Diamantová promócia


10. 01. 2020 12.10 hod.

Ku koncu osláv storočnice Univerzity Komenského a Lekárskej fakulty UK sa uskutočnilo neobvyklé podujatie. Dňa 17.októbra 2019 v aule univerzity zazneli slávnostné fanfáry a svoje čestné miesta zaujali jeho Magnificencia rektor univerzity prof. JUDr. Marek Števček, jeho Spectabilita dekan lekárskej fakulty prof.MUDr Juraj Šteňo a vážení profesori, členovia promočného zboru, aby zahájili slávnostnú promóciu. Na miestach pre auditórium však nesedeli študenti očakávajúci prevzatie svojho diplomu po úspešnom ukončení štúdia. Boli tam lekári, ktorí si svoj diplom prevzali už v roku 1959. Vtedy ich promovalo temer tristo, dnes sa ich už zišlo sotva päťdesiat aby si prevzali, pri príležitosti 60.výročia svojej promócie, diplom Medicinae Doctor Honorabilis. Táto slávnostná udalosť bola ocenením ich dlhoročnej obetavej lekárskej práce a mnohých z nich hlboko dojala. Dovolíme si uviesť niektoré myšlienky z príhovorov, ktoré tam odzneli.

Z prejavu dekana LFUK prof. MUDr. Juraja Šteňa:

S pochopením a potešením som sa ujal vášho nápadu uskutočnenia diamantovej promócie. Výročie ukončenia vášho štúdia na LFUK pripadá na 100.výročie  založenia našej fakulty, preto túto promóciu  vnímame aj ako súčasť osláv storočnice Lekárskej fakulty aj Univerzity Komenského... Vážené kolegyne, kolegovia, počas svojho profesionálneho života, od začiatku štúdia na lekárskej fakulte až po dnešok, ste prešli rozličnými, často turbulentnými zmenami spoločnosti... Napriek neľahkým obmedzeniam i krivdám, ste sa s každou realitou vyrovnali, nestratili ste svoj životný cieľ pomáhať a liečiť tých, ktorí to potrebovali. V tejto chvíli nejde o to, aby sme vyzdvihli významných, významnejších, či najvýznamnejších, pretože ako povedal Albert Einstein „Hodnotenie človeka má vychádzať z toho čo dáva, nie z toho čo je schopný získať“. Všetci si zaslúžite uznanie, všetci ste sa istým spôsobom zapísali do osudov ľudí, ktorým ste pomáhali. Váš život bol činorodý a taký život je, ako povedal Ján Amos Komenský „naozajstným životom“. Preto mi dovoľte v mene vedenia Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave i v mene svojom, vyjadriť vám úprimné poďakovanie za činorodosť, statočnú, obetavú, zodpovednú, náročnú prácu lekárov od roku 1959 do dnešných dní... Prajem vám, aby sa všetko dobro, čo ste vy dávali iným, vracalo k vám. 

Z príhovoru MUDr. Milana Hlubeka:

My, absolventi Lekárskej fakulty z roku 1959, dnes zídení v tejto univerzitnej aule, sme prišli s blahoželaniami našej Alma mater, ale hlavne aj s poďakovaním, že nás naša fakulta dobre pripravila na neľahký život lekára v každodennej praxi. Sme ročník, ktorému sa dostalo tej cti, že bol dnes slávnostne repromovaný po šesťdesiatich rokoch na Doctor honorabilis. Chcel by som v mene všetkých, nielen tu prítomných kolegov, lebo mnohým zdravotné problémy nedovolili zúčastniť sa tejto krásnej udalosti, poďakovať vedeniu univerzity a vedeniu lekárskej fakulty za dnešnú slávnosť a vysloviť úctu všetkým, ktorí sa podieľali na jej príprave. Načim povedať pri tejto vzácnej a šťastnej príležitosti, že sme neboli šťastným ročníkom. Prežili sme útly vek v prvej ČSR, neskôr cca päť rokov vojnového Slovenského štátu, zhruba dva roky akejsi povojnovej demokracie, aby sme od roku 1948 prežívali 40 rokov tzv. socialistického „blahobytu“, kedy všetko muselo byť aspoň ružové, ak nemohlo byť úplne červené. Bohužiaľ mnohí z nás doplatili na vtedajšie praktiky a „.. niesli tú sudbu čiernu, žernova jak tiaž..“po celý život, citujúc Hviezdoslava.

Ale aby sme sa vrátili k nášmu štúdiu. Nastúpilo nás v roku 1953 na fakultu vyše 300, pretože prišli dva ročníky maturantov, vďaka reorganizácii socialistického školstva. Po šesťročnom štúdiu sme namiesto doktorátov dostali titul „promovaný lekár“, čo národ pochopil, že sme len akýsi felčiari a vyhľadávali doktorov. Trvalo nejaký čas než sme sa uplatnili a než nám aj titul MUDr. prinavrátili. Treba povedať, že napriek všetkým vtedajším negatívam si fakulta udržala, vďaka našim cenným učiteľom, svoju dobrú úroveň. Rozišli sme sa do všetkých kútov Slovenska, ba i sveta, uplatnili sme sa na rôznych pracoviskách, mnohí aj vo vedúcich funkciách a nielen v oblasti zdravotníckej, ale aj vo výskume i v oblasti pedagogickej. My dnes cca 85 roční starúšikovia, sme prežili všetky možné režimy, ale nech bol režim akýkoľvek, vždy nám sľubovali, že „zajtra bude lepšie“. Lenže, keď sme sa ráno zobudili, zase bolo dnes! Chcem veriť, že azda to „zajtra“ sa niekedy naplní, hoci sa ho my už nedožijeme.   Ostáva mi za všetkých tu prítomných nakoniec použiť, ako prianie do ďalšej storočnice univerzity i lekárskej fakulty, slová našej študentskej hymny: „Vivat et crescat Academia Nostra, vivat Nostra Alma Mater, vivant omnes Profesores et omnes semper sint in flore! 

Doc.MUDr. Želmíra Mišíková, CSc.,
Prof.MUDr. Jozef Zlatoš, DrSc.