<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<rss version="2.0" xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/">
	<channel>
		
		<title>RSS feed uniba.sk</title>
		<link>https://uniba.sk/</link>
		<description>Najnovšie novinky</description>
		<language>sk</language>
		<image>
			<title>RSS feed uniba.sk</title>
			<url>https://uniba.sk/fileadmin/tt_news_article.gif</url>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<width></width>
			<height></height>
			<description>Najnovšie novinky</description>
		</image>
		<generator>TYPO3 - get.content.right</generator>
		<docs>http://blogs.law.harvard.edu/tech/rss</docs>
		
		
		
		<lastBuildDate>Thu, 31 Dec 2026 00:00:00 +0100</lastBuildDate>
		
		
		<item>
			<title>Vokálna tvorba Jaroslava Kofroňa</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Oddelenie hudobnej výchovy Katedry umenia a kultúry PdF UK v Bratislave vás srdečne pozýva v...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Seminár bude spojený s diskusiou a krátkym koncertom, na ktorom zaznejú ukážky z diel Jaroslava Kofroňa.
Jaroslav Kofroň (1921 – 1966)&nbsp;bol významný český skladateľ, hornista, dirigent, zbormajster a pedagóg Pražského konzervatória. Je autorom pedagogických publikácií&nbsp;<em>Učebnice harmonie&nbsp;</em>a&nbsp;<em>Učebnice intonace a&nbsp;rytmu</em>. Vo svojej tvorbe sa popri inštrumentálnej hudbe venoval aj úpravám ľudových piesní. Približne 300 týchto úprav venoval Ústavu hudobnej vedy v Bratislave.
Tešíme sa na vašu účasť!]]></content:encoded>
			<category>[PdF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Wed, 15 Apr 2026 20:22:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Celoslovenské kolo ŠVOČ v odbore sociálna práca</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Katedra sociálnej práce Pedagogickej fakulty UK v Bratislave 
si vás dovoľuje srdečne pozvať na...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Tešíme sa na vašu účasť a podnetnú vedeckú diskusiu.]]></content:encoded>
			<category>[PdF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Wed, 15 Apr 2026 20:04:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Liečebný pedagóg ako súčasť interdisciplinárneho tímu: Z nemocnice cez liečebnopedagogickú intervenciu do školskej lavice</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Katedra liečebnej pedagogiky PdF UK v Bratislave pozýva všetkých záujemcov a všetky záujemkyne na...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Interdisciplinárny tím v nemocnici zohráva kľúčovú úlohu v zlepšovaní kvality života detí s ťažkými vrodenými chybami srdca – predstavuje most medzi nemocnicou, rodinou, školou a každodenným životom dieťaťa. 
Súčasťou workshopu bude aj predstavenie robotického Avatara, ktorý umožňuje deťom v Detskom kardiocentre zapájať sa do vyučovania aj v čase, keď sa ho nemôžu osobne zúčastniť.
Workshop budú viesť PaedDr. Monika Stupková, PhD., Integratívne centrum Detské kardiocentrum NÚSCH v Bratislave a&nbsp;Mgr. Martina Jackuliaková, OZ Čas pre deti, Projekt: Keď srdiečko tajomstvá skrýva.&nbsp;
Tešíme sa na vás.]]></content:encoded>
			<category>[PdF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Wed, 15 Apr 2026 19:57:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Filmový večer: Princess mononoke </title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>V utorok 21. apríla 2026 sa o 17:00 hod. v miestnosti Š-404 bude premietať film Princess mononoke...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Film&nbsp;<strong>Princess Mononoke</strong> je oceňovaný japonský animovaný fantasy film od režiséra <strong>Hayaa Miyazakiho</strong> a štúdia <strong>Studio Ghibli</strong>, ktorý rozpráva príbeh mladého bojovníka Ashitaku zapleteného do konfliktu medzi ľuďmi ničiacimi prírodu a duchmi lesa, pričom film silno tematizuje vzťah človeka a prírody, vojnu a morálnu nejednoznačnosť.
