Workshop v rámci výskumného projektu Naturalizmus
Dňa 17. septembra 2020 sa v zasadačke Vedeckej rady Filozofickej fakulty UK konal workshop v rámci výskumného projektu Naturalizmus ako univerzálny filozofický program (NAUFIP), realizovaného na Katedre filozofie a dejín filozofie FiF UK.
Workshop bol venovaný otázkam naturalizmu v epistemológii a etike, teda takým prístupom k týmto filozofickým oblastiam, ktoré preferujú vedecké metódy a postupy. Na workshope vystúpili dvaja zahraniční hostia z Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci: Mgr. Filip Tvrdý, Ph.D., a Mgr. Petra Chudárková. Domáce riešiteľské pracovisko zastupoval Mgr. Martin Nuhlíček, PhD.
Martin Nuhlíček vo svojej úvodnej prezentácii "Verzie naturalizmu v epistemológii" charakterizoval naturalistické pozície v súčasnej epistemológii pomocou ich kontrastu s tradičnými filozofickými, nenaturalistickými prístupmi.
Filip Tvrdý sa v prezentácii s názvom „Naturalizovaná epistemologie neřestí“ zameral na epistemológiu cností a najmä na jej komplement – epistemológiu nerestí. Za dve hlavné epistemické neresti označil kognitívnu lenivosť, teda neschopnosť alebo neochotu utvárať si zdôvodnené presvedčenia, a metakognitívnu nekompetentnosť, ktorá zodpovedá neschopnosti, resp. neochote rozpoznať vlastné omyly. Takto artikulované neresti je podľa neho možné podrobiť naturalizácii za pomoci rozličných výskumov v oblasti psychológie a kognitívnych vied.
Petra Chudárková uzavrela program workshopu prezentáciou „Naturalismus v morální epistemologii“. Najskôr preskúmala možnosti, akými na otázku morálneho poznania odpovedajú filozofické smery intuicionizmu a koherentizmu, ktoré však podrobila kritickým námietkam. Ako plauzibilnú alternatívu predstavila naturalistický prístup k etike, ktorý etické skúmania užšie zväzuje s empirickou evidenciou a vedeckou metodológiou.
Všetky tri príspevky poukázali na možnosti, akými by sa dali efektívne naturalizovať vybrané časti tradičných filozofickým skúmaní. No ako zaznelo aj v nasledujúcej diskusii, otvorenou zostáva najmä otázka uskutočniteľnosti – a akceptovateľnosti – úplného nahradenia filozofickej epistemológie a etiky ich naturalizovanými náprotivkami. Takéto nahradenie by znamenalo možnosť zaoberať sa filozofickými otázkami podobne jasne a exaktne, ako sa veda zaoberá empirickými otázkami. Či však tento prístup dokáže uchopiť filozofické otázky v celej ich komplexnosti a bohatosti, je predmetom ďalšieho výskumu.
Martin Nuhlíček, Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK