Farmácia v USA a na Slovensku

V prvej polovici septembra sa naskytla siedmim študentom piateho ročníka farmácie veľká príležitosť. Zúčastnili sa stáže na Nova South University (NSU) na Floride. Vďaka týždennému programu, ktorý pre nich NSU pripravila, mali možnosť detailne spoznať, ako sa farmaceuti za oceánom vzdelávajú, aké majú prednášky aj semináre.


18. 02. 2020 10.59 hod.

Neostali sme však len v akademickom prostredí. Naopak, stretli sme sa s klinickými farmaceutmi v nemocnici, či už priamo na klinikách, alebo v liekovom informačnom centre, na vlastnej koži zažili povinnosti a prácu farmaceuta vo verejnej lekárni aj výskumnom centre pre onkologické choroby. Ako sme to všetko vnímali, čo nás nadchlo a motivovalo, práve o to by sme sa s vami chceli podeliť.

Týždenný program, ktorý nám NSU pripravila, sa nám snažil priblížiť fungovanie farmácie v USA vo všetkých smeroch: fungovanie zdravotníckeho systému v USA, prácu klinického farmaceuta v nemocnici, povinnosti a prácu farmaceutov v lekárni a výskumných centrách. Rovnako sme mali možnosť nahliadnuť do výučby absolvovaním prednášok a seminárov na univerzite.

Navštívili sme Center for Collaborative Research – jedno z najväčších a najlepšie vybavených výskumných centier na Floride. Prebiehajú tu viaceré výskumné projekty, ktoré sú zamerané na zefektívnenie protinádorovej terapie, výskum autizmu, cirkadiálnych rytmov a syndrómu chronickej únavy či kardiovaskulárnych ochorení. Dr. Latimer, ktorá sa venuje výskumu rakoviny prsníka, nám ukázala, akými spôsobmi sa v centre skúmajú nádorové bunky, ich vznik, správanie a schopnosť tvoriť metastázy v organizme, na základe čoho vytvárajú cielenú protinádorovú terapiu.    

Najsilnejší zážitok pre nejedného z nás však bola návšteva psychiatrickej nemocnice (porovnateľné s ústavnými psychiatrickými zariadeniami na Slovensku), v ktorej boli hospitalizovaní pacienti s rôznymi psychickými ochoreniami. V sprievode klinického farmaceuta sme absolvovali týždennú kontrolu niekoľkých pacientov za prítomnosti lekárov, sestier, medikov a sociálneho pracovníka. Po celý čas sa vo mne miešalo veľa emócií: súcit, ľútosť, niekedy aj strach. Sedela som ohromená na stoličke a sledovala správanie pacientov. Schizofrénia, bipolárna porucha, ťažká depresia sa miešali s informáciami o psychofarmakách, ich účinkoch. Hodnotenie benefit-risk naberalo úplne iné kontúry. S obdivom a pokorou som pozorovala prácu všetkých zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa každý deň starajú o týchto ľudí a pomáhajú im vyrovnať sa so svojou diagnózou a začleňovať sa do každodenného života. Bolo úžasné vidieť, ako sa lekár spolieha na odborné rady farmaceuta, ako je pre finálny postup rozhodujúce správanie pacienta, jeho adherencia a záujem o liečbu či život v zariadení, ktoré najlepšie zhodnotia sestry; ako zohľadňuje pohľad sociálneho pracovníka na prípadnú integráciu pacienta do reálneho života; ako všetci pracujú ako jeden tím. Hoci všetko ubehlo veľmi rýchlo, dokumentaristka spísala potrebné informácie, lekár mal dostatok času venovať sa pacientovi, aktívne ho motivovať k liečebnému režimu. Napriek tomu, že išlo o veľmi komplikované prípady, často zo sociálne slabších rodín, prekvapilo ma, že s pomocou moderných technológií mohol byť kontroly účastný aj rodinný príslušník. Dokumentaristka sa s ním na jeho žiadosť spojila práve vtedy, keď bol jeho blízky na kontrole, lekár mu trpezlivo vysvetľoval stav, prípadné zmeny a očakávania. Tím konzultoval individuálnu terapiu pacientov, možné nežiaduce účinky, na ktoré sa pacienti, netušiac, o čo ide, sťažovali počas kontroly. Farmaceut upravoval dávkovanie, liekovú formu, prípadne označil liek, ktorý môže byť za to zodpovedný, a odsledoval jeho interakcie s ostatnými liečivami. Vtedy som si naozaj uvedomila potrebu spolupráce klinického farmaceuta s lekárom, pretože len spolu vieme oveľa efektívnejšie pracovať v prospech pacienta.

