Študenti environmentalistiky, geológie a biológie na exkurzii zameranej na environmentálne záťaže

Už po štvrtýkrát sa mohli študenti, doktorandi a pedagógovia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PriF UK) zúčastniť exkurzie, ktorá bola zorganizovaná v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP). Exkurzia sa realizovala v rámci národného projektu 3, ktorý pod názvom "Zlepšovanie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia na Slovensku" implementuje SAŽP. Environmentálnym záťažiam sa v rámci projektu venuje hlavná aktivita 5 Informačné aktivity v oblasti environmentálnych záťaží.


11. 11. 2019 11.34 hod.

Exkurzia sa uskutočnila v termíne 3. až 7. júna 2019 a jej program bol zameraný na návštevu environmentálnych záťaží, ako aj ložísk environmentálnych surovín nachádzajúcich sa v okolí mesta Rožňava, kde bolo zabezpečené ubytovanie a stravovanie pre účastníkov exkurzie. Environmentálne suroviny sú nerastné suroviny, ktoré je možné okrem iného využiť aj pri sanácii environmentálnych záťaží, napr. ako sorbenty alebo tesniace materiály.

V rámci prvého dňa sme cestou do Rožňavy navštívili ložisko perlitu (kyslé vulkanické sklo sopečného pôvodu, ktoré vzniklo rýchlym stuhnutím sopečnej taveniny) Lehôtka pod Brehmi, kde sme okrem aktívneho lomu, kde prebieha ťažba suroviny, navštívili aj závod, kde prebieha jej spracovanie a úprava. V závode firmy LBK Perlit, s. r. o.,  sa vyťažený surový perlit tepelne spracováva na expandovaný perlit, ktorý zahriatím zväčší svoj objem 7- až 14-násobne. Expandovaný perlit má široké využitie – ako výborný tepelnoizolačný a zvukovoizolačný materiál sa pridáva do perlitových omietok a betónov, pre svoju ľahkosť sa pridáva do pôd, využíva sa na odstraňovanie ropných produktov z povrchu kontaminovaných vôd.

Následne sme navštívili dve lokality nachádzajúce sa v blízkosti Banskej Štiavnice. Nad obcou Horná Roveň sa nachádzajú staré dobývky, kde sa v minulosti ťažili polymetalické rudy na žile Terézia. Túto lokalitu sme navštívili z dôvodu výskytu špecifickej flóry, ktorá sa vyskytuje v oblastiach ovplyvnených ťažbou rudných nerastných surovín. Kolegovia z katedry fyziológie rastlín nám ukázali viaceré druhy rastlín, ktoré sú pre takéto miesta typické a niektoré z nich môžeme zaradiť medzi hyperakumulátory, teda rastliny hromadiace kovy v rôznych častiach rastlinného tela. Ďalšou zastávkou bol podzemný lom Kysihýbel – Barlangy, kde sa v minulosti ťažil hruboporfyrický andezit s výrastlicami plagioklasu a amfibolu. Stavebný kameň sa v tejto lokalite ťažil údajne už od 14. storočia až do konca 19. storočia.

Druhý deň sme strávili v blízkosti Rožňavy a navštívili sme lokalitu Čučma a Krásnohorskú jaskyňu. Tento deň bol zameraný na praktické ukážky odberu vzoriek a terénnych meraní, ktoré si vyskúšali aj študenti a doktorandi. Lokalita Čučma je zaujímavá tým, že sa tu ťažili rôzne typy rúd – antimónové, medené a mangánové rudy. Najvýznamnejším a dlhodobo ťaženým typom mineralizácie na lokalite Čučma bola antimonit-zlatá mineralizácia. Prieskum háld s cieľom rozpoznať tieto typy mineralizácie bol aj prvou praktickou úlohou pre študentov. Pri opustenej štôlni Gabriela sme realizovali odber kontaminovaných vôd a okrových sedimentov, ako aj hydrogeologické merania prietoku. Na tomto mieste boli študenti oboznámení aj s metodikou štúdia a prieskumu environmentálnych záťaží po ťažbe nerastných surovín. Na odkalisku v Čučme si študenti mohli vyskúšať odber vzoriek flotačných kalov pomocou nastaviteľného pedologického vrtáka do hĺbky cca 4 m.

Návšteva Krásnohorskej jaskyne poskytla študentom okrem mierne adrenalínového zážitku z dôvodu vysokého stavu vody v jaskyni aj odborný výklad a praktické ukážky monitoringu podzemných vôd, merania izotopov vo vodách a mikrobiálnych ukazovateľov.

