojenie sa do projektu.
Počas prvej vlny pandémie sa angažovala v iniciatíve Študenti farmácie pomáhajú lekárňam. Čo jej dala táto skúsenosť?
LA: Najprv som sa venovala najmä koordinácii projektu. Keď však o pomoc požiadala lekáreň v meste blízko môjho bydliska, prihlásila som sa aj na aktívnu výpomoc. Okrem dobrého pocitu si z toho odnášam najmä neoceniteľné praktické skúsenosti. Naučila som sa veľa o tom, ako lekáreň funguje v sťažených podmienkach, ale aj to, aký je v takýchto chvíľach dôležitý tímový duch.
Aktívna je aj v študentskej časti fakultného akademického senátu. S akými víziami tam išla? A ako sa zmenil jej pohľad na fungovanie fakulty po tejto skúsenosti?
LA: Do senátu som kandidovala po roku strávenom na mobilite v Španielsku cez Erasmus+, lebo som mala pocit, že do vzdelávacieho systému na fakulte môžem priniesť iný pohľad, možno trochu progresívnejšie myslenie. Mojou víziou bolo byť hlasom študentov a prinášať ich otázky a názory na miesta, kde prebiehajú dôležité rozhodnutia. I keď po roku a pol vidím, že nie všetko funguje tak, ako som si predstavovala, môj pohľad sa diametrálne nezmenil. Stále si myslím, že na to, aby bola diskusia prínosná, musia diskutujúci zastávať rôzne názory a vidieť veci z iných perspektív. A senát by mal byť presne o tom. O diskusii pre blaho celej fakulty. Pre mňa to je skvelá skúsenosť, ktorú odporúčam aj ostatným kolegom. Hlas študentov musí byť vypočutý.
Ústavná ochrana patrí každému človeku
Doktor Vincent Bujňák sa okrem vedeckej práce v oblasti ústavného práva venuje i popularizačným aktivitám – širokej verejnosti prostredníctvom blogov, rozhovorov i vyjadrení pre médiá neúnavne vysvetľuje fungovanie slovenského právneho poriadku. Už len posledné týždne v spojení s núdzovým stavom priniesli právne nejasných situácií neúrekom. Nehovoriac o vyvracaní rôznych právnych „mýtov“, ktoré v súvislosti s pandémiou kolujú po internete. Ktoré z nich sú podľa neho zvlášť v tejto situácii najnebezpečnejšie?
VB: Bol som prekvapený, s akou ľahkosťou sa na sociálnych sieťach dokázal šíriť právny mýtus o tom, že ústava vôbec neumožňuje vláde obmedziť uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať. Autori tohto tvrdenia zrejme nepostrehli, že v podmienkach Slovenskej republiky má ústava polylegálny charakter, a aby ste mohli urobiť záver, potrebujete sa oboznámiť aj s textom osobitných ústavných zákonov, v tomto prípade s ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.
Iným právnym mýtom bolo nosenie rúšok ako forma mučenia. Aj povinný bezpečnostný pás v aute môže byť nepríjemný, nepohodlný a obmedzuje človeka v jeho slobode, to však zďaleka nestačí na to, aby sme ho mohli kvalifikovať ako formu mučenia.
Boli sme svedkami aj rôznych bizarností, ktorými ich autori demonštrovali svoju nekonzistentnosť. Istý človek dokázal tvrdiť, že opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR boli protiústavné, ba až nulitné, a neskôr od tohto úradu žiadal, aby na podklade „nulitného“ opatrenia pokutoval za nenosenie rúška osobu, ktorú nemá rád.
Rozlišoval by som však medzi šírením právnych mýtov a medzi obyčajným pomýlením sa. Napríklad ešte počas prvej vlny odznelo, že pre pandémiu musíme vyhlásiť výnimočný stav. No výnimočný stav sa vyhlasuje pri hromadnom násilnom protiprávnom konaní. Autor výroku použil termín „výnimočný stav“ nie v právnom význame, ale v hovorovej reči, a to bolo neskôr potrebné upresniť.
Svojimi článkami však i upriamuje pozornosť na témy, čo by si zaslúžili verejnú diskusiu, ktorá by mohla prispieť k potrebným zmenám. Ak by v súčasnom slovenskom právnom poriadku mohol zmeniť dve veci, ktoré by to boli a prečo?
VB: Podľa našej ústavy sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Aj dnes môžeme identifikovať prípady, keď zákonná úprava ústavný imperatív v plnej miere nerešpektuje, a to pri tých členoch našej spoločnosti, ktorí sú najslabší a nevedia sa brániť, ktorých hlas nie je počuť a sú preto bezmocní. Slovami môjho najobľúbenejšieho sudcu Ústavného súdu, ústavná ochrana – i keď realizovaná prostredníctvom rozdielnych nástrojov a za rozdielnych okolností – patrí každému človeku. Táto ľudskoprávna téma by preto bola prvou vecou.
