<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<rss version="2.0" xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/">
	<channel>
		
		<title>RSS feed uniba.sk</title>
		<link>https://uniba.sk/</link>
		<description>Najnovšie novinky</description>
		<language>sk</language>
		<image>
			<title>RSS feed uniba.sk</title>
			<url>https://uniba.sk/fileadmin/tt_news_article.gif</url>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<width></width>
			<height></height>
			<description>Najnovšie novinky</description>
		</image>
		<generator>TYPO3 - get.content.right</generator>
		<docs>http://blogs.law.harvard.edu/tech/rss</docs>
		
		
		
		<lastBuildDate>Thu, 31 Dec 2026 00:00:00 +0100</lastBuildDate>
		
		
		<item>
			<title>Dekanské voľno</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description></description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[FiF] Kalendár - štúdium</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 16 Apr 2026 14:27:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Predseda Parlamentu Luxemburského veľkovojvodstva na pôde Právnickej fakulty UK</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Predseda Parlamentu Luxemburského veľkovojvodstva na pôde Právnickej fakulty UK</description>
			<content:encoded><![CDATA[<strong>Predseda Parlamentu Luxemburského veľkovojvodstva na pôde Právnickej fakulty UK</strong>
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave privíta v utorok 21. apríla 2026 predsedu Parlamentu Luxemburského veľkovojvodstva&nbsp;<strong>Claudea Wiselera</strong>. Stretnutie so študentmi sa uskutoční v amfiteátri fakulty a bude prebiehať v anglickom jazyku.
Predseda Wiseler prednesie úvodný príhovor a následne bude študentom k dispozícii na otázky a diskusiu. Ústrednou témou prednášky bude&nbsp;<strong>úloha a význam národných parlamentov v rámci Európskej únie</strong>.
Podujatie sa koná v utorok&nbsp;<strong>21. apríla 2026 o 9:15 hod.</strong>&nbsp;v amfiteátri Právnickej fakulty UK, Šafárikovo nám. 6, Bratislava.&nbsp;<strong>Záujemcov prosíme o príchod do 9:05 hod.</strong><strong></strong>
<strong>Prednáška je určená výlučne študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v&nbsp;Bratislave.&nbsp;</strong>
Registrácia&nbsp;<link https://forms.office.com/pages/responsepage.aspx?id=jUcxznpu50yGcKW51RiE-eoGQUI_R85Gt4xyXw3nWGRUQjkyVE5ZMkM4MEtaNDIzQVU4QVVGR1I2Ry4u&route=shorturl>tu</link>.]]></content:encoded>
			<category>[PraF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 16 Apr 2026 13:39:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Predseda Parlamentu Luxemburského veľkovojvodstva na pôde Právnickej fakulty UK</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Dňa 21.04.2026, Právnická fakulta UK</description>
			<content:encoded><![CDATA[<strong>Predseda Parlamentu Luxemburského veľkovojvodstva na pôde Právnickej fakulty UK</strong>
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave privíta v utorok 21. apríla 2026 predsedu Parlamentu Luxemburského veľkovojvodstva&nbsp;<strong>Claudea Wiselera</strong>. Stretnutie so študentmi sa uskutoční v amfiteátri fakulty a bude prebiehať v anglickom jazyku.
Predseda Wiseler prednesie úvodný príhovor a následne bude študentom k dispozícii na otázky a diskusiu. Ústrednou témou prednášky bude&nbsp;<strong>úloha a význam národných parlamentov v rámci Európskej únie</strong>.
Podujatie sa koná v utorok&nbsp;<strong>21. apríla 2026 o 9:15 hod.</strong>&nbsp;v amfiteátri Právnickej fakulty UK, Šafárikovo nám. 6, Bratislava.&nbsp;<strong>Záujemcov prosíme o príchod do 9:05 hod.</strong><strong></strong>
<strong>Prednáška je určená výlučne študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v&nbsp;Bratislave.&nbsp;</strong>
Registrácia <link https://forms.office.com/pages/responsepage.aspx?id=jUcxznpu50yGcKW51RiE-eoGQUI_R85Gt4xyXw3nWGRUQjkyVE5ZMkM4MEtaNDIzQVU4QVVGR1I2Ry4u&route=shorturl>tu</link>.]]></content:encoded>
			<category>[PraF] Titulka - úzke novinky - z uniba.sk</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 16 Apr 2026 12:29:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Prednáška Konštrukcia a štandardizácia psychodiagnostických metód</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Katedra psychológie a patopsychológie PdF UK v Bratislave vás srdečne pozýva na prednášku PhDr....</description>
			<content:encoded><![CDATA[Prednáška sa uskutoční&nbsp;<strong>v stredu 22. apríla 2026 o 13:30 hod. v učebni Š-059</strong> (v suteréne) v budove fakulty na Šoltésovej ul. č. 4.
PhDr.<strong> Martin Dolejš</strong>, Ph.D., je český psychológ, psychometrik a vysokoškolský pedagóg, ktorý sa dlhodobo venuje vývoju a štandardizácii psychodiagnostických metód. Vo svojej odbornej práci sa špecializuje na psychometrické vlastnosti diagnostických nástrojov, rizikové správanie adolescentov a prevenciu založenú na dôkazoch.
Tešíme sa na vašu účasť!]]></content:encoded>
			<category>[PdF] Kalendár</category>
			<category>[PdF] Titulka - široké novinky</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 16 Apr 2026 12:13:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Podcast Komunita – Nina Cingerová: Humor nie je len nevinná zábava, ale aj strategický nástroj</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Humor nás spája, uvoľňuje napätie a pomáha nám zvládať náročné dni. Čo ak je však vtip na...</description>
			<content:encoded><![CDATA[<strong>Začala by som definíciu humoru. Čo pre nás ako spoločnosť humor vlastne znamená? Je to nejaký ventil alebo možno nejaká komunikačná stratégia? &nbsp;</strong>
Definícia humoru je naozaj veľmi komplexná otázka, lebo aj humor je sám o sebe veľmi komplexný fenomén, ktorý vždy smeruje do viacerých oblastí výskumu. V humanitných vedách to väčšinou býva tak, že kľúčové pojmy sú problematické na uchopenie a vymedzenie, čo súvisí s ich „viacdomovosťou“ – teda tým, že ich používame v rôznych&nbsp;varietach&nbsp;jazyka,&nbsp;aj v bežnej komunikácii. Zároveň sú tieto fenomény objektom interdisciplinárneho výskumu a ich chápanie je ukotvené vo viacerých tradíciách, takže akákoľvek definícia humoru bude nutne len operatívna alebo pracovná.&nbsp;
Humor je však&nbsp;pre nás&nbsp;predovšetkým spôsob komunikácie a komunikačná stratégia, ktorá silne operuje s nejednoznačnosťou a používa nástroje ako hyperbola, paródia, slovná hra,&nbsp;intertextualita&nbsp;či práca s nesúladom a paradoxom. Tieto postupy používa s intenciou vyvolať pobavenie, čo nás privádza ku konceptom Alana&nbsp;Robertsa, ktorý humor uchopuje cez tri&nbsp;kategórie: humor, pobavenie a vtipnosť. Samotné pobavenie je pritom dvojstupňový proces – aby som sa pobavila, musím pointu vtipu najprv dešifrovať a pochopiť. Až potom nastáva psychologický efekt, pričom sa môže stať, že hoci vtip dešifrujem, nepobaví ma, ale môže ma nahnevať alebo dokonca uraziť.&nbsp;
Vstupuje do toho aj tretí koncept, a to vtipnosť, ktorý spočíva v spätom hodnotení kvality vtipu. Môžem sa na niečom pobaviť, ale zároveň prisúdiť výpovedi hodnotenie, že v skutočnosti nie je vtipná, pretože prekračuje určitú hranicu. Zároveň je humor nepochybne aj ventilom, čo potvrdzuje teória uvoľnenia. Podľa nej je humor spôsobom uvoľnenia energie, ktorá sa pôvodne mobilizovala na iné účely, napríklad na prekonanie strachu alebo hnevu. To, čím pre nás humor je, teda závisí od toho, z akého uhla sa naň pozrieme.&nbsp;
<strong>Čo pre vás osobne humor znamená? &nbsp;</strong>
Pre nás a náš výskumný tím je humor v prvom rade spôsobom komunikácie. Vnímame v ňom nielen intenciu pobaviť, ale aj mnohé ďalšie faktory, ktoré do tohto procesu vstupujú. Humor chápeme predovšetkým ako spôsob strategickej komunikácie, čo znamená, že ho nevnímame len ako fenomén patriaci do oblasti estetiky alebo psychológie. Je to objekt výskumu diskurzu, pretože humor funguje ako špecifické okno do spoločnosti.&nbsp;
