Skúsenosť s dištančným vzdelávaním určite zužitkujeme
Ako pandémia nového koronavírusu ovplyvnila štúdium na najväčšej slovenskej univerzite? Zaobišlo sa „prepnutie“ z prezenčného do dištančného režimu bez problémov? Ako sa na situáciu adaptovali vyučujúci a študenti? V čom nám môže byť táto skúsenosť nápomocná pri zvýšení kvality štúdia? Aj o tom sme sa porozprávali s prorektorkou UK pre vzdelávanie a sociálne veci Zuzanou Kovačičovou.
Ako sa z pohľadu vašej agendy vyrovnala univerzita so vzniknutou situáciou, teda s náhlym prechodom z prezenčného vzdelávania na dištančné?
Univerzita si ako jedna z prvých vysokých škôl uvedomila, že v súčasnej situácii by koncentrácia študentov na internátoch a na fakultách mohla byť problematická, preto sa Vedenie UK spolu s krízovým štábom UK už 8. marca 2020 rozhodli prerušiť kontaktnú výučbu, čo sa ukázalo ako veľmi zodpovedné riešenie.
Zároveň vedenie univerzity identifikovalo, že musí vyučujúcim i študentom, ktorí doteraz neprišli do kontaktu s dištančným vzdelávaním, pripraviť usmernenia, návody a školenia tak, aby mohli začať používať všetky dostupné licenciované (bezpečné) softvérové nástroje na bezproblémovú realizáciu online výučby.
Preto sme vytvorili a zverejnili návody a príručky na dištančné vzdelávanie pre asynchrónny (Moodle) aj synchrónny softvérový nástroj (MS Teams), z ktorých už niektoré boli k dispozícii, a začali v spolupráci s Centrom informačných technológií UK (CIT UK) a naším komerčným partnerom – spoločnosťou Microsoft – postupne pripravovať ďalšie manuály, čo súviselo i s postupným pribúdaním nových možností jednotlivých softvérových nástrojov. Súčasne sme spustili aj pravidelné online kurzy a školenia pre vyučujúcich i študentov.
Okrem toho na podnet prorektora pre vonkajšie vzťahy Radomíra Masaryka vzniklo na univerzite Centrum online vzdelávania, informatiky a didaktiky s príznačným akronymom COVID. Oslovili sme so žiadosťou o spoluprácu našich univerzitných expertov na e-learning, ktorí sa tejto oblasti venujú buď v rámci svojho profesionálneho zamerania, alebo v rámci výučby. Každá fakulta nominovala do centra svojho zástupcu, zväčša prodekana pre štúdium. Považujem to za dôležitý krok. Keďže ako univerzita ponúkame naozaj rôznorodú paletu študijných programov, bolo treba zohľadniť ich špecifiká a ponúknuť viac možností online vzdelávania. Práve vznik tohto centra so zástupcami každej z fakúlt a spoločné posúdenie momentálnych možností vyústilo do dohody, ako budeme situáciu z pohľadu výučby riešiť. Samozrejme, imperatív bol jasný od začiatku: výučba musí pokračovať dištančnou metódou tam, kde je to možné, a tam, kde to nie je možné (napríklad v prípade laboratórnych cvičení či prác v teréne), sa predmety presunú do ďalšieho semestra alebo sa ukončia neskôr.
Tiež sme sa dohodli, akým spôsobom možno upravovať harmonogramy štúdia na jednotlivých fakultách, aby zodpovedali potrebám zmenenej výučby. Rektor vydal usmernenie, že výučbová časť semestra sa skončí najneskôr 31. mája, skúškové obdobie sa skončí najneskôr 4. júla a opätovne sa obnoví v druhej polovici augusta, pričom augustové termíny možno využiť ako opravné, ale aj ako riadne termíny. Záverečné práce (okrem dizertačných, pri ktorých harmonogram ostal zachovaný) sa podľa tohto usmernenia mali odovzdať najneskôr 31. mája, v elektronickej forme.
Ukázalo sa, že práve séria týchto skorých rozhodnutí dala univerzite pomerne veľký časový priestor na to, aby sa rýchlo „preklopila“ z prezenčného do dištančného vzdelávania a pohotovo sa naň adaptovala. Za to patrí vďaka nielen vedeniu univerzity, CIT UK, ale i všetkým IT oddeleniam na fakultách, ktoré pochopili svoju úlohu a v súlade s ňou prispôsobili svoje činnosti potrebám danej situácie.
Išlo toto „preklopenie“ bez problémov?
