<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<rss version="2.0" xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/">
	<channel>
		
		<title>RSS feed uniba.sk</title>
		<link>https://uniba.sk/</link>
		<description>Najnovšie novinky</description>
		<language>sk</language>
		<image>
			<title>RSS feed uniba.sk</title>
			<url>https://uniba.sk/fileadmin/tt_news_article.gif</url>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<width></width>
			<height></height>
			<description>Najnovšie novinky</description>
		</image>
		<generator>TYPO3 - get.content.right</generator>
		<docs>http://blogs.law.harvard.edu/tech/rss</docs>
		
		
		
		<lastBuildDate>Thu, 31 Dec 2026 00:00:00 +0100</lastBuildDate>
		
		
		<item>
			<title>Laureátka UNESCO – L’Oréal Pre ženy vo vede skúma prírodné nanoštruktúry</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Zuzana Garaiová je mladá biofyzička, ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Oddelení biofyziky...</description>
			<content:encoded><![CDATA[<strong>Prečo ste sa pri výbere štúdia rozhodli pre FMFI&nbsp;UK a konkrétne pre biofyziku? Bolo to jednoznačné rozhodnutie alebo ste si cestu k tomuto odboru museli chvíľu hľadať?&nbsp;</strong>
Moja cesta k vede nebola úplne jednoznačná v tom zmysle, že som nebola dieťaťom, ktoré by si hovorilo, že raz bude vedkyňou. Odmalička ma však bavilo učiť sa nové veci, objavovať a čeliť rôznym výzvam – a práve to ma postupne priviedlo na&nbsp;„Matfyz“.&nbsp;
Pri výbere špecializácie bola mojou prvou voľbou fyzika životného prostredia.&nbsp;V tom čase sa však&nbsp;ešte len čakalo na akreditáciu tohto programu,&nbsp;a tak&nbsp;som&nbsp;začala&nbsp;hľadať&nbsp;iné možnosti. Biofyzika napokon veľmi dobre zapadla do mojich predstáv o ďalšom štúdiu. Ide o interdisciplinárny odbor, ktorý ponúka množstvo zaujímavých presahov do rôznych oblastí výskumu. Práve jeho prepojenie s medicínskym výskumom ma dnes veľmi zaujíma, najmä ak je možné rozvíjať ho v súlade s prírodou a s čo najmenšími negatívnymi dopadmi na životné prostredie.&nbsp;
<strong>Spomínate si na moment, keď ste sa rozhodli, že by ste chceli zostať robiť vedu a nie ísť povedzme do biznisu?&nbsp;</strong>
Bolo to po ukončení magisterského štúdia, keď som sa rozhodovala, či pokračovať na doktorát. V tom období sa mi naskytla zaujímavá príležitosť – v rámci doktorandského štúdia by som mohla na určitý čas vycestovať do Nórska, na Nórsku univerzitu vedy a techniky v&nbsp;Trondheime. Takáto skúsenosť ma veľmi lákala, takže som vlastne ani dlho neváhala a rozhodla som sa pokračovať vo vedeckej dráhe.&nbsp;
<strong>Venujete sa skúmaniu&nbsp;nanočastíc. Čo vás k nim priviedlo?&nbsp;</strong>
K&nbsp;nanočasticiam&nbsp;som sa dostala aj vďaka spolupráci s poľskými kolegami, ktorí mi predstavili zaujímavý typ&nbsp;nanoštruktúr&nbsp;– tzv.&nbsp;dendriméry. Ide o molekuly s veľmi unikátnou rozvetvenou architektúrou, pripomínajúcou korunu stromu. Tieto štruktúry sme následne spoločne skúmali a práve táto spolupráca ma postupne viac vtiahla do oblasti&nbsp;nanomateriálov.&nbsp;
<strong>Čo konkrétne vás na&nbsp;nanočasticiach&nbsp;zaujíma?&nbsp;</strong>
Nanočastíc&nbsp;existuje viacero typov a v súčasnosti ma veľmi fascinujú najmä prirodzene sa vyskytujúce&nbsp;nanoštruktúry, napríklad tie vytvorené z mliečnych proteínov alebo&nbsp;nanorozmerné&nbsp;olejové kvapôčky – tzv.&nbsp;nanoemulzie. Pri nich by sme chceli v spolupráci s Centrom&nbsp;biovied&nbsp;SAV detailnejšie skúmať olejovú zložku, napríklad pripravenú zo&nbsp;skvalénu&nbsp;alebo z oleja zo semien granátovníka. Tieto prírodné látky sú zaujímavé najmä preto, že majú biologicky aktívne vlastnosti, dobrú&nbsp;biokompatibilitu&nbsp;a potenciálne priaznivé účinky, napríklad v oblasti ochrany buniek či protizápalových procesov.&nbsp;
Nanosystémy&nbsp;sú veľmi zaujímavé z medicínskeho hľadiska. Dokážu viazať liečivá alebo&nbsp;bioaktívne&nbsp;látky a zlepšovať ich rozpustnosť a dostupnosť v organizme, napríklad pri&nbsp;kurkumíne, ktorý je známy svojimi protizápalovými a antioxidačnými účinkami, no prirodzene sa veľmi zle rozpúšťa vo vode. Zároveň je možné tieto&nbsp;nanoštruktúry&nbsp;modifikovať ďalšími molekulami tak, aby dokázali liečivo cielene dopraviť napríklad priamo k rakovinovým bunkám. Práve kombinácia základného výskumu a potenciálneho využitia v medicíne je pre mňa na tejto oblasti najfascinujúcejšia.&nbsp;