Film premietame s titulkami. Po filme bude nasledovať diskusia.
Tešíme sa na všetkých z ktorejkoľvek katedry.]]></content:encoded>
			<category>[PdF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Wed, 15 Apr 2026 19:45:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>47. Študentská vedecká konferencia</title>
			<link>http://fileadmin/jlf/PR/oznamy/2026/04/SVOC_2026.pdf</link>
			<description>Srdečne vás pozývame na 47. ročník Študentskej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutoční 22. apríla...</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[JLF] Kalendár</category>
			<category>[JLF] Titulka - široké novinky</category>
			
			
			<pubDate>Wed, 15 Apr 2026 15:55:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Etna a sopečné ostrovy v Tyrrhenskom mori</title>
			<link>http://39404</link>
			<description>15. apríla 2026 o 15:00 sa uskutoční prednáška Charakter vulkanizmu Etny a sopečných ostrovov v...</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[PriF] Kalendár</category>
			<category>[PriF] Prednášky</category>
			<category>[Prif] Kalendár 2026</category>
			
			<author>ivan.ruzek@uniba.sk</author>
			<pubDate>Wed, 15 Apr 2026 15:00:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Výsledky 57. Študentskej vedeckej konferencie</title>
			<link>http://www.fpharm.uniba.sk/veda-a-vyskum/svc/svk/</link>
			<description>Prehľad ocenených študentov 57. ročníka Študentskej vedeckej konferencie, ktorá sa konala 14....</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[FaF] Titulka - úzke novinky</category>
			
			
			<pubDate>Wed, 15 Apr 2026 14:53:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>EduSummit 2026 </title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>V mene organizátorov a organizátoriek vás pozývame na jednodňovú konferenciu Edusummit 2026, ktorá...</description>
			<content:encoded><![CDATA[EduSummit 2026 sa uskutoční v piatok <strong>15. mája 2026</strong> <strong>od 08:00 hod. do 15:30 hod.</strong>&nbsp;na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave na Ilkovičovej ul. č. 2 v Bratislave.
Počas konferencie vystúpia aj naše kolegyne a naši kolegovia z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave.
V&nbsp;rámci prednášok sa predstaví&nbsp;napr.&nbsp;prof. PaedDr. Katarína Žilková, PhD., s témou <em>Keď správny výsledok nestačí... Sila zmeny v matematickom myslení</em>&nbsp;či Mgr. Eva Gáliková, PhD., s témou&nbsp;<em>Projektové vyučovanie: Od individuálnej zmeny učiteľa k systémovej zmene školy</em>.
Súčasťou programu budú aj workshopy nášho&nbsp;kolegu&nbsp;a našej kolegyne. Mgr. Ivana Dendys, PhD.,&nbsp;povedie workshop <em>Malý krok pre učiteľa... 60 minút ku gamifikácii vo vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť (3. cyklus)</em> a PhDr. Dušan Damián Brezány workshop <em>Rolové hry ako nástroj podporujúci tímovú spoluprácu, motiváciu, kritické myslenie a ďalšie mäkké zručnosti</em>.
Do diskusie na tému <em>Prečo matematiku „nemáme radi“, ale zároveň ju potrebujeme každý deň?</em> sa zapoja prof. PaedDr. Katarína Žilková, PhD., doc. PaedDr. Klára Velmovská, PhD., Ing.&nbsp;Veronika Čičová a Bc. Marek Mansell.