V tejto súvislosti o humore hovoríme ako o&nbsp;diskurznej&nbsp;reprezentácii a zároveň aj o&nbsp;diskurznej&nbsp;stratégii. Znamená to, že prostredníctvom tohto spôsobu komunikácie v spoločnosti reálne vykonávame určité kroky a ovplyvňujeme ju. Veľmi jednoducho povedané, humor nie je len pasívnym odrazom reality, ale aktívnym nástrojom, ktorým v rámci spoločenského diskurzu niečo robíme a formujeme ním naše okolie.&nbsp;
<strong>V čom spočíva výskumná oblasť projektu?&nbsp;</strong>
Projekt, na ktorom participujeme, nesie názov&nbsp;DELIAH, čo je skratka pre&nbsp;Democratic&nbsp;Literacy&nbsp;and&nbsp;Humour. Ide o európsky výskumný projekt, do ktorého je zapojených šesť univerzít z rôznych krajín Európy – z Belgicka, Holandska, Španielska, Nemecka, Estónska a Slovenska. Všetky tieto inštitúcie sú zároveň súčasťou univerzitnej siete ENLIGHT, čo bol v podstate začiatok našej cesty k hlbšej spolupráci. Na projekte participuje aj jeden neakademický partner, organizácia&nbsp;Cartoon&nbsp;Movement, ktorá sa špecializuje na prácu s politickou karikatúrou.&nbsp;
Cieľom projektu je skúmať, ako humor funguje v demokracii – kedy ju podporuje a kedy, naopak, môže prispievať k polarizácii alebo k oslabeniu dôvery vo verejné inštitúcie. Slovenský tím pozostáva zo štyroch výskumníčok; tvoria ho tri filologičky a jedna žurnalistka. Popri mne na téme pracujú kolegyne Irina&nbsp;Dulebová, Katarína&nbsp;Motyková&nbsp;a novinársku zložku zastupuje Anna Sámelová z Katedry žurnalistiky. Naším hlavným zameraním je pracovný balík, ktorý sa venuje pozitívnym úlohám humoru vo verejnej komunikácii.&nbsp;
<strong>Čo si pod verejnou komunikáciou môžeme predstaviť? &nbsp;</strong>
Ide predovšetkým o komunikáciu vo verejnom priestore. To znamená, že nejde o nejakú špecializovanú komunikáciu, ktorá by sa odohrávala napríklad len v úzkej komunite vedcov, ale naozaj ide o komunikáciu produkovanú pre široký okruh recipientov. Je to teda obsah, ktorý je nielen produkovaný, ale aj vnímaný a prijímaný širokou verejnosťou.&nbsp;
<strong>Zamerali ste sa len na územie Slovenska? Ako to vyzerá u nás?&nbsp;</strong>
V projekte sa zameriavame na územie Slovenska, ale participujú v ňom aj kolegovia z iných krajín, čo so sebou prináša dôležitý komparatívny aspekt. Keďže sa s kolegyňou Irinou&nbsp;Dulebovou&nbsp;venujeme východoeurópskemu priestoru a kolegyňa Katarína&nbsp;Motyková&nbsp;je&nbsp;škandinavistka, v našom tíme prirodzene dochádza k prepájaniu rôznych kontextov, tradícií a jazykových skúseností. Práve táto medzinárodná spolupráca nám umožňuje vidieť paralely, ktoré by nám v rámci jednej krajiny mohli uniknúť.&nbsp;
Aktuálne sme na začiatku výskumu, ktorý potrvá do roku 2029. Momentálne realizujeme sociologicky orientovaný výskum naprieč zúčastnenými krajinami, kde respondenti dostávajú rovnaké stimuly – vtipy či&nbsp;memečká&nbsp;– a my sledujeme ich reakcie. Je to náročný proces, pretože preklad humoru je nesmierne problematický, no pri výbere podnetov zámerne testujeme hranice&nbsp;vypovedateľnosti&nbsp;o&nbsp;citlivých témach. Do úvahy berieme nielen jazyk, ale aj odlišnú historickú skúsenosť.&nbsp;
<strong>Využívali sa humor ako nástroj odporu proti totalitám aj v minulosti?&nbsp;</strong>