<strong>Čo pokladáte zatiaľ za svoj najpozitívnejší vedecký moment?&nbsp;</strong>
Vybrať jeden konkrétny moment nie je úplne jednoduché. Vo&nbsp;vede&nbsp;totiž&nbsp;ide často o množstvo menších krokov, ktoré sa postupne skladajú do väčšieho celku a posúvajú výskum dopredu. Veľmi pozitívne vnímam najmä chvíle, keď sa efektívne podarí prepojiť spoluprácu medzi rôznymi pracoviskami a spoločne dospieť k zaujímavým výsledkom.&nbsp;
Za veľmi dôležitý a motivujúci moment pre mňa považujem aj ocenenie v rámci talentového programu UNESCO – L’Oréal Pre ženy vo vede. Veľmi si ho vážim a vnímam ho ako silnú motiváciu do ďalšej práce.&nbsp;
<strong>Ako odborná asistentka na FMFI UK aj učíte. Aké predmety učíte? Akí sú vaši študenti a ako vnímate pedagogickú prácu?&nbsp;</strong>
Učím napríklad predmet&nbsp;<em>Špeciálne praktikum</em>, kde sa spolu s kolegami snažíme študentom priblížiť vedeckú problematiku prostredníctvom konkrétnych experimentálnych úloh. Študenti si tak osvojujú prácu s meracími prístrojmi, pochopia princípy ich fungovania, naučia sa analyzovať vzorky, vyhodnocovať dáta a na záver spracovať výsledky do uceleného protokolu. Čiastočne sa podieľam aj na výučbe predmetu&nbsp;<em>Biofyzika</em>&nbsp;na Prírodovedeckej fakulte&nbsp;UK.&nbsp;
Študenti sú vo všeobecnosti veľmi vnímaví – niekedy viac, inokedy možno o niečo menej.&nbsp;Je&nbsp;však&nbsp;na nás, pedagógoch, aby sme ich vedeli zaujať, udržať ich pozornosť a rozvíjať ich prirodzenú zvedavosť. Práve to ma na pedagogickej práci veľmi baví.&nbsp;
<strong>Pred časom ste pre Našu univerzitu napísali zaujímavú reportáž o vašej ceste na vedeckú konferenciu na Galapágy a na výskumné pracoviská v Ekvádore. Darí sa vám pokračovať v spolupráci s vedeckou komunitou v Južnej Amerike?&nbsp;</strong>
Ekvádor bol pre mňa úžasnou vedeckou skúsenosťou, ktorej cieľom bolo nielen&nbsp;nadväzovať nové kontakty, ale aj propagovať naše výskumné aktivity a motivovať študentov k ďalšiemu štúdiu. Myslím si, že sa to podarilo – aktuálne máme na našom pracovisku dvoch doktorandských študentov z Ekvádoru, ktorí sú veľmi hodnotnými členmi nášho tímu a spolupráca s nimi je výborná.&nbsp;
Čo sa týka ďalších spoluprác, tie sa prirodzene odvíjajú aj od aktuálne riešených projektov. Naša sieť kontaktov je však pomerne široká a zahŕňa spoluprácu s kolegami z Poľska, Nórska, Maďarska, USA či Grécka. Veľmi sa teším aj na rozvíjanie spolupráce s kolegami zo SAV, ktorí prinášajú ďalšie možnosti a prepojenia, vrátane tých medzinárodných. Práve takéto prepájanie vedeckej komunity vnímam ako veľmi dôležité, pretože môže výrazne prispieť ku kvalite a posunu výskumnej práce.&nbsp;
<strong>Ako vnímate podmienky pre váš výskum na FMFI UK?&nbsp;</strong>
Sú veľmi dobré. Mám tu zázemie, ktoré mi umožňuje rozvíjať vedeckú prácu aj v spolupráci s&nbsp;ďalšími&nbsp;inštitúciami, či už v domácom, alebo medzinárodnom prostredí. V tomto procese je, samozrejme, veľmi dôležité aj financovanie výskumných aktivít, bez ktorého sa výskum nemôže posúvať vpred. Preto považujem za dôležité vedu podporovať, poukazovať na jej význam pre spoločnosť a zdôrazňovať potrebu práce s overenými dátami, nielen popularizáciu názorov.&nbsp;
Na FMFI UK si zároveň veľmi cením aj ľudský prístup, kultivovanú a odbornú diskusiu a komunikáciu. Práve tieto hodnoty by som rada videla ešte viac rozšírené aj v širších oblastiach našej spoločnosti.&nbsp;
<em>Mgr. Zuzana&nbsp;Garaiová, PhD.,&nbsp;vyštudovala odbor fyzika a biofyzika na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského&nbsp;v Bratislave, kde dnes&nbsp;pôsobí na Oddelení biofyziky Katedry jadrovej fyziky a biofyziky na FMFI UK.&nbsp; Zaoberá sa biofyzikálnym skúmaním&nbsp;nanočastíc, napríklad&nbsp;nanoemulzií, ktoré by mohli nájsť uplatnenie v cielenej terapii onkologických ochorení. V roku 2025&nbsp;sa&nbsp;stala laureátkou ocenenia L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede v kategórii Inžinierske vedy a technológie.&nbsp;&nbsp;&nbsp;</em>
Barbora Tancerová]]></content:encoded>
			<category>[RUK] Titulka - úzke novinky</category>
			<category>[RUK] Spravodajský portál</category>
			