Program na stredu bol situovaný do okolia Jelšavy. Najprv sme navštívili Slovenské magnezitové závody, a. s., Jelšava, ktoré sú najväčším ťažobným a spracovateľským magnezitovým závodom na Slovensku a súčasne jedným z najväčších svetových producentov mŕtvo pálenej magnézie. Závod vyrába širokú škálu sypkých magnezitových slinkov, monolitických hmôt, troskotvorných zmesí a surových magnezitov určených pre použitie v priemysle výroby žiaruvzdornej keramiky, v hutníctve, chemickom priemysle, poľnohospodárstve, stavebníctve a environmentálnej oblasti. Najväčšou atrakciou, samozrejme, bola návšteva aktívnej ťažby magnezitu v podzemných priestoroch. Účastníci exkurzie mohli vidieť na vlastné oči, ako prebieha samotná ťažba a transport vyťaženej suroviny, prezrieť si používané technologické zariadenia a stroje, a na vlastnom tele precítiť cestu do podzemia ako skutoční baníci. Na záver sme navštívili haldy a odkalisko nachádzajúce sa v okolí závodu. Materiál z týchto úložísk je v súčasnosti dopravovaný späť do banských priestorov, kde slúži ako zakládka pre ťažbu. Zmenou ťažobnej metódy tak dochádza k postupnému odstraňovaniu ťažobných odpadov z povrchu.

V poobedňajších hodinách sme navštívili Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, ktorá je zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Jaskyňu objavili náhodne pri razení banských chodieb v roku 1954 a z celkovej dĺžky 300 m je od roku 1972 sprístupnených 230 m. Priestory jaskyne vznikli činnosťou atmosferických vôd v kryštalických vápencoch. V týchto podzemných dutinách sa neskôr vytvorila aragonitová výzdoba, ktorá je jedinečným prírodným javom.

Nasledujúci deň sme začali návštevou ložiska mastenca v Gemerskej Polome, ktoré prevádzkuje spoločnosť  Eurotalc, s. r. o. Účastníci exkurzie si mohli prezrieť haldy vyťaženého materiálu a linku na spracovanie mastenca. Základom použitia mastenca je jeho chemická odolnosť voči kyselinám a zásadám, nízka elektrická a tepelná vodivosť, výborná štiepateľnosť, čistá biela farba, vysoká absorpčná schopnosť pre viazanie tukov, olejov a farieb. Tieto vlastnosti ho predurčujú na široké uplatnenie v mnohých odvetviach priemyslu – v papierenskom priemysle ako plnivo papiera, kozmetickom priemysle (výroba mydiel, zubných pást, púdrov, rúžov), gumárskom priemysle pri výrobe pneumatík, farmaceutickom priemysle, kde sa čistý mastenec používa ako plnidlo do tabliet, textilnom, sklárskom, zlievarenskom, chemickom, stavebnom, keramickom a automobilovom priemysle. Exkurzia sa potom presunula do obce Nižná Slaná, kde sme navštívili banícke múzeum. Múzeum z vlastných zbierok zriadil a vedie Dušan Vandrášik, bývalý hlavný geológ závodu Siderit Nižná Slaná. V Nižnej Slanej prebiehala do roku 2008 ťažba železnej rudy – sideritu, ktorá bola dodávaná do košických železiarní. V súčasnosti je lokalita vedená ako environmentálna záťaž, na ktorej prebehol geologický prieskum zameraný na stanovenie environmentálnych a zdravotných rizík. Po návšteve historickej huty Etelka, kde sa železná ruda spracovávala, sme sa presunuli do Dobšinej. V Dobšinej sme navštívili lokalitu Teliatko, kde v minulosti prebiehala ťažba azbestu. Účastníci exkurzie si tu mohli nájsť mineralogickú zaujímavosť, ktorú predstavuje výskyt zeleného andraditu (diamantoidu). 

V piatok sme cestou do Bratislavy ešte navštívili prebiehajúcu sanáciu rušňového depa v Prievidzi. Sanácia environmentálnej záťaže Prievidza – rušňové depo je realizovaná spoločnosťou HYDRANT, s. r. o., a je zameraná na odstránenie znečistenia ropnými látkami. Študenti a pedagógovia si mohli prezrieť ukážku kompletnej sanačnej technológie v plnej prevádzke a vyskúšať si čerpanie podzemných vôd z monitorovacích vrtov.  

Študentom sa okrem pedagógov PriF UK z katedier ložiskovej geológie, geochémie a fyziológie rastlín (Dr. Jurkovič, doc. Šottník, doc. Vaculík, doc. Ivan, prof. Lintnerová, Dr. Lánczos) venovali počas exkurzie aj traja odborníci SAŽP v oblasti EZ z oddelenia environmentálnych služieb (Ing. Paluchová, Ing. arch. Bradiaková, Ing. Siska). Podobné aktivity pre študentov sa plánujú aj v niekoľkých nasledujúcich rokoch a umožnia praktickú výučbu v teréne ďalších desiatok študentov vysokých škôl v prírodovedných odboroch súvisiacich so znečistenými územiami na Slovensku. 

Doc. Mgr. Peter Šottník, PhD. (Katedra ložiskovej geológie PriF UK)

Ing. arch. Elena Bradiaková (SAŽP Banská Bystrica, sekcia environmentalistiky a riadenia projektov)

RNDr. Ľubomír Jurkovič, PhD. (Katedra geochémie PriF UK)