Ak chceme porovnať humor v totalitných režimoch a v súčasnosti, musíme si opísať, čo sa vtedy dialo z pohľadu jazyka. Totalitné režimy sa snažili o „monológ“ – kontrolu významu slova od slovníka až po text, aby vytvorili jednotu reakcií a asociácií. Keďže humor je zo svojej podstaty nejednoznačný a vytvára sémantickú neistotu, režimy sa ho snažili regulovať. Oficiálna satira v časopisoch ako&nbsp;Roháč&nbsp;či sovietsky&nbsp;Krokodil&nbsp;slúžila ako kontrolované vypúšťanie pary na bezpečné témy, napríklad na lenivých úradníkov. Podobné vzorce vidíme aj v súčasnom Rusku, kde dominujú vtipy o manželskom živote alebo zosmiešňovanie západných lídrov. Režim postavený na strachu si totiž nemôže dovoliť, aby jeho predstavitelia dostávali symbolické facky.&nbsp;
Humor v totalite však nebol len formou odporu, ale aj kľúčovým spôsobom interpretácie reality. Cez vtipy a anekdoty ľudia fixovali momenty, ktoré odporovali zdravému rozumu a oficiálnemu&nbsp;naratívu. Ako hovorí ukrajinský semiotik&nbsp;Počepcov, ideologický&nbsp;naratív&nbsp;a vtip stoja na dvoch póloch toho istého sveta – vtip obracal naruby presne to, čo režim prezentoval ako správne a úžasné. Tento princíp interpretácie reality a kritiky mocných funguje aj dnes, no zásadne sa zmenila komunikačná logika.&nbsp;
V minulosti bol humor skrytý a šíril sa v uzavretých komunitách, čím vytváral silný pocit solidarity. Dnes na sociálnych sieťach dochádza ku „kolapsu kontextu“, kedy sa vtipy dostávajú k veľmi heterogénnemu publiku. Interpretácia vtipu sa tak dnes odvíja od individuálneho presvedčenia, hodnôt či skúseností recipienta. Humor nás tak dnes nielen spája, ale v dôsledku rýchleho šírenia v online priestore nás môže aj výrazne rozdeľovať.&nbsp;
V celej audio verzii podcastu sa dozviete aj:   &nbsp;
<ul><li><p>prečo sa nedá určiť jedna deliaca čiara a ako vnímanie „toxicity“ ovplyvňuje kontext, čas a spoločenský status autora,&nbsp;</p></li></ul>
<ul><li><p>čo všetko môže znamenať a následne spôsobiť fráza „bol to len vtip“,&nbsp;</p></li></ul>
<ul><li><p>ako dochádza ku „kolapsu kontextu“, kedy jeden vtip vyvoláva protichodné interpretácie u rôznych skupín ľudí,&nbsp;</p></li></ul>
<ul><li><p>ako vedci skúmajú vtipy nielen pre pobavenie, ale ako vzorce sociálneho konania a indikátory nálad v spoločnosti,&nbsp;</p></li></ul>
<ul><li><p>či prečo funguje humor aj ako liek pri otváraní citlivých spoločenských tém.&nbsp;</p></li></ul>
<link https://open.spotify.com/episode/2Er7s2rs9ixJUgI7xeQa0w?si=v5lyrddzTOKzANNQAEz3mg _blank - "Celú epizódu si môžete vypočuť na platforme Spotify">Záznam tohto rozhovoru nájdete na platforme Spotify. &nbsp;</link>]]></content:encoded>
			<category>Podcast Komunita 3. séria</category>
			<category>[RUK] Titulka - úzke novinky</category>
			<category>[FiF] Titulka - široké novinky</category>
			
			<author>pr@uniba.sk</author>
			<pubDate>Thu, 16 Apr 2026 10:54:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Svetový univerzitný šport mieri do Bratislavy a UK bude pri tom</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Bratislava 15. apríla 2026: Slovenská metropola sa v novembri tohto roka stane centrom svetového...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Medziuniverzitné majstrovstvá sveta, konané pod záštitou Medziuniverzitnej športovej federácie (Inter Universities Sport Federation, IUSF), predstavujú jednu z najprestížnejších platforiem pre tisícky študujúcich - športovcov z&nbsp;viac ako 30 krajín. Pre Bratislavu a strednú Európu ide o historický moment, keďže podujatie takéhoto rozmeru sa v tomto regióne uskutoční vôbec prvýkrát.