			<author>nasa.univerzita@uniba.sk</author>
			<pubDate>Fri, 17 Apr 2026 15:59:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Z dejín klasickej filológie na Univerzite Komenského</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Pracovisko klasickej filológie na FiF UK slávilo sto rokov od svojho založenia.</description>
			<content:encoded><![CDATA[V roku 1922 bol na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského zriadený seminár pre klasickú filológiu. V akademickom roku 1922/1923 prijal prvých poslucháčov a tým sa začali písať nielen jeho dejiny, ale aj dejiny slovenskej klasickej filológie.
S cieľom pripomenúť si sté výročie tejto udalosti a s ambíciou vytvoriť komplexný profil klasickej filológie na Univerzite Komenského pracovníci a pracovníčky dnešnej katedry klasickej a semitskej filológie a príbuzných pracovísk Univerzity Komenského riešili v rámci grantovej schémy VEGA projekt s názvom Sto rokov klasických štúdií na Univerzite Komenského v Bratislave. Štvorročný projekt sa skončil v roku 2025. To bol aj rok vydania štyroch hlavných publikačných výstupov riešiteľského kolektívu.
Monografia Ľudmily Eliášovej Buzássyovej <link fileadmin/fif/aktuality/2026/4/FIF_LEB_svk_latinistika_jazykovedny_vyskum.pdf>Jazykovedný výskum v slovenskej latinistike</link>&nbsp;charakterizuje výskumné témy z tej oblasti klasickej filológie, ktorá sa zaoberá latinským jazykom, opisom a výkladom javov zo všetkých jeho rovín a taktiež jeho dejinami a historickými a kultúrnymi súvislosťami. Neobchádza ani otázku výučby latinčiny na vysokých školách a tvorbu učebníc a slovníkov. Akcentuje najmä tie oblasti výskumu, v ktorých bádatelia siahali po metódach v danej dobe nových, prichádzajúcich z výskumu živých moderných jazykov.
<link fileadmin/fif/aktuality/2026/4/FIF_LSP_slovnik_klasickych_filologov_svk.pdf>Slovník klasických filológov na Slovensku</link>, ktorý zostavila trojica autorov Ivan Lábaj, Marek Šibal a Frederik Pacala, vznikol s cieľom&nbsp; zhromaždiť na jednom mieste informácie o živote a práci známych, ale aj menej známych osobností klasickej filológie na Slovensku a prispieť tak k zmapovaniu a zachovaniu časti histórie tohto odboru.
Zborník editorov Ľudmily Eliášovej Buzássyovej a Ivana Lábaja Scripta minora ad studia classica pertinentia prináša príspevky o vývoji a inštitucionalizácii vybraných disciplín spojených s poznávaním antiky a jej dedičstva a opisuje, ako vznikali, etablovali sa a rozvíjali na Univerzite Komenského a aké dielo po sebe zanechali ich najvýznamnejší predstavitelia.
Monografia autoriek Marcely Andokovej a Eriky Brodňanskej <link fileadmin/fif/aktuality/2026/4/FIF_AB_starokrestanska_literatura_SVK_preklad_po_1989.pdf>Tendencie prekladu biblickej a starokresťanskej literatúry na Slovensku po roku 1989</link> prináša pohľad na diela z danej oblasti, ktoré boli preložené a komentované, a objasňuje, aké projekty či inštitúcie zastrešili ich vydávanie či už v knižnej alebo v časopiseckej podobe.&nbsp; &nbsp;Poukazuje tiež na to, aké trendy pri prekladaní starokresťanskej a biblickej literatúry na Slovensku aktuálne prevládajú, čo ich motivuje a aké ciele sledujú.
Publikácie vyšli vo Vydavateľstve Univerzity Komenského a <link https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/kksf/klasicka-filologia/veda/nove-publikacie/>sú dostupné online</link>.]]></content:encoded>
			<category>[FiF] Publikácie</category>
			
