Lúčime sa s profesorom Karolom Henselom
Dňa 23. septembra 2020 nás vo veku 80 rokov navždy opustil jeden z najvýznamnejších slovenských zoológov, svetovo uznávaný ichtyológ a predovšetkým, skvelý človek a učiteľ - prof. RNDr. Karol Hensel, CSc.
Od: Vladimír Kováč
Každému z nás sa v živote prihodia veci, ktoré sa nám navždy vryjú do pamäti a nikdy na ne nezabudneme. Pri niektorých si nevieme vysvetliť, prečo sme si zapamätali práve toto a nie niečo iné, pri iných sa v priebehu času vynára jasný obraz, prečo je to tak. A mne sa teraz vynára chvíľa, keď som v roku 1978 ako nesmelý študent prvého ročníka zaklopal na dvere pracovne RNDr. Karola Hensela, CSc., na Moskovskej ulici, aby som sa prihlásil, že chcem študovať ichtyológiu. Prekvapene sa na mňa pozrel a povedal: „Vy ste ešte len prvák? Ako chcete študovať ichtyológiu, keď ešte nič neviete o biológii a zoológii?“ Úplne som zdrevenel a stratil reč. Keď zbadal, čo to so mnou urobilo, zmenil spočiatku odmeraný tón na zhovievavý – usmial sa a povedal: „No dobre teda, keď tak veľmi chcete, môžeme to skúsiť. Začať môžete napríklad akváriami, čo mám tu na chodbe. Nutne už potrebujú vyčistiť!“
Moja kariéra na Prírodovedeckej fakulte UK sa teda začala čistením akvárií. Až neskôr som pochopil, že to z jeho strany nebolo nič nekorektné, naopak, bola to skvelá skúška môjho odhodlania, vytrvalosti a skutočného záujmu o biológiu, zoológiu či tajomný svet rýb. Naučila ma nikdy sa nevzdávať, naučila ma nevrhať sa bezhlavo do veľkých projektov, ale začať vždy od základov, pochopiť najskôr širšie súvislosti a až potom si trúfať na pokusy o dosiahnutie vyšších cieľov.
Karol Hensel sa narodil 28. decembra 1939 v Bratislave. Po absolvovaní šiestich semestrov na Prírodovedeckej fakulte UK pokračoval v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (PF KU), kde pod vedením významného československého ichtyológa Ota Olivu začal naplno rozvíjať svoje vedecké bádanie. V roku 1963 nastúpil do zamestnania na PriF UK v Bratislave a v roku 1972 úspešne obhájil svoju kandidátsku prácu na PF KU v Prahe a získal vedeckú hodnosť kandidát vied (CSc.).
Bol výnimočnou osobnosťou a nikdy sa nenechal zlákať návnadami a nástrahami komunistického režimu, takže kým niektorí jeho menej zásadoví rovesníci stúpali v kariérnych rebríčkoch vyššie a vyššie, on zostával na pozícii odborného asistenta až do skončenia totalitného režimu, a to napriek tomu, že takýchto rovesníkov vysoko prevyšoval v rozhľade, vedeckej erudícii, kvalite publikácií i učiteľskej práce. Habilitačné konanie preto zavŕšil obhajobou habilitačnej práce v odbore zoológia až v roku 1990. Už o rok neskôr však Vedecká rada Prírodovedeckej fakulty UK prerokovala návrh na začatie jeho inauguračného konania. Menovací dekrét profesora prevzal v roku 1992.
Vedecké zameranie prof. Hensela bolo veľmi široké. Venoval sa predovšetkým anatómii a morfológii rýb, pričom osobitnú pozornosť venoval štúdiu osteológie a senzorických kanálov laterálneho systému rýb („bočná čiara“). Osobitne treba vyzdvihnúť jeho prácu na latimérii podivnej (Latimeria chalumnae), ktorá býva označovaná ako živá fosília. Skúmal ju v Prírodovedeckom múzeu v Paríži a výsledkom bola unikátna monografia, v ktorej ako prvý na svete podrobne opísal a ilustroval komplikovaný laterárny systém tejto vzácnej záhadnej ryby. Opísal dva nové taxóny pre vedu, pričom hrebenačka vysoká (Gymnocephalus baloni, Holčík et Hensel, 1974), opísaná z Dunaja pri obci Kližská Nemá, je jedným z mála druhov stavovcov opísaných z územia Slovenska. Bol aj tvorcom slovenského názvoslovia viacerých taxonomických skupín rýb. V rámci svojej vedeckej kariéry aktívne vystúpil na mnohých konferenciách, kongresoch a sympóziách nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Zúčastnil sa tiež viacerých zahraničných expedícií a pracovných pobytov. Pôsobil v Anglicku Francúzsku, Grécku, Kanade, Indii, Nemecku, Rusku, Mongolsku, Poľsku alebo Rakúsku.