Okrem prednášok a stretnutí si organizátori pre nás pripravili prehliadku celého kampusu NSU. V USA sú univerzity väčšinou súkromné a to je aj prípad NSU. Štandard vybavenia je úplne iný ako ten, na ktorý ako sme zvyknutí v Európe, minimálne v tej centrálnej. Boli sme prekvapení, aký obrovský komplex tvorí univerzita. Od športových ihrísk vonku, telocviční, posilňovní a plavárni po niekoľkoposchodové študovne s nekonečnými policami plnými kníh. Každá fakulta univerzity tu má vyčlenenú časť a spolu s internátmi tvoria hotové študentské mesto, v ktorom onedlho vyrastie univerzitná nemocnica. Financie zo školného však tvoria len minimum zdrojov na vybudovanie a zabezpečenie vzdelávania. Množstvo financií pochádza od donorov. A tak každá budova kampusu je pomenovaná po niekom, kto výrazne prispieva k jej budovaniu alebo chodu. Podobne je to aj s výskumom. Donori však nie sú len súkromné osoby, ale aj priemysel. Spomínaný výskum rakoviny na NSU podporuje napr. automobilový priemysel.

Univerzita by nebola univerzitou, keby na nej neboli študenti. Už na prvý pohľad sa líšili od tých u nás na fakulte, boli farebnejší. Upravení, vo vyžehlenom profesionálnom oblečení študovali z laptopov či iPadov na chodbách alebo v malých študovniach v centrálnej časti budovy. Prednášok sa zúčastnili aj na diaľku, na seminároch pracovali s interaktívnymi online súbormi. Napriek množstvu inovácií a inšpiratívnemu prostrediu pri otázke učiteľa tiež mnohí hľadeli do iPadov a čas na diskusiu využívali na vzájomné rozhovory.

Jedným sa však líšili – bez postupu boli bezradní. Práve to sme identifikovali ako našu silnú stránku – motiváciu. Cestovanie nám dáva možnosti vidieť a spoznávať. Robí nás vnímavejšími a tolerantnejšími. Dnes 30 rokov od Nežnej revolúcie si to my študenti vysokých škôl uvedomujeme ešte viac. Práve preto som vďačná, že som mohla absolvovať takúto stáž.

Želám si pre nás všetkých, aby sme mali chuť a možnosti cestovať, spoznávať, inšpirovať sa a študovať v zahraničí. Avšak želám si aj, aby sme mali vôľu a odhodlanie vrátiť sa späť, prinášať vedomosti, kontakty a inovácie do našej malej krajiny, kde napriek mnohým nedokonalostiam a neexistujúcim postupom vieme robiť veľké veci. Inšpirácia, ktorú sme si priniesli my, spočíva vo využití potenciálu univerzitných nemocníc aj pre farmaceutov. Bol by to veľký krok vpred, ak by sme sa farmaceuti po rokoch opäť vrátili k lekárom, ak by sme mohli stážovať s medikmi, spoločne sa vzdelávať, spoznávať a budovať tak základ pre spoločnú spoluprácu v prospech účinnej a bezpečnej liečby pacientov. Verím, že sa spolupráca našich fakúlt len zintenzívni a možnosť absolvovať podobnú stáž dostane každý rok viac a viac študentov.

 

Ema Balážová, Miriama Štorcelová, Diana Rapčanová a Samuel Krchlík,

študenti 5. ročníka Farmaceutickej fakulty UK