			
			<pubDate>Fri, 17 Apr 2026 15:51:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Seminár z fyziky kondenzovaných látok - Martin Gmitra (23.4.2026)</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>vo štvrtok 23.4.2026 o 14:00 v posluchárni F1 108</description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Prednášajúci:</em>&nbsp;<strong>Martin Gmitra&nbsp;</strong>(Institute of Physics, Faculty of Science, Pavol Jozef Šafárik University in Košice; Institute of Experimental Physics, Slovak Academy of Sciences, Košice)
<em>Názov:</em>&nbsp;<strong>Engineering Graphene Spintronics via Proximity Effects in van der Waals (vdW) Heterostructures</strong>
<em>Termín:</em>&nbsp;<strong>23<strong>.4</strong></strong><strong>.2026, 14:00 hod., F1/108</strong>
<em><br />Abstrakt:<br /></em>Van der Waals heterostructures provide a modular platform for next-generation spin nanoelectronics. In this seminar, we discuss the engineering of graphene’s electronic properties through proximity-induced SOC and exchange interactions. We present detailed investigations into graphene/1T-TaS2 and graphene/In2Se3 systems, highlighting how correlated electron states and ferroelectric coupling enable control over spin texture chirality and self-induced spin-orbit torques.

]]></content:encoded>
			<category>[FMFI] Kalendár</category>
			<category>[FMFI] Prednášky a semináre</category>
			