<em>„Šport je pevnou súčasťou nášho života, ktorá buduje cieľavedomosť, vytrvalosť, trpezlivosť i pokoru. Pri tímových športoch aj súdržnosť, kolektívnosť a empatiu. V univerzitnom prostredí šport vyzdvihuje charakter univerzity ako komunity. Tešia ma výsledky našich športovkýň a športovcov, som hrdý na úspechy, ktoré kontinuálne dosahujeme a&nbsp;takisto budujeme návyky na zdravý životný štýl, čo potrebuje celá naša spoločnosť,“ </em>zdôraznil rektor UK Marek Števček.
Podujatie má okrem súťažného rozmeru aj silný integračný charakter. Dekan Fakulty telesnej výchovy a športu UK (FTVŠ UK) Viktor Bielik vyzdvihol, že táto iniciatíva „<em>rozväzuje jazyky a spája mosty naprieč štátmi</em>“. Tento aspekt potvrdil aj štátny tajomník MŠVVaM SR Robert Zsembera, podľa ktorého energia tisícok študentov premení novembrovú Bratislavu na živé, pestré mesto a vytvorí jednu veľkú medzinárodnú športovú rodinu.
Tibor Balga z FTVŠ UK, ktorý roky viedol úspešné univerzitné výpravy v zahraničí, neskrýva nadšenie: <em>„Teším sa, že naši študenti sa budú môcť po predchádzajúcich ročníkoch predstaviť pred domácim publikom. Verím, že s hrdosťou budú reprezentovať nielen našu univerzitu, ale aj mesto a krajinu.“</em>
Mesto Bratislava sa na príchod športovcov intenzívne pripravuje. Podľa námestníčky primátora Lenky Antalovej Plavuchovej čaká účastníkov srdečná atmosféra a povestná pohostinnosť. Štátny tajomník MŠVVaM SR Ján Krišanda dodal, že očakávaná účasť viac ako 5 000 ľudí potvrdzuje význam tejto overenej formy podujatia, ktorá buduje trvalé medzinárodné väzby.
UK nejde do organizácie ako nováčik, ale ako opakovaný šampión tejto súťaže. V konkurencii stoviek univerzít z celého sveta sa jej športovcom podarilo získať celkové prvenstvo už trikrát, čo z nej robí jedného z najúspešnejších účastníkov v histórii WIUC.

]]></content:encoded>
			<category>[RUK] Titulka - úzke novinky</category>
			<category>[RUK] Tlačové správy</category>
			
			<author>pr@uniba.sk</author>
			<pubDate>Thu, 16 Apr 2026 09:52:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Nukleárny seminár - Ondrej Šauša, Helena Švajdlenková (22.4.2026)</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>v stredu 22.4.2026 o 14:00 v miestnosti F1/364</description>
			<content:encoded><![CDATA[Pozývame Vás na Nukleárny seminár Katedry jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK,&nbsp;Katedry jadrovej chémie PriF UK, Slovenskej fyzikálnej spoločnosti a Slovenskej nukleárnej spoločnosti pozostávajúci z dvoch prednášok
<em><br />Prednášajúci:&nbsp;</em><strong></strong><strong>RNDr. Ondrej Šauša, CSc.&nbsp;</strong>(Fyzikálny ústav SAV, KJCH PriF UK)
<em>Názov:&nbsp;</em><strong>Základy pozitrónovej anihilačnej časovej spektroskopie (PALS)</strong>
<em>Abstrakt:<br /></em>V prvej časti budú prezentované základné fakty o anihilácii pozitrónov v&nbsp;látkovom prostredí, o&nbsp;tvorbe viazaného stavu elektrónu a pozitrónu (pozitrónia) v&nbsp;izolantoch a využití pozitrónia pri štúdiu voľného objemu poréznych materiálov. Budú diskutované experimentálne zariadenia na meranie dôb života pozitrónov a pozitrónia ako sú jednoduché koincidenčné scintilačne systémy až po komplikované zariadenia ako sú pomalé pozitrónové zväzky a pozitrónové mikroskopy. Ukážu sa možné výstupy z typických anihilačných experimentov, ktoré poskytujú unikátne informácie o&nbsp;mikroštruktúre skúmaných látok.
