Vzdelanie jednotlivcov je prínosom pre spoločnosť
Vzdelávanie nepatrilo u našich politikov nikdy k populárnym témam. Paradoxné? Aká je hodnota vzdelania? Zaujímalo nás, čo si o tom myslí a aký má názor na slovenské vysoké školstvo Anton Zajac. Spolumajiteľ a spoluzakladateľ firmy ESET, najsilnejšej IT spoločnosti na Slovensku, vyštudoval fyziku na Univerzite Komenského. Dnes sa angažuje v podpore startupov. Je tiež veľkým podporovateľom vzdelávania aj prostredníctvom projektu Teach for Slovakia.
Aký máte postoj k slovenským vzdelávacím inštitúciám?
Konkurencieschopnosť našej ekonomiky a prosperita každého z nás závisí od úrovne našich vzdelávacích inštitúcií. Tie určujú nielen to, aké budeme mať na Slovensku priemerné platy, ale aj to, aká bude v krajine kultúra. V projekte Teach for Slovakia, ktorý som pomáhal rozbiehať, sme robili prieskum volebných preferencií v závislosti od výšky vzdelania. Výsledky ukázali, že čím nižšie vzdelanie, tým väčšia afinita voliča dať hlas extrémistickej strane. Vzdelávacie inštitúcie sú najdôležitejším článkom formovania našej krajiny. Vysoko si ich vážim najmä v podmienkach, keď sú schopné fungovať aj pri relatívne nízkom rozpočte schvaľovanom našimi top politikmi.
Aká je hodnota vzdelania? Dá sa vyčísliť?
Toto je zložitá otázka. Vzdelanie predstavuje obrovskú hodnotu pre jednotlivca a na druhej strane aj pre spoločnosť. Americký úrad pre pracovnú štatistiku uvádza, že priemerný plat pracovníkov so stredoškolským vzdelaním je skoro dvakrát vyšší než tých, ktorí majú len základné vzdelanie. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia však zarábajú v priemere už trikrát viac a držitelia doktorátu zarobia až päťkrát viac. Nadobudnuté vzdelanie determinuje našu schopnosť získať zamestnanie. Vzdelanie má však aj veľa sociálnych benefitov. Štatistiky potvrdzujú, že s výškou vzdelania klesá kriminalita, stúpa účasť vo voľbách a dokonca sa zvyšuje priemerná dĺžka života jednotlivca.
Viacerí svetoví lídri neštudovali na vysokej škole. Je podľa vás vôbec potrebné študovať?
Áno, je viac svetových politikov, biznis lídrov, dokonca aj objaviteľov a vynálezcov, ktorí formálne vzdelanie nedosiahli, ale zmenili život krajín a sveta. Na druhej strane nájdeme lídrov, ktorí vzdelanie dosiahli, ale každý deň dokazujú, že sa naučili málo. V prvej skupine je napríklad úžasný politik sir Winston Churchill, Thomas Edison, podnikateľ Bill Gates, Steve Jobs alebo Mark Zuckerberg. Absencia formálneho vzdelania však neznamená, že títo lídri neštudovali. Albert Einstein kedysi povedal: „Predstavivosť je dôležitejšia než vedomosti.“ Kreativita je zdrojom obrovskej energie, ktorá vedie k tvorbe, nápadom, a to je finálny cieľ každého štúdia. Štúdium samotné nie je cieľ, je to nástroj.
Treba počuť hlas univerzít v spoločnosti?
Hlas univerzít počuť. Každý absolvent je de facto hlasom univerzity. Je škoda, že niektoré z tých hlasov sú falošné. Základnou hodnotou univerzít je vychovávať generácie, ktoré hľadajú pravdu o svete a čestne aplikujú získané vedomosti na podporu občanov krajiny. Ale uvediem aj pozitívny príklad: hlas profesora Jána Vilčeka. Vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte UK, pokračoval vo výskume na univerzite v New Yorku. V rámci univerzity patentoval nový úspešný liek (Remicade). Väčšinu tantiém z lieku (okolo 200 miliónov dolárov) daroval univerzite na jej rozvoj. Slovensko potrebuje viac takých ľudí, ako je profesor Vilček. Nedávno Nadácia ESET spustila prvý ročník projektu ESET Science Award na podporu slovenských vedcov. Verím, že Nobelovu cenu môže skôr či neskôr získať aj slovenský vedec.
Boli by ste tam, kde ste dnes, nebyť vášho vzdelania? Ako vás školy ovplyvnili na ceste za úspechom?
Žijeme len raz a nevieme si prehrať iné varianty paralelného života, takže ťažko vyhodnotiť alternatívy. Keď som bol malý, otec pracoval ako chemik na Kube. Tam som sa naučil po španielsky. Aj vďaka tomu som po skončení univerzitného štúdia získal prácu v Mexiku a odtiaľ som sa dostal do USA. Bez tohto prvého impulzu – znalosti španielčiny – by sa môj život vyvíjal úplne ináč. Na strednej škole som cítil, že sa musím naučiť angličtinu. Stál som celú noc v dlhej rade na ulici na prijímacie pohovory na (v tom čase) jedinú jazykovú školu v Bratislave. Frajerka sa ma často pýtala, prečo tam chodím a strácam čas, veď to nikdy potrebovať nebudem. Touto konverzáciou som celkom pobavil svojich študentov v USA v časoch, keď som tam neskôr prednášal. Ale určite by som nebol tam, kde som, bez svojich vysokoškolských učiteľov – profesora Mózera, Pišúta, Pelikána, Černého, Banackého a ďalších. S univerzitou udržujem stály kontakt aj dnes. Som rád, že som mohol finančne podporiť projekt návratu teoretikov, ktorí sa vrátili na Slovensko, aby posilnili katedru, priniesli projekty a kontakty a odovzdali vedomosti ďalším generáciám.