			<author>Frantisek.Herman@fmph.uniba.sk</author>
			<pubDate>Fri, 17 Apr 2026 15:23:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Scratch Cup, Python Cup a JavaScript Cup</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Oddelenie didaktiky informatiky KDMFI zorganizovalo ďalší úspešný ročník súťaží v programovaní pre...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Dňa 15. apríla 2026 sa na základných a stredných školách na celom Slovensku konali súťaže Scratch Cup, Python Cup a JavaScript Cup, ktoré sú určené predovšetkým žiakom so zvýšeným záujmom o&nbsp;rogramovanie. Vo všetkých troch súťažiach riešia žiaci počas 90 minút rovnaké zadania. Prvá úloha je zameraná na kreslenie pomocou korytnačej grafiky, tretia, najnáročnejšia úloha, motivuje žiakov vytvoriť jednoduchú hru.
Do súťaže Scratch Cup sa tento rok zapojilo 655 žiakov druhého stupňa základných škôl. Súťaž Python Cup je určená predovšetkým žiakom stredných škôl; tento rok sa do nej zapojilo 535 žiakov. Úlohy v&nbsp;jazyku JavaScript riešia najmä žiaci stredných priemyselných škôl, pričom tento rok súťažili 3 žiaci z troch rôznych škôl.
Súťaže organizuje Oddelenie didaktiky informatiky Katedry didaktiky MFI Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave s&nbsp;technickou podporou firmy aSc Agenda.
Súťaž Scratch Cup bola prevzatá aj partnermi v&nbsp;Českej republike, kde už 10 rokov organizujú jej národnú verziu.]]></content:encoded>
			<category>[FMFI] Titulka - úzke novinky</category>
			<category>[FMFI] Úspechy</category>
			
			<author>Monika.Tomacsanyiova@fmph.uniba.sk</author>
			<pubDate>Fri, 17 Apr 2026 15:01:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Doktorandské kolokvium KAI - Pizarroso Troncoso Carlos Andres (20.4.2026)</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>v pondelok 20.4.2026 o 13:10 hod. v miestnosti I 9 </description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Prednášajúci:</em>&nbsp;<strong>Pizarroso Troncoso Carlos Andres</strong>
<em>Názov:</em>&nbsp;<strong>How Much Do Billboards Distract Drivers? A Computer Vision Approach</strong>
<em>Termín:</em>&nbsp;<strong>20</strong><strong>.4</strong><strong>.2026, 13:10 hod., I/9</strong>
<br /><em>Abstrakt:<br /></em>Roadside billboards are a common element of outdoor advertising, but they may also distract drivers and increase accident risk. Understanding how much attention these billboards attract is important for both traffic safety and urban planning. 
 In this work, we propose a fully automated system that detects billboards in street images and estimates how long a driver is likely to look at them, without requiring manual annotations or specialized eye-tracking equipment. The approach combines modern computer vision techniques for object detection with machine learning models that analyze visual features and spatial information within the scene. Our method achieves high accuracy in identifying billboards and provides reliable estimates of driver gaze duration from individual images. We validate the approach on public datasets and additional real-world imagery. 
 More broadly, this work reflects our interest in using AI models to extract and interpret meaningful signals from visual data, which connects to our research in medical image analysis and explainable AI.&nbsp;
<link https://dai.fmph.uniba.sk/w/Doctoral_Colloquia/en _blank - "stránka seminára"><em>Stránka seminára</em></link>
<link https://www.youtube.com/playlist?list=PLxbJiPfmm2bS_FGl0Q0z8N80Sr1ghAv71 _blank><em>Youtube kanál seminára</em></link>

]]></content:encoded>
			<category>[FMFI] Prednášky a semináre</category>
			<category>[FMFI] Kalendár</category>
			
			<author>Damas.Gruska@fmph.uniba.sk</author>
			<pubDate>Fri, 17 Apr 2026 14:38:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Výsledky volieb do ŠRVŠ</title>
			<link>http://www.fm.uniba.sk/o-fakulte/akademicky-senat-fm-uk/volby-do-srvs-april-2026/</link>
			<description>Zápisnica o priebehu hlasovania a výsledkoch volieb delegáta do Študentskej rady vysokých škôl na...</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[FM] Titulka - široké novinky</category>
			
