Spomienky na dni Novembra ´89

V roku 2019 sa stretli dve výročia, ktorých vzájomný význam odráža hodnoty takej inštitúcie, akou je naša Univerzita Komenského. Nie je náhoda, že sto rokov od jej založenia s dôležitými hodnotami jej základov, prácou a snažením generácií jej členov a študentov nám pripomína iné výročie. Tridsať rokov od Nežnej revolúcie, v ktorej naša akademická komunita splnila svoju úlohu.


08. 01. 2020 16.06 hod.

Musíme poďakovať za podujatie, aké na našej univerzite ešte v takom rozsahu nebolo, pripomenutie a zamyslenie sa nad tým, o čo sme sa snažili v Novembri ´89. V plynúcom čase blednú spomienky a strácajú sa dokumenty. Možno je posledná príležitosť vrátiť sa k hodnotám, ktoré sme chceli naplniť v Novembri ´89, a pripomenúť si ich. Toto súvisí s presvedčením, že je to dôležité, aby mali v čom pokračovať aj tí, čo prichádzajú po nás. Aj toto môže pomôcť naplniť úlohu našej univerzity v službe spoločenstvu ľudí, ktorí žijú v tejto krajine. Spomienky na dni Novembra ´89 chcú prispieť k tomuto cieľu.

Prehľad hlavných aktivít študentov LF UK v Bratislave od novembra´89 do júna´92:

1. 16. 11. 1989 V Bratislave sa uskutočnil pochod vysokoškolákov, ktorého sa zúčastnili aj niektorí študenti LF UK.
2. 20. 11. 1989 V Aule UK sa na podnet študentov Filozofickej fakulty UK, ktorí založili prvý štrajkový výbor, stretli študenti bratislavských fakúlt. Po návrate z univerzity študenti LF UK vytvorili štrajkový výbor na fakulte. Členovia štrajkového výboru boli Botka, Csáder, Ferianec, Hnilica, Michalko, Mikloško, Stano, Valent. 
3. Prijali sme Stanovisko študentov a pedagógov LF UK (príloha č. 1). Toto stanovisko čítala Zuzana Mistríková na druhý deň na Hviezdoslavovom námestí. Stanovisko študentov a pedagógov podpísalo 2217 študentov, zamestnancov a zdravotníckych pracovníkov LF UK. Chceli sme zabezpečiť archívy KSČ a kádrového oddelenia LF UK, archív KSČ bol už prázdny. Kádrové materiály zamestnancov po spoločnej dohode s odborovou organizáciou LF UK a na základe rozhodnutia dekana boli odovzdané zamestnancom.
4. 21. 11. 1989 Vyhlásili sme okupačný štrajk LF UK od 14.30 hod. Vedenie LF UK odmietlo s nami diskutovať, dekan bol v zahraničí.
5. Prebiehali diskusie so zamestnancami a študentmi o dianí v spoločnosti a možnostiach ďalšieho vývoja. Na LF UK sme od 20. 11. 1989 zorganizovali 26 mítingov. Diskutovali sme s každým, kto mal záujem, na fakulte bol kardinál Korec, podpredseda vlády SSR Murín, rektor Melioris, herci Chudík, Labuda, Dočolomanský, Jamrich, Dančiak, spisovateľ Štrelinger, Štrasser, Bútora, speváci Hoffman, Janoušek, Homolová...
6. 22. 11. 1989 Prvý dialóg s vedením LF UK. Vysvetľovali nám, že naša povinnosť je študovať a tak sa podieľať na budovaní socializmu a nie štrajkovať. Taktiež nám bolo povedané, že predsa nemôžeme očakávať, že protisocialistické živly si budú v tejto republike robiť, čo sa im zachce, a aby sme si uvedomili, že toto bude mať pre nás negatívne dôsledky.
7. 23. 11. 1989 Do štrajkového výboru sme kooptovali doc. Líšku a prof. Bergendiho. Autami, ktoré nám požičali niektorí pedagógovia a občania, sme jazdili po Slovensku, do závodov, fabrík, na VŠ a na fary, aby sme pravdivo informovali o dianí v Prahe a v Bratislave. Roznášali sme písomné materiály štrajkového výboru študentov, VPN a taktiež výzvu arcibiskupa, aby sa pravdivo informovalo o dianí v republike. A o tom, že to nebolo bez rizika, svedčí zadržanie nášho auta aj s posádkou ĽM (Ľudové milície – ozbrojená zložka KSČ) v Železiarňach Podbrezová.
8. Zabezpečovali sme stálu zdravotnú službu na Jiráskovej ulici v sídle výboru VPN. 
9. Od 25. 11. 1989 sme roznášali Programové vyhlásenie VPN a koordinačného výboru študentov s dvanástimi požiadavkami (príloha č. 2).
10. 27. 11. 1989 Diskutovali sme o vytvorení okrúhlych stolov na všetkých pracoviskách LF UK a hlasovaní o dôvere, resp. nedôvere vedúcim katedier a kliník. Profesor Bergendi, vedúci katedry, vyzval všetkých vedúcich katedier a kliník  k demisii, odstúpil len prof. Bergendi a doc. Kolibáš.
11. 28. 11. 1989 Dekan LF UK prof. Buchvald sa vrátil zo zahraničia. Vypracovali sme Požiadavky študentov štrajkového výboru LF UK (príloha č. 3).
12. Dekan LF UK a vedenie fakulty s našou myšlienkou okrúhlych stolov súhlasilo. Dekan nariadil hlasovanie na pracoviskách s tým, že študenti sa zúčastnia hlasovania ako skrutátori a hlavne ako garancia tajných a slobodných hlasovaní. Na základe výsledkov týchto hlasovaní vedenie fakulty rozhodlo o ďalšom pôsobení vedúcich pracovísk. Tí, čo nedostali dôveru svojich pracovníkov, sa mohli prihlásiť do konkurzu. Dostali sme viacero ďakovných listov z pracovísk za realizáciu myšlienky okrúhlych stolov na pracoviskách. Jediná, ktorá odišla z LF UK bez hlasovania, bola súdružka O. B., prednostka I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky a prodekanka. Táto súdružka požadovala, aby minister obrany ČSSR dal rozkaz na potlačenie študentských štrajkov tak, ako na námestí Tchien-an-men v Číne, pomocou armády a s tankami. Medzi 15. aprílom a 4. júnom tam protestovali študenti a občania za slobodu slova, občianske práva a demokratizáciu spoločnosti. Tieto protesty vedenie ČĽDR krvavo potlačilo, podľa ich vlastných informácií zabili 300 ľudí a 10 000 bolo zranených. Udalosť je označovaná ako Pekinský masaker.
13. 29. 11. 1989 Na návrh štrajkového výboru dekan odvolal prodekanov LF UK. Jednali sme na MŠ a MNO o zrušení vojenských katedier na VŠ, čo sa nám aj podarilo, to bol prvý krok, po ktorom nasledovalo skrátenie základnej vojenskej služby a neskôr úplné zrušenie.
