Odkaz Komenského

Presne sto rokov po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom svet privítal nového objaviteľa – Jana Amosa Komenského, ktorý vo svojej rozsiahlej tvorbe (viac než 250 spisov) objavil prirodzenosť dieťaťa. Celé jeho dielo, a to nielen vychovávateľské, ale aj filozofický a teologický systém, totiž slúži ľudskej prirodzenosti, ktorej chcel zabezpečiť optimálny rozvoj reformou školstva, výchovy, poznania, politiky a náboženstva. Mnoho myšlienok, ktoré sformuloval ešte v 17. storočí, k nám vďaka svojej nadčasovosti prehovára aj dnes.


19. 12. 2019 11.51 hod.
Od: Alexandra Kuliková
Výchovou a vzdelaním je možné zmeniť svet

Nadčasovosť Komenského myšlienok naplno ocenilo až 19. storočie. Najprv bol v školských kruhoch uznaný jeho rozhodujúci podiel na vytvorení modernej didaktiky a pedagogiky, a to najmä v oblasti výučby jazykov a v otázke názornosti vyučovania, postupne však začali znalci Komenského diela chápať jeho odkaz celistvejšie. Komenský totiž kládol silný dôraz na slobodu človeka, znášanlivosť, ľudskosť a spravodlivosť pre všetkých. Veril, že dômyselnou výchovou a vzdelaním je možné zmeniť svet. Týmto vzdelávacím a výchovným ideálom podriadil celú svoju činnosť: písal učebnice, metodické príručky, zhromažďoval podklady pre jazykové slovníky a encyklopédie a úspešne reformoval školstvo v strednej, severnej a západnej Európe.

Všetkým všetko všestranne

Koncepciu Komenského pedagogiky možno zosumarizovať do troch slov: omnes (všetci), omnia (všetko), omnino (všestranne). Čo presne to znamená? „Vzdelávať sa majú všetci bez rozdielu veku, pohlavia, spoločenského statusu, náboženského vyznania, vyučovať sa má všetko potrebné pre zmysluplný život a na dosiahnutie tohto cieľa sa majú využiť všetky dostupné spôsoby a metódy, ktoré vzdelanie sprostredkujú v zmysle zásady názornosti a školy hrou (schola ludus),“ vysvetľuje Janka Medveďová z Katedry pedagogiky a andragogiky FiF UK.

Jeho pedagogické práce, v ktorých vytýčil idey a zásady modernej výučby (spontánnosť, názornosť a reálnosť, všeobecné vzdelávanie v materinskom jazyku, harmonické rozvíjanie rozumových, manuálnych a jazykových schopností, systematickosť, sústavnosť, primeranosť učiva veku, postup od jednoduchšieho k zložitejšiemu, spríjemnenie procesu výučby motiváciou žiakov, aktívne získavanie poznatkov s dôrazom na zmyslové poznávanie a skúsenosť, potreba celoživotného vzdelávania), sú preniknuté pedagogickým optimizmom a stali sa základom vzniku modernej pedagogiky ako systematickej vedy.

Škola má byť dielňou ľudskosti

Komenský vyznával ideu prirodzeného vývoja človeka, harmóniu výchovy, vzdelania a prírody. Aj preto sa po celý svoj život usiloval odstrániť všetky formy represie, potláčajúce ľudskú prirodzenosť. Navrhol odstrániť zo škôl ubíjajúce bifľovanie a deklamáciu dlhých textov a najmä upustiť v školách od telesných trestov a bitia žiakov. Škola sa mala zmeniť na officina humanitatis (dielňu ľudskosti).

Jeho pedagogickú paradigmu tvorila idea celoživotného vzdelávania s cieľom kultivácie človeka. Základ jeho filozoficko-pedagogickej paradigmy je zmysel života, ktorým je pansofia – všemúdrosť. Dokonalosť rozumu spočíva v čistom chápaní vecí, dokonalosť vôle vo výbere najlepších vecí a napokon dokonalosť schopností v obratnom používaní všetkých vecí.

Myšlienkový predchodca moderných európskych inštitúcií

„Veľkosť Komenského spočíva aj vo výnimočnej schopnosti porozumieť svetu tej doby, predvídať možnosti jeho vývoja v ďalších storočiach a predložiť mu svoju komplexnú reformnú predstavu,“ upozorňuje komeniologička. Jeho diela boli výzvou k premýšľaniu, poznávaniu a zodpovednému konaniu v spoločnosti, v každej škole a v každom meste, v každej zemi, v Európe, vo svete. Stali sa podnetom k uvedomeniu si, že žiadny veľký problém sa nedá riešiť bez dostatočného zreteľa k širším medzinárodným súvislostiam a že žiadne ľudské riešenie sa nemôže začať inde ako vo vedomí, svedomí a vzdelaní jednotlivých mysliacich ľudí.

Preto neprekvapí, že Komenský je považovaný za myšlienkového predchodcu moderných európskych inštitúcií. V roku 1956 sa stal patrónom Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).

Prečo sa prvá slovenská univerzita vlastne volá po českom vzdelancovi?

Naša univerzita bola v čase svojho zriadenia v júni 1919 len treťou univerzitou pôsobiacou na území Československej republiky. Okrem Karlovej univerzity v Prahe to bola ešte Masarykova univerzita v Brne. Keď sa podľa ich vzoru hľadalo pre univerzitu kratšie pomenovanie po nejakej osobnosti, poslanec František Drtina, ktorý bol univerzitným profesorom, navrhol pomenovanie po Komenskom. Komenský sa totiž po vzniku ČSR stal súčasťou oficiálneho výkladu československých dejín a bol jednou z „našich“ najvýznamnejších osobností, ktorú dobre poznali aj zahraniční odborníci. Návrh poslanca sa stretol so súhlasom, a tak sa už v novembri Československá štátna univerzita v Bratislave premenovala na Univerzitu Komenského. V období slovenského štátu bola snaha premenovať ju na Univerzitu Ľudovíta Štúra a poprieť tým všetko československé, nakoniec sa však v roku 1939 zhodli na Slovenskej univerzite. V roku 1954 sa univerzita vrátila k svojmu skoršiemu názvu a tomu ostala verná až dodnes.

„Abychom tedy byli moudří a s námi celý svět, učme lidi. Učit se, ne aby se učili, ale aby věděli; vědět však ne aby věděli, ale aby přikládali ruku k činu...“

Jan Amos Komenský

Zaujímavé príbehy, fakty, rozhovory a reportáže nájdete v každom čísle časopisu Naša univerzita