V rámci pedagogickej činnosti prednášal svoje poznatky poslucháčom z viacerých predmetov (napr. ichtyológia, zoológia stavovcov, porovnávacia anatómia a morfológia stavovcov, vývinová biológia, biológia mora a ďalšie). Viedol 35 diplomových prác, pričom bol školiteľom viacerých budúcich významných slovenských ichtyológov.
Počas svojej kariéry publikoval množstvo odborných článkov v domácich aj zahraničných vedeckých periodikách. Bol tiež autorom, resp. spoluautorom viacerých knižných publikácií a niekoľkými kapitolami prispel aj k vytvoreniu vrcholného diela Fauna ČR a SR: Mihulovci a ryby (Baruš a Oliva, eds., 1995). Bol aj členom viacerých redakčných rád, ako aj členom, resp. funkcionárom domácich i zahraničných vedeckých spoločností. V roku 2005 inicioval založenie Slovenskej ichtyologickej spoločnosti.
Prof. Karol Hensel nám po celý život pri rôznych príležitostiach pripomínal, že nijaký učiteľ nemôže povedať: „Toto je môj študent, toto je môj žiak.“ Takéto privilégium majú podľa neho iba študenti, iba oni môžu povedať: „Toto je môj učiteľ.“ Ja som ho považoval za svojho učiteľa už od toho prvého momentu, keď som vstúpil do jeho pracovne s onou nesmelou otázkou. Postupne sa duch a odkaz Karola Hensela ako učiteľa prenášal aj do ďalších generácií budúcich ichtyológov. Bol oponentom celej desiatky doktorandov, ktorí sa dnes úspešne zapájajú do vedeckovýskumnej, ale aj pedagogickej práce v oblasti zoológie a ekológie rýb a nesú tak jeho odkaz ďalej.
Ale ani to ešte nie je úplná zmienka o tých, čo ho považujú za svojho učiteľa. Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patrí nepochybne založenie Slovenskej ichtyologickej spoločnosti. Aj vďaka nej slovenská ichtyológia nadviazala na skvelé úspechy predchádzajúcej generácie a vďaka nej dnes v slovenskej ichtyológii začína prevládať mladá generácia, ktorá je zárukou úspešnej budúcnosti. A vďaka odkazu, ktorý nám zanechal, sa aj všetci títo mladí ľudia, ktorí ho spoznali na podujatiach Slovenskej ichtyologickej spoločnosti, cítia byť, ak už nie priamo, tak aspoň prenesene, jeho žiakmi.
Jedným z najsilnejších odkazov, ktoré nám Karol Hensel zanechal je to, že po celý život vedu bral najmä ako hru a zábavu a nie ako prostriedok na zabezpečenie kariérneho rastu. To je dnes, keď už len zachovanie pracovného miesta v akademickej sfére závisí v prvom rade od scientometrických ukazovateľov a nie od toho, čo vieš, čím prispievaš do posúvania hraníc ľudského poznania a čo odovzdávaš študentom i svojim kolegom, priam životne dôležité. Veď šťastní môžeme byť iba vtedy, ak robíme veci, ktoré milujeme, a ak sme obklopení ľuďmi, ktorých milujeme a ktorí milujú nás.
Ty si, drahý Karol, prežil svoj život v takomto šťastí a rozdával si ho aj okolo seba. Za to Ti patrí naša veľká vďaka a budeme na Teba v tomto duchu navždy spomínať. Tvoj odkaz budeme navždy uchovávať v našich srdciach a posúvať ďalej.
Odpočívaj v pokoji.
Vladimír Kováč
***
(V príspevku sú použité informácie zo zdrojov: Matoušek, B. 2000. Prof. RNDr. Karol Hensel, CSc. Šesťdesiatročný. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti. 18: 131-146. Hensel, K. 2014. Ichtyológia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Rybomil. 1(1): 16-32.)