14. Štrajkový výbor študentov spolu s doc. Líškom a niektorými zamestnancami vypracovali štatút a rokovací poriadok AS LF UK, ktorý sa rodil naozaj veľmi ťažko. Súdruhovia na inej strane barikády pravidelne nesúhlasili s rôznymi ustanoveniami týchto štatútov a rokovacích poriadkov, ale bez konštruktívnych protinávrhov. Čakali stále, ako sa to celé vykryštalizuje. Keďže nikto z nás nevedel, ako senáty pred rokom 1948 fungovali, tak sme získavali informácie od starších kolegov mimo UK, ktorí to zažili. Jedným z nich bol Dr. Vladimír Maňák z tzv. bratislavskej päťky (okrem neho ešte: Čarnogurský, Kusý, Ponická, Selecký). Taktiež sme na pôde univerzity spolu s doc. Bónom, doc. Líškom a ďalšími zamestnancami UK vypracovali štatút a rokovací poriadok AS UK. Štrajkový výbor a neskôr študentská komora AS LF UK mala svojho zástupcu vo vedení LF UK. Dvoch zástupcov sme mali v AS UK. AS UK zvolil svojho zástupcu do vedenia UK, bol to člen štrajkového výboru a AS LF UK.
15. Vypracovali sme spolu s niektorými pedagógmi nový študijný program blokového vzdelávania LF UK. Študenti vypracovali rozvrhy pre všetky ročníky LF UK.
16. 374 študentov bezplatne odpracovalo 1973 brigádnických hodín, 217 študentov a zamestnancov LF UK bezplatne darovalo 92 litrov krvi.
17. Hromadný mikulášsky výstup zo SZM.
18. 7. 12. 1989 Vypravený vlak Nežnej revolúcie. Zahájený permanentný štrajk pred budovou vlády SSR.
19. 9. 12. 1989 Míting pri mohyle gen. Štefánika v Brezovej a následne na námestí SNP s naším príhovorom.
20. 10. 12. 1989 Pochod ľudí do Hainburgu. Išli sme na Viedenskú univerzitu, aby sme tam pravdivo informovali o dianí v našej republike a odovzdali písomné materiály s požiadavkami štrajkového výboru.
21. Pred Vianocami sme urobili zbierku hračiek a potrieb pre deti z detského domova.
22. Založili sme Bratislavský spolok medikov (BSM) a vypracovali stanovy.
23. Na cyklostyle sme vytlačili prvé číslo časopisu BSM, s ktorým sme privítali študentov na začiatku letného semestra a informovali ich o dianí na fakulte. 
24. 30. 12. 1989 Prijali sme Poučenie z krízového vývoja na LF UK (príloha č. 4).
25. 3. 1. 1990 Ukončenie štrajku na LF UK a prečítanie Poučenia z krízového vývoja na LF UK.
26. 11. 1. 1990 Prvé zasadanie akademickej rady (senátu) LF UK. Členstvo študentov v tomto akademickom orgáne.
27. Účasť na tvorbe Akademického senátu UK, jeho štatútu a rokovacieho poriadku AS UK.
28. Účasť na tvorbe volebného poriadku rektora UK a 17. 1. 1990 prvé voľby rektora UK s účasťou  študentov.
29. 26. 1. 1989 Žilinské stretnutie a založenie SLK s účasťou študentov za LF UK.
30. apríl – máj 1990 Pripomienkovanie návrhu zákona o VŠ s akceptovaním návrhu LF UK o možnosti štruktúry trojkomorového akademického senátu.
31. 22. 4. 1990 Návšteva pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Študenti LF UK spolu so slovenským a rakúskym Červeným krížom zabezpečovali zdravotnú starostlivosť na vajnorskom letisku.
32. máj – jún 1990 Účasť a zabezpečenie prijímacieho konania na LF UK. 
33. september 1991 Vedenie LF UK konštatuje neúnosný prístup a pochybenia ústavu lekárskej biológie na prijímacích pohovoroch, napriek tomu boli v senáte LF UK hodnotené ako najdokonalejšie. Študentská komora predložila dôkazy o chybách a závažných nedostatkoch pri týchto pohovoroch, zarážajúci bol príkaz dekana (Mráz) senátu nezaradiť tento bod do zápisnice zasadania AS UK zo dňa 28. 4. 1992 z dôvodu ohrozenia dobrého mena fakulty!
34. 23. 6. 1992 Stanovisko členov študentskej komory AS LF UK prečítané na AS UK (príloha č. 5).
35. „Študentské komora AS LF UK považuje za ohrozenie skutočnosť, že sa používajú metódy, proti ktorým mnohí nie tak dávno horlili. Dnes sme postavení pred dve možnosti, ktoré sa navzájom vylučujú: ísť cestou demokracie alebo ignorantstva a cenzúry. Z týchto dôvodov, ktoré tvoria len viditeľnú špičku ľadovca, my, podpísaní členovia ŠK AS LF UK, odmietame niesť ďalej osobnú zodpovednosť za nedemokratické postupy rozhodovania na LF UK.“
1992 V dvojtýždenníku Rudé právo č. 13-14-15 vyšli zoznamy spolupracovníkov ŠtB. Boli sme zhrození, koľkí vedúci predstavitelia LF UK a UK boli na zoznamoch. Boli sme nežní a po celý čas nášho pôsobenia na pôde fakulty a UK sme stáli na princípoch demokracie. Odmietali sme snahy mnohých zamestnancov, z ktorých niektorí boli roky perzekvovaní, a neskĺzli sme do revanšu. Chceli sme vytvorenie akademickej pôdy a akademických senátov – naplnilo sa, aj keď nie na každej fakulte a vysokej škole sú dnes senáty demokratické a tým plne funkčné. Sami študenti a zamestnanci sa musia aktívne zapájať do činností v senátoch na fakultách a vysokých školách, výsledkom čoho musí byť aktivita a požiadavky na štátne orgány, aby právne normy riadenia nielen vysokých škôl, ale aj spoločnosti umožnili a boli zárukou naplnenia cieľov, ktoré boli formulované a podporené občanmi v Novembri 1989. Inak akademické orgány fakúlt a vysokých škôl budú len beznázorovými pritakávačmi zneužívateľom moci na všetkých úrovniach a takto sa myšlienky Novembra´89 nikdy nenaplnia. Aj preto je možné, aby senát riadil nomenklatúrny káder KSČ.