Viac informácií a registračný formulár nájdete <strong><link https://erudo.sk/edusummit/ _blank>na webovej stránke Erudo</link></strong>.&nbsp;
Tešíme sa na vašu účasť.]]></content:encoded>
			<category>[PdF] Titulka - široké novinky</category>
			<category>[PdF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Wed, 15 Apr 2026 13:44:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Konferencia: „Extrémizmus z pohľadu restoratívnej a retributívnej justície“</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Dňa 12. mája, 2026, Právnická fakulta UK</description>
			<content:encoded><![CDATA[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Katedrou trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Vás pozýva na medzinárodnú vedeckú konferenciu:
<strong>„Extrémizmus z pohľadu restoratívnej a retributívnej justície“</strong>
]]></content:encoded>
			<category>[PraF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Wed, 15 Apr 2026 13:28:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Z Piešťan do indického paláca</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Zážitky ako z príbehov Tisíc a jednej noci – svadba indickej princeznej za prítomnosti tisícok...</description>
			<content:encoded><![CDATA[S denníkom Viery&nbsp;Lubošinskej&nbsp;sa Dušan Deák,&nbsp;odborník na dejiny, kultúru a jazyky Indie, stretol po prvýkrát už pred 20 rokmi.&nbsp;Na žiadosť Vladimíra&nbsp;Krupu, riaditeľa Balneologického múzea v Piešťanoch, ktoré spravuje časť pozostalosti&nbsp;Lubošinských, spolu s Annou Rácovou&nbsp;pripravil&nbsp;v roku 2006&nbsp;slovenské vydanie a spracoval k nemu poznámkový aparát. <em>„Už vtedy som však vedel, že táto knižka si zaslúži viac. Jej publikum nie je primárne na našom malom Slovensku, ale v zahraničí, veľmi som&nbsp;preto&nbsp;chcel, aby vyšla po anglicky. Zároveň som mal pocit, že si zaslúži rozsiahlejší výskum – kto boli&nbsp;Lubošinskí, ako sa dostali z Ruska najprv na Slovensko a potom do Indie, kto sú kniežací vládcovia, u ktorých pracovali, čo sa s nimi stalo neskôr,“</em> hovorí&nbsp;vedec.&nbsp;&nbsp;
Keďže medzičasom sa v pozostalosti príbuzných&nbsp;Lubošinských&nbsp;podarilo objaviť aj originál denníka,&nbsp;Dušan Deák vďaka svojim kontaktom na britských univerzitách našiel&nbsp;prekladateľku z ruštiny&nbsp;Rowenu&nbsp;Baldwinovú,&nbsp;ktorej úlohou&nbsp;bolo text preložiť pre globálne anglofónne publikum.&nbsp;Dušan Deák&nbsp;s ňou úzko spolupracoval.&nbsp;Práca&nbsp;bola náročná,&nbsp;denník má vyše 600&nbsp;rukopisných strán. Prekladatelia tiež museli&nbsp;rozlúštiť&nbsp;autorkino&nbsp;kódovanie&nbsp;textu.&nbsp;Často totiž neuvádzala pravé mená osôb alebo miest.&nbsp;Výskum&nbsp;k rukopisu zaviedol D.&nbsp;Deáka do archívov od Piešťan, cez Prahu, Londýn až po&nbsp;Bhópál. Skúmal tiež literatúru týkajúcu sa cestovateľov do Indie, ktorí sa dostali na rôzne kniežacie dvory, ženskú cestopisnú literatúru o Indii, vzťahy medzi britskou koloniálnou správou a kniežatami, vojnové udalosti týkajúce sa Indie a množstvo ďalších prameňov. Výsledkom&nbsp;je&nbsp;hĺbková&nbsp;úvodná štúdia k anglickému vydaniu denníka, ktorá približuje život jeho autorky a jej manžela a&nbsp;zasadzuje&nbsp;celý text&nbsp;do kontextu.&nbsp;