Druhá vec môže mať pre niekoho technokratický a inštitucionálny charakter, ale veľmi by pomohla ochrane verejného záujmu. Na jeho ochranu bol prijatý ústavný zákon týkajúci sa verejných funkcionárov pri výkone ich funkcií. Často sa stáva, že napriek zjavnému porušeniu ústavného zákona sa verejný funkcionár vyhne uloženiu pokuty napriek nesúhlasu menšiny členov dohľadového orgánu. Ak by sa preto táto menšina (napríklad jedna tretina členov dohľadového orgánu, medzi ktoré patrí výbor pre nezlučiteľnosť funkcií či obecné, mestské alebo krajské zastupiteľstvá) mohla v danej veci obrátiť na Ústavný súd, veľmi by to pomohlo, lebo cez zrušenie rozhodnutia o zastavení konania (neuloženie sankcie) by v ďalšej fáze mohlo dôjsť k náprave a k rovnakému metru pre všetkých.
Doktorandské v USA ju inšpirovalo k vybudovaniu podporného centra
Hoci zabezpečuje výučbu matematických predmetov pre študijný program aplikovaná informatika, napriek ich náročnosti má docentka Tatiana Jajcayová dlhodobo veľmi dobré hodnotenia v študentskej ankete. V čom spočíva jej tajomstvo úspechu?
TJ: Neviem, či mám nejaké špeciálne tajomstvo. Určite však funguje mať nadšenie pre samotný predmet, ako aj ozajstný záujem o študentov v kurze, ich konkrétnu situáciu, predpoklady, s ktorými do kurzu prichádzajú, či individuálny prístup, ako ich motivovať k práci a úspechu. Je pravda, že naše teoretické matematické kurzy študenti považujú za náročné, ale je im aj jasné, že sú užitočné. Absolventi nášho študijného programu sú po skončení expertmi praktikmi, ale vďaka tomu, že študujú na univerzite, sú aj odborníkmi s veľmi solídnymi teoretickými základmi, porozumením veci a súvislostí a nadhľadom. A k tomu vo veľkej miere prispievajú práve aj matematické a teoretické predmety. Predmety však, samozrejme, nemôžu byť len suchá teória. Vždy sa usilujem vo výučbe prepájať výsledky klasickej teórie, ktorú preberáme, s modernými vedeckými výsledkami, s inými predmetmi či aplikáciami v informatike, ako napríklad šifrovaním, kódovaním či počítačovou grafikou. Mojou výhodou je aj to, že oblasť môjho vlastného vedeckého výskumu je príbuzná predmetom, ktoré učím. Pokiaľ ide o formu výučby, s kolegami si veľmi zakladáme na tom, že sme k študentom otvorení a prístupní. Študenti vedia, že nás môžu kedykoľvek osloviť, zastaviť, prerušiť, opýtať sa, prísť požiadať o pomoc, diskutovať, konzultovať a že sa im budeme venovať.
Na fakulte tiež koordinuje Akademické podporné centrum (APC), ktoré vzniklo s cieľom pomôcť študentom pri prechode zo strednej školy na vysokú. Ako to v praxi vyzerá a ako tento nápad vznikol?
TJ: Prvotná inšpirácia pochádza z môjho doktorandského štúdia na univerzite v USA, kde fungovalo podobné centrum. Tam som videla, aký jasný pozitívny vplyv mala táto služba na jednotlivých študentov, ako aj na celkovú atmosféru v kurzoch. Po návrate na Slovensko, keď som začala pôsobiť na katedre aplikovanej informatiky, sme práve riešili otázku veľmi rôznorodej úrovne študentov prichádzajúcich na náš odbor z rôznych typov stredných škôl. APC ako priestor na „zosúladenie“ znalostí a zručností prichádzajúcich študentov sa javilo ako dobré riešenie. Idea bola odsunúť „doberanie medzier“ z regulárnej výučby, aby sa šikovní a dobre pripravení študenti nemuseli zdržiavať či nudiť a aby sa preberanie učiva nespomaľovalo, ale zároveň aby sa vytvoril priateľský priestor pre študentov, ktorí majú predpoklady na úspešné zvládnutie štúdia, ale majú isté „vstupné hendikepy“, a teda potrebujú pomoc. Pôsobnosť centra sa od jeho vzniku rozšírila nielen na pomoc pri prechode zo strednej školy, ale celkove ako konzultačné centrum pre všetky profilové bakalárske predmety. Centrum funguje v poobedňajších hodinách, mimo výučby, momentálne online. Konzultácie poskytujú doktorandi katedry, ktorých v prípade potreby usmernia vyučujúci daných predmetov.
Študenti si centrum obľúbili a jeho služby vyhľadávajú. Platí zásada, že neexistuje hlúpa otázka. Na naše centrum sa už dokonca začali obracať aj študenti iných odborov a iné katedry by sa chceli ním inšpirovať a zaviesť niečo podobné.
Okrem toho nám APC dáva veľmi užitočnú spätnú väzbu na našu výučbu. Robíme si presné štatistiky, koľkí študenti, z akých predmetov a na aké problémy sa pýtajú, a vďaka tomu vieme vyhodnotiť a doladiť, čo sa deje na predmetoch. Často potom nasleduje živá diskusia s kolegami.