Rektor Univerzity Komenského M. Števček povedal v rozhovore, v článku s názvom Univerzita má byť hnacím motorom zodpovedného pokroku, uverejnenom práve v špeciálnom vydaní Našej univerzity – 100 rokov vzdelanosti: „...na tvári našej univerzity sú i šrámy a dlho sa hojace jazvy, no napriek tomu všetkému si myslím, že ako inštitúcia sme v dejinných skúškach obstáli a osvedčili sme svoju životaschopnosť a cit pre pravdu, poznanie  a spoločenskú zodpovednosť." A iný citát: „Akademické prostredie má byť akýmsi lakmusovým papierikom spoločenských nálad, má citlivo a zodpovedne vyhodnocovať spoločenský vývoj."

Uverejnenie nášho stanoviska vyplýva z presvedčenia o povinnosti povedať, že uvedené a dokumentované aktivity študentov a časti zamestnancov LF UK, ktoré na LF UK obnovili akademickú pôdu, samosprávu a akademické slobody a podieľali sa na tomto procese aj na úrovni našej univerzity, v žiadnom prípade na LF UK i UK nie je možné hodnotiť tak, ako je to uvedené v knihe 100 rokov Lekárskej fakulty: „Zmeny v spoločnosti, hybnou silou ktorých boli aj študenti Filozofickej fakulty UK, nevyvolali až také silné záchvevy na lekárskej fakulte. Už veľmi skoro po nežnej revolúcii sformovala sa na fakulte Akademická rada, neskôr Akademický senát LF UK. Zmeny v spravovaní a organizovaní akademickej obce, čiže vedenia fakulty, učiteľov, vedeckých pracovníkov aj študentov išli ruka v ruke s novým  vysokoškolským zákonom č 172/1990 zo 4. mája 1990. Zápisnice z vedenia fakulty dobre dokumentujú vstupy štrajkujúcich študentov lekárskej fakulty, keď ešte v októbri 1990 žiadajú cez svojich zástupcov odstúpenie všetkých prodekanov a vyslovujú nedôveru vedeniu fakulty."

Z týchto štyroch viet je jedna pravdivá, a to tá o sformovaní AS na fakulte, ostatné nie sú pravdivé, falzifikujú históriu a vytvárajú biele miesta v histórii o dianí na lekárskej fakulte v novembrových dňoch 1989 až po náš odchod z akademického senátu LF UK. Príčinou takéhoto hodnotenia aktivít študentov a časti zamestnancov fakulty môže byť nevedomosť pracovníkov Oddelenia histórie medicíny a zdravotníctva Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky LF UK a jeho vedúceho a zároveň prednostu ústavu, ktorý je hlavným zostavovateľom publikácie. Toto profesionálne neobstojí, lebo ide o oddelenie histórie, zvlášť, keď v roku 2014 Univerzita Komenského k výročiu 95 rokov Univerzity Komenského vydala knižnú publikáciu Vivat Academia (Dušan Meško), v ktorej je aj kapitola November 1989 na Univerzite Komenského (str. 77 – 84), kde sú uvedené aj aktivity na LF UK. Môže ísť aj o kolektívnu stratu pamäti zostavovateľov a recenzentov tejto publikácie, medzi ktorými je aj dekan LF UK. Títo však tieto udalosti zažili, i keď stáli na inej strane barikády, alebo je ešte možnosť, že oni za to vlastne nemôžu, keďže to tak vždy súdruhovia robili.

Toto je stanovisko bývalých členov štrajkového výboru a zároveň členov AS LF UK v novembri 1989, spísané na podklade spomienok a autentických písomných materiálov.

MUDr. Michal Csáder – 18. 11. 2019 ocenený pamätnou medailou rektora UK za angažovanosť v prospech univerzity a spoločnosti počas novembrových dní 1989

MUDr. Peter Michalko – 18. 11. 2019 ocenený pamätnou medailou rektora UK za angažovanosť v prospech univerzity a spoločnosti počas novembrových dní 1989

prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD. – 18. 11. 2019 ocenený pamätnou medailou rektora UK za angažovanosť v prospech univerzity a spoločnosti počas novembrových dní 1989

MUDr. Juraj Valent – 18. 11. 2019 ocenený pamätnou medailou rektora UK za angažovanosť v prospech univerzity a spoločnosti počas novembrových dní 1989

doc. MUDr Branislav Líška, CSc. – 18. 11. 2019 poďakovanie rektora UK za inšpirujúce občianske postoje v zápase o demokraciu a prínos k reformám vysokoškolského systému