<strong>Život plný zvratov&nbsp;</strong>
Kto bola Viera&nbsp;Lubošinská&nbsp;a ako vznikol unikátny&nbsp;denník? Pochádzala z bohatej a vplyvnej ruskej rodiny, jej&nbsp;otec bol profesorom&nbsp;ekonómie v Moskve, predrevolučným&nbsp;politikom a členom štátnej dumy, ona sama študovala právo vo Švajčiarsku. Vydala sa za aristokrata Marka&nbsp;Lubošinského&nbsp;a v rokoch pred prvou svetovou vojnou sa pohybovali medzi intelektuálnou elitou Ruska. Po úteku pred boľševikmi sa usadili najprv v Prahe, vďaka kontaktom s riaditeľom piešťanských kúpeľov Ľudovítom&nbsp;Winterom&nbsp;žili od roku 1927 v Piešťanoch, kde sa&nbsp;Mark&nbsp;stal riaditeľom hotela Thermia&nbsp;Palace.&nbsp;V období medzi dvoma svetovými vojnami boli piešťanské kúpele vychýreným miestom pobytov&nbsp;európskej aj svetovej smotánky, najmä zásluhou ich majiteľa Ľudovíta&nbsp;Wintera. V Piešťanoch sa liečili viacerí maharadžovia (hinduistickí vládcovia) a&nbsp;navábovia&nbsp;(moslimskí vládcovia) indických kniežatstiev. Dvakrát tu bol aj&nbsp;Hamídulláh&nbsp;Khán, naváb indického štátu&nbsp;Bhópál.&nbsp;Markovi&nbsp;Lubošinskému&nbsp;ponúkol prácu na svojom kniežacom dvore. Do Indie s ním išla aj jeho manželka Viera, ktorá ich pobyt zachytila v denníku. Už od začiatku ho písala s tým, že ho budú čítať aj iní ľudia, predovšetkým jej sestra s rodinou, uvažovala však aj o publikovaní. Jej&nbsp;postrehy z Indie&nbsp;– napríklad o svadbe princeznej alebo sviatku&nbsp;Hólí&nbsp;–&nbsp;vyšli už počas vojnového Slovenského štátu v rôznych slovenských novinách a časopisoch.&nbsp;&nbsp;
<strong>Sedem rokov v Indii&nbsp;</strong>
Markovi naváb zveril&nbsp;časť&nbsp;účtovníctva a správu niektorých majetkov. Okrem toho dostal na starosť vybudovať v paláci európsku kuchyňu a usporadúvať veľké štátne slávnosti, ako bola svadba&nbsp;panovníkovej&nbsp;dcéry či oslavy&nbsp;jeho&nbsp;narodenín. Každoročne tiež sprevádzal jeho manželku –&nbsp;bégam&nbsp;Maimúnu&nbsp;Sultán&nbsp;– na jej letných pobytoch v Himalájach alebo na juhu Indie. V&nbsp;Bhópále&nbsp;však zároveň musel o vplyv zápasiť s miestnymi šľachticmi a&nbsp;navábovými&nbsp;príbuznými. Viera aktívne pomáhala manželovi a tiež pracovala v miestnom Červenom polmesiaci, obdobe Červeného kríža v islamskom prostredí.&nbsp;V denníku pútavým štýlom opisuje zážitky zo života na kniežacom dvore, stretnutia s ľuďmi všetkých spoločenských vrstiev, cestovanie po krajine, prírodu i pamiatky.&nbsp;Zaujímala sa o náboženstvá, kastový systém, veľmi zaujímavo opisuje tradičné liečiteľské techniky, opisuje svoje stretnutia s rôznymi duchovnými osobami.<em>&nbsp;„Sama aktívne skúmala Indiu&nbsp;aj&nbsp;s pomocou kníh,&nbsp;ale predovšetkým&nbsp;diskusiami a kladením otázok. Pokúšala&nbsp;sa objaviť&nbsp;‚indickú Indiu,“‘</em><em> ktorú si pred príchodom predstavovala ako krajinu duchovnosti, jogínov a rozmanitých kultúrnych praktík. Dáva však priestor rôznym hlasom, často kritizuje, ukazuje, ako idealizované predstavy&nbsp;narážajú&nbsp;na indickú realitu. Jej túžba zažiť, učiť sa a niekedy sa aj vysmiať, ako aj chyby, ktorým&nbsp;sa nevyhla, dodávajú jej textu kvalitu, ktorú možno oceniť aj dnes,“&nbsp;</em> hovorí Dušan Deák.&nbsp;&nbsp;