a&nbsp;
<em>Prednášajúca:&nbsp;</em><strong></strong><strong>Ing. Helena Švajdlenková, PhD.&nbsp;</strong>(Ústav polymérov SAV, KJCH PriF UK)
<em>Názov:&nbsp;</em><strong>Využitie PALS v polymérnej chémii </strong>
<em>Abstrakt:</em><br />V druhej časti bude ukážka konkrétnych výstupov anihilačných experimentov v&nbsp;oblasti polymérnej chémie. Ako príklady budú uvedené štúdium mikroštruktúry dimethakrylátov používaných v&nbsp;dentálnej medicíne, ako aj príprava epoxidov pomocou frontálnej polymerizácie. 

]]></content:encoded>
			<category>[FMFI] Prednášky a semináre</category>
			<category>[FMFI] Kalendár</category>
			
			<author>Jaroslav.Stanicek@fmph.uniba.sk</author>
			<pubDate>Thu, 16 Apr 2026 09:51:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Otvorený list k odvolaniu riaditeľky Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Členky a členovia Katedry knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského...</description>
			<content:encoded><![CDATA[<br /><br />Vážená pani ministerka,
obraciame sa na Vás v súvislosti s odvolaním PhDr. Dariny Kožuchovej z funkcie riaditeľky Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach. Ako akademické pracovisko, ktoré sa dlhodobo venuje vzdelávaniu a odbornému rozvoju budúcich informačných pracovníkov, knihovníkov a manažérov kultúrnych a pamäťových inštitúcií, vnímame toto rozhodnutie s vážnym znepokojením. Ministerstvo kultúry oznámilo odvolanie 31. marca 2026, pričom vo verejnej komunikácii neuviedlo dôvody tohto kroku.
Plne rešpektujeme, že personálne rozhodnutia vo vzťahu k riaditeľom organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva patria do kompetencie ministerky. Zároveň však považujeme za potrebné zdôrazniť, že výkon takejto právomoci nie je iba otázkou formálneho oprávnenia, ale aj otázkou odbornej kultúry, transparentnosti a zodpovednosti voči verejnosti i voči samotným inštitúciám. Kultúrne a pamäťové organizácie nemožno riadiť spôsobom, ktorý oslabuje dôveru v odbornosť, stabilitu a kontinuitu ich vedenia.
PhDr. Darina Kožuchová patrí k rešpektovaným osobnostiam slovenského knihovníctva. Štátnu vedeckú knižnicu v Košiciach viedla od novembra 2018; predtým dlhodobo pôsobila ako riaditeľka Univerzitnej knižnice UPJŠ v Košiciach, zastávala manažérske pozície pri výstavbe Národnej technickej knižnice v Prahe a podieľala sa aj na budovaní knižnice Ústavného súdu v Košiciach. Jej odborná prítomnosť v profesijnom prostredí je doložená aj dlhodobým pôsobením v knižničných a informačných štruktúrach.
Pre našu katedru má táto situácia aj osobný rozmer. Darina Kožuchová je absolventkou nášho pracoviska a jej profesionálna dráha je pre mnohých študentov i kolegov príkladom toho, ako sa dá odborné vzdelanie v oblasti knižničných a informačných štúdií premeniť na dlhoročnú, systematickú a verejne prospešnú službu. O to ťažšie prijímame, keď je takáto osobnosť odvolaná bez vysvetlenia, bez vecnej argumentácie a bez zjavnej snahy viesť odbornú diskusiu o smerovaní inštitúcie.