Samozrejme, že nie. Hlavne na začiatku sme riešili pomerne časté problémy s konektivitou – spoločnosť Microsoft spočiatku zrejme nemala nastavenú svoju infraštruktúru na taký obrovský nápor, ale v priebehu niekoľkých dní sa tento problém vyriešil. Stále sa sem-tam objavujú problémy s nastaveniami či kvalitou pripojenia, ale vďaka pohotovosti CIT UK (a to aj cez víkendy a doslova 24/7) sa ich darí rýchlo riešiť. To, ako sme ako univerzita celú túto neľahkú situáciu zvládli, je z veľkej časti práve zásluha CIT UK – nebojím sa povedať, že jeho zamestnanci išli v mnohých smeroch až za hranice svojich možností, za čo im patrí obrovská vďaka.
Veľkou pomocou bolo aj centrum COVID, ktoré nefungovalo len ako krízový štáb, ale na dennej báze poskytovalo nielen technickú, ale aj didaktickú podporu pre nástroje dištančného vzdelávania. E-mailové adresy členov centra za jednotlivé fakulty sme zverejnili na webovej stránke univerzity, takže sa na nich mohli v prípade problémov s výučbou obrátiť tak vyučujúci, ako i študenti. Verte mi, tiež sa nenudili.
Zvykli sa učitelia ozývať aj s otázkami týkajúcimi sa vhodnej didaktiky?
Áno a teším sa z toho, že si nechali poradiť. Rady sa dočkali buď od našich odborníkov na e-learning, prípadne sme ich odkázali na didaktické príručky zverejnené na našom webe. Na dôležité aktualizácie či pripravované online kurzy a školenia ich tiež pravidelne upozorňujeme prostredníctvom e-mailu. Myslím si, že väčšina učiteľov sa na dištančnú výučbu veľmi dobre adaptovala. I keď treba povedať, že tie možnosti a dostupné softvérové nástroje na e-learning tu boli aj predtým, pandémia ich „nevynašla“. Vyučujúci ich dovtedy využívali len v obmedzenej miere, a preto spočiatku nevedeli, čo od ponúkaných nástrojov čakať. Zrazu však zistili, že sa to dá. No zároveň všetci potvrdzujú jednu vec – museli venovať príprave podstatne viac času. Tiež museli modifikovať náplň a formu výučby.
Na druhej strane to podľa mňa v budúcnosti určite využijú, a to tak novozískané zručnosti, ako i prípadné materiály akéhokoľvek druhu, ktoré boli nútení v tejto situácii vytvoriť. Budú ich môcť poskytnúť študentom, ktorí sa napríklad danej hodiny v reálnom čase nemohli zúčastniť, ale verím aj tomu, že mnohí vyučujúci na základe tejto skúsenosti zistia, že niektoré časti daného predmetu vedia dostatočne „vykryť“ videoprojekciou, odkazom na relevantnú webovú stránku či poskytnutím vhodných materiálov na samoštúdium, čím im zostane viac času na iné, interaktívnejšie typy hodín – diskusie, riešenia prípadových štúdií, simulované situácie, kazuistiky, praktické cvičenia či exkurzie, ktoré by mohli byť pre študentov podnetnejšie a zaujímavejšie.
Takže si myslíte, že sa vyučujúci ani po skončení koronakrízy tohto typu vzdelávania nevzdajú?
To je už na nich. Dovolím si však tvrdiť, že táto – i keď vlastne vynútená – skúsenosť s dištančným vzdelávaním vo veľkej miere ovplyvní ďalšiu výučbu na našej univerzite, a to pozitívne. Verím, že ju zužitkujeme na zvýšenie kvality štúdia.
Máme k dispozícii štatistiky, na základe ktorých vieme povedať, koľko vyučujúcich na UK reálne učilo dištančne?
To je veľmi ťažká otázka, na najvyššej realizačnej úrovni asynchrónneho a synchrónneho online vzdelávania (teda Moodle a MS Teams) participovala zhruba polovica pedagógov, ale mnoho učiteľov využívalo jednoduchšie technické prostriedky – napríklad zasielane prezentácií či videonahrávok prednášok, zdieľanie cez MS SharePoint, mailovú komunikáciu alebo výučbu cez Skype for Business a iné platformy. Preto si myslím, že podiel pedagógov vyučujúcich dištančne bol omnoho vyšší. Vychádzame z dotazníka, ktorý sme v spolupráci s CIT UK a centrom COVID rozoslali učiteľom, pričom sa nám vrátilo 541 odpovedí (prehľad výsledkov prieskumu je dostupný na www.uniba.sk/e-learning), ale aj z faktu, že si to monitorovala každá fakulta. Aj ja som ako vyučujúca musela informovať každý týždeň vedúceho svojej katedry o počte a spôsobe odučených hodín, ako aj o počte zúčastnených študentov. Okrem toho ani v súčasnej situácii nebolo dištančné vzdelávanie jediným riešením. Ak má vyučujúci dvoch doktorandov, mohol sa s nimi individuálne stretnúť (samozrejme, pri dodržaní všetkých epidemiologických odporúčaní) alebo sa spojiť telefonicky a školiť ich aj takto.