Opisuje&nbsp;tiež&nbsp;svoje stretnutia s vtedajšími osobnosťami Indie – osobne&nbsp;spoznala&nbsp;Džaváharlála&nbsp;Néhrúa,&nbsp;vicekráľa&nbsp;Indie&nbsp;markíza&nbsp;Linlithgowa, poetku a političku&nbsp;Saródžiní&nbsp;Naidúovú,&nbsp;Ánandamají&nbsp;Má, ktorá je považovaná za jednu z najväčších svätíc Indie 20. storočia, stretla sa s otcom Pakistanu&nbsp;Muhammadom&nbsp;Alím&nbsp;Džinnáhom&nbsp;a jeho sestrou&nbsp;Fátimou,&nbsp;obdivovala&nbsp;Mahátmu&nbsp;Gándhího,&nbsp;ktorému držala palce v&nbsp;boji&nbsp;s britskou koloniálnou správou.&nbsp;&nbsp;
<strong>Návrat do Československa&nbsp;</strong>&nbsp;
V Indii&nbsp;Lubošinskí&nbsp;nakoniec zostali 7 rokov, do decembra 1945. Medzitým sa Európou prehnala 2. svetová vojna, v Československu&nbsp;potom&nbsp;v r. 1948 prišiel komunistický prevrat. Ako ruskí emigranti a ľudia s kontaktmi na Západe sa&nbsp;Lubošinskí&nbsp;snažili na seba neupozorňovať, obaja&nbsp;dožili v zabudnutí.&nbsp;Kniežacia rodina, u ktorej pracovali, sa v roku&nbsp;1947 rozdelila podobne ako krajina - časť odišla do Pakistanu, časť zostala v Indii. Dnes sú z&nbsp;ich potomkov&nbsp;diplomati,&nbsp;politici,&nbsp;kriketoví funkcionári či&nbsp;bollywoodsky&nbsp;herec. Dušanovi Deákovi sa podarilo skontaktovať s jedným z vnukov&nbsp;bégam,&nbsp;Šahrjárom&nbsp;Chánom,&nbsp;bývalým štátnym tajomníkom pakistanského ministerstva zahraničných vecí. Napísal&nbsp;k denníku, v ktorom&nbsp;aj vystupuje,&nbsp;predslov&nbsp;a zaspomínal si&nbsp;na detstvo v paláci svojej starej mamy, kde stretával&nbsp;Marka a Vieru.&nbsp;&nbsp;
<strong>Historický prameň aj pútavé čítanie&nbsp;</strong>
Okrem, toho že ide o kvalitný&nbsp;literárny&nbsp;text,&nbsp;Denník Viery&nbsp;Lubošinskej&nbsp;je&nbsp;unikátnym&nbsp;historickým zdrojom. <em>„Je to jedinečný základný prameň, siahne po ňom historik modernej Indie, ktorý skúma akýkoľvek jej aspekt – sociálne štruktúry, dejiny kniežatstiev, boj za nezávislosť, vzťahy medzi náboženstvami, postavenie žien,“ </em>hovorí Dušan Deák.&nbsp;&nbsp;
Kniha tiež zaujme každého, kto kedy bol v Indii alebo sa tam chystá. <em>„Do istej miery je to obraz zaniknutého sveta, Indie, ktorá už neexistuje. Ale zároveň pri tej obrovskej rozmanitosti tejto krajiny aj dnešný cestovateľ narazí na mnohé z toho, čo Viera&nbsp;Lubošinská&nbsp;tak farbisto opísala.“&nbsp;</em>
Barbora Tancerová]]></content:encoded>
			<category>[RUK] Titulka - úzke novinky</category>
			<category>[RUK] Spravodajský portál</category>
			<category>[RUK][SP] Naša Univerzita</category>
			<category>[FiF] Titulka - široké novinky</category>
			
			<author>nasa.univerzita@uniba.sk</author>
			<pubDate>Wed, 15 Apr 2026 10:19:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
	</channel>
</rss>