			
			<pubDate>Fri, 17 Apr 2026 13:16:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Štýl na prvom mieste?</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Na Filozofickej fakulte sa uskutočnila prednáška s názvom Štýl na prvom mieste? Rekonštrukcia...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Prednáška bola venovaná renovácii hradov a zámkov od konca 19. storočia až po súčasnosť a zamerala sa na štýlovú stránku pridaných novotvarov. Hoci sú hrady a zámky oddávna považované za významné objekty pamiatkovej ochrany, vyžadujú architektonické doplnky, ktoré napomáhajú ich začleneniu do súčasného života, a to aj v prípade, že sa uplatňuje striktný konzervátorský prístup.
Na rozdiel od európskych zvyklostí z 19. storočia odborníci v 20. a 21. storočí väčšinou odporúčajú, aby nové prvky rešpektovali zachovanú kompozíciu alebo mierku, pričom otázku štýlu týchto prvkov (t. j. uceleného architektonického slovníka) ponechávajú otvorenú.
Prednáška priniesla vybrané príklady z českého a moravského prostredia, ktoré sa vyznačujú výraznou pridanou, novou vrstvou. Na základe týchto príkladov otvorila okrem iných aj nasledujúce otázky: Aký vzťah má štýl novotvarov k autenticite a integrite pamiatok a akými premennými je ovplyvňovaný? Malo by byť tvaroslovie novodobých zásahov regulované autoritami pamiatkovej starostlivosti?<br /><br />]]></content:encoded>
			<category>[FiF] Titulka - široké novinky</category>
			
			
			<pubDate>Fri, 17 Apr 2026 13:03:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Medzinárodný workshop Minority</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Medzinárodný workshop mladých vedcov s názvom Minority otvorí odbornú diskusiu o postavení menšín v...</description>
			<content:encoded><![CDATA[V dňoch 21. -&nbsp;22. apríla 2026 sa v Centre Salvator uskutoční medzinárodný workshop mladých výskumníkov v oblasti spoločenských a humanitných vied s názvom Minority. Podujatie je zamerané na prezentáciu aktuálneho výskumu a vytváranie priestoru pre odbornú diskusiu medzi začínajúcimi vedcami z rôznych krajín.
Workshop sa venuje širokému spektru tém súvisiacich s menšinami – od historických skúseností cez otázky identity, migrácie a asimilácie až po súčasné spoločenské výzvy. Program ponúkne tematické bloky, v rámci ktorých vystúpia mladí výskumníci a výskumníčky so svojimi príspevkami, pričom dôraz bude kladený aj na diskusiu a spätnú väzbu.
Workshop je určený odbornej aj študentskej verejnosti so záujmom o aktuálne výskumné témy a interdisciplinárne prístupy k štúdiu spoločnosti.
Podujatie sa uskutoční 21. -&nbsp;22. apríla v Centre Salvator, Jakubovo nám. 6, Bratislava.<br /><br />
<link fileadmin/fif/aktuality/2026/4/Program_International_Workshop_Minority.pdf>Prečítajte si program podujatia</link>]]></content:encoded>
			<category>[FiF] Titulka - podujatia - rubriky</category>
			<category>[FiF] Titulka - široké novinky</category>
			<category>[FiF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Fri, 17 Apr 2026 13:00:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Keď sa kritika politika dotýka voliča</title>
			<link>http://https://www.sme.sk/kultura/c/slovaci-vnimaju-politikov-ako-blizkych-priatelov-a-ich-kritiku-vztahuju-na-seba-hovori-politologicka-vilagi</link>
			<description> Aneta Világi z katedry politológie Filozofickej fakulty UK komentuje, ako psychologické väzby k...</description>
			<content:encoded><![CDATA[]]></content:encoded>
			<category>[FiF] Fakulta v médiách</category>
			
			
			<pubDate>Fri, 17 Apr 2026 12:50:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
		<item>
			<title>Prednáška prof. Alaina Soubigoua o francúzskej historickej škole Annales</title>
			<link>https://uniba.sk/</link>
			<description>Katedra histórie a didaktiky dejepisu PdF UK v Bratislave vás srdečne pozýva na prednášku Alaina...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Prednáška sa uskutoční <strong>v stredu&nbsp;29. apríla 2026</strong> <strong>o 11:00 hod.</strong> <strong>v miestnosti Š-401</strong> v budove fakulty na Šoltésovej ul. č. 4.
Prof. Alain Soubigou je francúzsky historik a vysokoškolský pedagóg, ktorý sa špecializuje na české, slovenské, poľské a maďarské dejiny. Pôsobí na Université Paris 1 Panthéon-Sorbonne ako maître de conférences v oblasti dejín civilizácií a je členom výskumného pracoviska SIRICE.
Tešíme sa na vašu účasť!]]></content:encoded>
			<category>[PdF] Kalendár</category>
			
			
			<pubDate>Fri, 17 Apr 2026 12:21:00 +0200</pubDate>
			
		</item>
		
	</channel>
</rss>