Nemáte teda v e-mailovej schránke správu od zúfalého študenta, ktorý by sa sťažoval, že sa u nich na fakulte v rámci výučby v uplynulých týždňoch nič nedialo?
Študenti sa ozývajú na všeličo, ale takúto správu som nedostala. Rozoslali sme študentom podobný dotazník ako učiteľom, aby sme od nich získali spätnú väzbu o tom, ako oni vnímali tento spôsob výučby. (Výsledky prieskumu o spokojnosti študentov UK s online vzdelávaním sú už dostupné na: kmn.sk/PrieskumStudenti2020 – pozn. red.) Viem, že mnoho študentov je spokojných, že sme flexibilne zareagovali na vzniknutú situáciu a nevzdali to. Napríklad mne po poslednej odučenej hodine prišla takáto spätná väzba: „Predmet bol zaujímavý, užitočný, výučba sa rýchlo adaptovala na súčasné podmienky, pričom si stále zachovala svoju kvalitu.“ A toto podľa mňa platí pre mnohé predmety na univerzite. Na druhej strane treba povedať, že študenti hovoria, že museli tento semester ešte viac pracovať, museli byť aktívnejší, museli preštudovať viac materiálov i odovzdať viac písomných prác. Myslím si, že je to v poriadku, lebo aj učitelia venovali viac času príprave na výučbu, ako aj spätnej väzbe pre študentov.
Skúsme ísť do extrému: viete si predstaviť, že by sa na univerzite učilo len dištančne?
Nie, nevedela by som si to predstaviť. Z dlhodobého hľadiska nič nenahradí prezenčnú metódu, zvlášť v našej vzdelávacej tradícii má nezastupiteľné miesto. Na druhej strane je možné, že takéto pandémie budú prichádzať častejšie, a preto musíme byť pripravení. Samozrejme, sú predmety, ktoré sa nedajú učiť inak ako prezenčne. Zoberme si všetky laboratórne cvičenia pri prírodovedných predmetoch, farmácii, lekárstve, nevyhnutné odborné praxe medikov, terénne cvičenia geológov či ekológov, predmety zamerané na dosiahnutie výkonnostných limitov študentov na Fakulte telesnej výchovy a športu UK a podobne. To sa naozaj nedá učiť dištančne. Bude však dobré, ak budeme vedieť využiť dištančnú metódu vzdelávania ako doplňujúcu metódu výučby čo najväčšieho množstva predmetov. Zužitkujeme to nielen pri takýchto výnimočných situáciách, ale trebárs aj pri externom štúdiu, kde sa e-learning javí ako výborný komplementárny nástroj – napríklad už len v situáciách, keď nie každý externý študent vie v daných termínoch pricestovať na fakultu.
Na začiatku ste spomínali, že predmety, ktoré sa nedajú učiť dištančne, sa po dohode presunuli do ďalšieho ročníka. Čo v prípade študijných programov, v ktorých takéto špecifické predmety hrajú prím?
Samozrejme, vznikli alternatívne riešenia. Tiež je dôležité povedať, že väčšina predmetov sa dá presunúť, ak máte kam. Ak ste v poslednom roku štúdia, tak touto možnosťou nedisponujete. Jedným z možných riešení (napríklad v prípade laboratórnych cvičení) bolo rozdeliť predmet na teoretickú a praktickú časť – teoretickú časť absolvovali študenti dištančne, praktickú časť absolvujú vtedy, keď na to nastanú vhodné a epidemiologicky bezpečné podmienky. Na lekárskych fakultách si vyučujúci pomohli riešením kazuistík či dostupnými online simuláciami. Študenti fakulty telesnej výchovy a športu vďaka aplikáciám vedeli poslať svojim pedagógom záznam o vykonanej športovej aktivite s prehľadom nameraných parametrov.
Čo ak študent vzhľadom na „nedištančné“ potreby svojho študijného programu naozaj nedokáže ukončiť štúdium v tomto akademickom roku?