S osobitnou naliehavosťou chceme zdôrazniť, že kvalitu knižníc nemožno zvyšovať oslabovaním významu odbornosti. Ak sú kvalifikovaní manažéri a odborníci nahrádzaní osobami bez zodpovedajúcej odbornej, manažérskej alebo hodnotovej pripravenosti pre vedenie pamäťových a kultúrnych inštitúcií, výsledkom nebude modernizácia ani stabilizácia, ale prehlbovanie neistoty, odchod skúsených pracovníkov a oslabovanie profesijnej dôvery. Knižnica nie je iba administratívna jednotka; je to odborná, kultúrna, vzdelávacia a verejnoprospešná inštitúcia, ktorej vedenie si vyžaduje skúsenosť, znalosť prostredia a rešpekt k jej poslaniu.
Preto Vás vyzývame, aby personálne rozhodnutia v oblasti knižníc a ďalších kultúrnych inštitúcií boli prijímané transparentne, s jasným vecným odôvodnením a s rešpektom k odborným kritériám. Zároveň Vás žiadame, aby pri obsadzovaní vedúcich pozícií v knižniciach boli rozhodujúcim meradlom odborná kvalifikácia, riadiaca skúsenosť, znalosť sektora a preukázané výsledky, nie iné než odborné hľadiská.
Sme presvedčení, že slovenské knižnice potrebujú stabilitu, víziu a kompetentné vedenie. Potrebujú ľudí, ktorí rozumejú ich odbornej práci, ich spoločenskej úlohe a ich súčasným výzvam. Každý krok, ktorý tento princíp oslabuje, vnímame ako krok nesprávnym smerom.
<br />S úctou,
Prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD.<br />vedúci Katedry knižničnej a informačnej vedy<br />Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
<br />List podporujú aj členky a členovia katedry:
Prof. PhDr. Jela Steinerová, PhD.
Doc. Mgr. Lucia Lichnerová, PhD.
Doc. PhDr. Pavol Rankov, PhD.
Ing. Miriam Ondrišová, PhD.
PhDr. Ľudmila Hrdináková, PhD.
Mgr. Marta Špániová, PhD.]]></content:encoded>
			<category>[FiF] Titulka - široké novinky</category>
			
			
			<pubDate>Thu, 16 Apr 2026 07:18:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Relaxačné stretnutia Pauza pre seba</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Psychologická poradňa UK v Bratislave vás pozýva na pravidelné 30 až 45-minútové relaxačné...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Stretnutia sú určené pre študentky a študentov, ako aj zamestnankyne a zamestnancov, ktorí/ktoré chcú lepšie zvládať stres, oddýchnuť si a naučiť sa jednoduché spôsoby, ako sa upokojiť aj počas náročného obdobia.&nbsp;
Očakávať môžete krátke relaxačné a dychové cvičenia, uvoľnenie napätia a priestor na zastavenie sa v bezpečnej a podpornej atmosfére. Príďte v pohodlnom oblečení. Ak ste zvyknutí/zvyknuté na vlastnú podložku na cvičenie, pokojne si ju prineste.
Kapacita je obmedzená, preto vás prosíme o registráciu vopred <strong><link https://forms.cloud.microsoft/pages/responsepage.aspx?id=jUcxznpu50yGcKW51RiE-QvIRkdVl79BgWqedI0HtGVURDFVMDdOTVdTSTFXQ0I0RjdLVkVUM0kzSS4u&route=shorturl _blank>na tomto odkaze.</link></strong>]]></content:encoded>
			<category>[PdF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Wed, 15 Apr 2026 20:27:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Vokálna tvorba Jaroslava Kofroňa</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Oddelenie hudobnej výchovy Katedry umenia a kultúry PdF UK v Bratislave vás srdečne pozýva v...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Seminár bude spojený s diskusiou a krátkym koncertom, na ktorom zaznejú ukážky z diel Jaroslava Kofroňa.
Jaroslav Kofroň (1921 – 1966)&nbsp;bol významný český skladateľ, hornista, dirigent, zbormajster a pedagóg Pražského konzervatória. Je autorom pedagogických publikácií&nbsp;<em>Učebnice harmonie&nbsp;</em>a&nbsp;<em>Učebnice intonace a&nbsp;rytmu</em>. Vo svojej tvorbe sa popri inštrumentálnej hudbe venoval aj úpravám ľudových piesní. Približne 300 týchto úprav venoval Ústavu hudobnej vedy v Bratislave.
Tešíme sa na vašu účasť!]]></content:encoded>
			<category>[PdF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Wed, 15 Apr 2026 20:22:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
	</channel>
</rss>