Rektor vydal usmernenie, podľa ktorého sa odpustí školné každému študentovi, ktorý by z objektívnych dôvodov spôsobených mimoriadnymi okolnosťami musel prekročiť štandardnú dĺžku štúdia. Okrem toho odporučil školiteľom záverečných prác, aby zohľadnili súčasnú situáciu a jej potenciálny vývoj a prípadne v spolupráci s garantmi študijných programov upravili ciele, témy alebo názvy záverečných prác. Zároveň vyzval školiteľov aj oponentov, aby pri hodnotení zohľadnili objektívne okolnosti, ktoré mohli brániť naplneniu pôvodných cieľov prác.
Z dnešných maturantov bez maturity si uťahuje internet, veštiac im neľahkú budúcnosť pri pracovných pohovoroch, keď sa priznajú, že strednú skončili v roku 2020. Hrozí také niečo aj našim študentom? Alebo inak: ovplyvnila podľa vás situácia v niečom kvalitu štúdia na UK?
Nie, my sme nezrušili štátne záverečné skúšky, zákon ani podmienky na riadne skončenie študijných programov to neumožňujú. Študentom, ktorí nie sú v končiacich ročníkoch, sme upravili študijné plány tak, aby predmety, ktorých charakter to umožňuje, dokončili dištančne, a tam, kde to možné nebolo, predmety presunuli do ďalšej časti štúdia. Kvalita štúdia nebola ohrozená ani v prípade končiacich ročníkov. Nezľavili sme totiž z nárokov na štátne skúšky, zmenil sa len spôsob ich realizácie – konajú sa online. Stanovenými podmienkami rešpektujú všetky nariadenia vlády, hlavného hygienika, zákon o vysokých školách, študijný poriadok i metodické usmernenia rektora a – to by som chcela zdôrazniť – garantujú požadovanú náročnosť. Navyše, je pravdepodobné, že sa niektoré fakulty podľa situácie vrátia k prezenčnému skúšaniu.
Diplom Univerzity Komenského z roku 2020 bude mať preto rovnakú hodnotu ako po iné roky.
Ako sa situácia dotkla našich zahraničných študentov a ich záujmu o štúdium na UK v ďalšom akademickom roku?
Podobne ako študenti zo Slovenska, aj naši zahraniční študenti, či už sú doma, alebo zostali u nás na internáte, ďalej študujú dištančne. Tí, ktorí sú v končiacich ročníkoch, vykonajú vo väčšine prípadov dištančne aj štátne záverečné skúšky.
Je zaujímavé, že ani s ohľadom na momentálne stále neistú situáciu záujem zahraničných študentov o štúdium na UK výraznejšie neklesol. Najmä v prípade lekárskych a niektorých ďalších fakúlt je na úrovni minulého roka. Je dobré, že ako univerzita môžeme využiť inštitút podmienečného prijatia, čo znamená, že ak záujemcovia (zahraniční aj domáci) podmienky na prijatie splnia, buď formou online prijímacích skúšok, alebo na základe iného výberu, môžeme ich prijať už teraz. Stačí, aby všetky potrebné dokumenty doručili do dňa zápisu. V prípade bakalárskeho stupňa štúdia je to maturitné vysvedčenie, pričom uchádzač, ktorý ukončil strednú školu v zahraničí, musí predložiť nostrifikačnú doložku. Pri vyšších stupňoch štúdia je to vysokoškolský diplom, príp. doklad o uznaní získaného vzdelania v zahraničí.
Myslím si, že ak by v septembri boli pre pandémiu stále zatvorené hranice, mohli by zahraniční študenti u nás začať študovať dištančne, kým by sa situácia nezlepšila natoľko, aby mohli prísť fyzicky na Slovensko a v štúdiu pokračovať prezenčne. Ťažko sa to však momentálne odhaduje. Verím, že sa pomaly vraciame do normálneho života a obmedzení bude ubúdať.
Zuzana Kovačičová
V r. 1986 absolvovala štúdium organickej chémie na Prírodovedeckej fakulte UK. Do r. 1996 pracovala na Katedre organickej chémie PriF UK ako vedeckovýskumná pracovníčka. Od r. 1996 pôsobí na Fakulte managementu UK. V r. 2010 ukončila doktorandské štúdium v odbore podnikový manažment. Od r. 2005 je kľúčovou používateľkou finančného informačného systému SOFIA v moduloch controlling a BI/BW. Pôsobí v tíme národného koordinátora v medzinárodnom vedeckom projekte Globálny monitor podnikania (Global Entrepreneurship Monitor) od r. 2011. Od r. 2015 je prorektorkou UK pre oblasť vzdelávania.
Erika Hubčíková