Filozofické a teologické aspekty vývoja vesmíru
Dňa 25. septembra 2020 sa uskutočnil druhý pracovný workshop multidisciplinárne zameraného výskumného projektu Paradigmatické zmeny v nazeraní na vesmír a človeka z filozofickej, teologickej a fyzikálnej perspektívy podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV 18-0103), ktorého riešitelia sú z piatich fakúlt našej univerzity (FiF UK, FMFI UK, RKCMBF UK, LF UK, PriF UK).
Workshop s názvom Filozofické a teologické aspekty vývoja vesmíru sa konal v Bratislave v priestoroch Vedeckého parku Univerzity Komenského, pričom ho už tradične otvorila vedúca projektu profesorka Zlatica Plašienková, ktorá privítala nielen všetkých riešiteľov projektu, ale aj hostí, a v prvom rade aj nového člena riešiteľského kolektívu rektora UK profesora Mareka Števčeka. Okrem toho, že v príhovore informovala už o niektorých splnených cieľoch výskumu, pripomenula aj výskumné úlohy projektu pre najbližšie obdobie a zdôraznila zámer prebiehajúceho workshopu, ktorý bol trojaký: 1) oboznámiť riešiteľov s filozofickými a teologickými aspektmi vývoja vesmíru, tak ako ich nachádzame v dejinách západného myslenia; 2) poukázať na možné prieniky a význam starších kozmologických predstáv pre súčasnú vedu, konkrétne pre astrofyziku; 3) identifikovať nové oblasti možného výskumu pri komparácii jednotlivých príspevkov s názormi z iných vedeckých oblastí (filozofia a teológia vo vzťahu k prírodným vedám).
Program workshopu bol tentokrát orientovaný historicky, no zároveň problémovo systematicky. Ponúkol tri zaujímavé prednášky: jednu z teologického pohľadu na vznik a vývoj vesmíru, tak ako ho nachádzame zachytený v Biblii, a dve z perspektívy dejín západnej filozofie. S prvou prednáškou pod názvom „Kozmogónia a kozmografia v knihe Genezis 1,1-2,3“ vystúpil doktor Jozef Jančovič z RKCMBF UK. Vo svojom vystúpení sa venoval problematike rôznych prienikov alegorického výkladu vzniku sveta v knihe Genezis s indoeurópskymi mytologickými predstavami, ako aj podrobnej jazykovej analýze knihy Genezis 1,1-2,3. Na záver prednášky poukázal na možné prieniky teologického a vedeckého pohľadu na vývoj vesmíru.
Ako druhá vystúpila doktorka Zuzana Zelinová z FiF UK a predniesla príspevok s názvom „Nová interpretácia kozmu v sokratovskej filozofii“, v ktorom sa zaoberala jednou z hlavných otázok súčasnej historiografie antickej filozofie: Kedy sa začal starogrécky termín kosmos používať ako označenie pre svet a svetovú usporiadanosť? V príspevku zároveň predstavila niektoré starogrécke kozmologické, resp. kozmogonické predstavy, tak ako ich nachádzame u Homéra, Hésioda, Empedokla či Platóna.
Posledný príspevok, ktorý ponúkol doktor Štefan Zolcer z PriF UK, preniesol pozornosť od antiky smerom do renesancie a raného novoveku. Prednáška pod názvom „Premeny vnímania kozmu v ranom novoveku“ sa zaoberala predovšetkým problematikou formovania modernej mysle, moderného obrazu sveta a pohľadu na človeka, teda vznikom modernej kozmológie a antropológie. Súčasne poukázala na nadväznosť s niektorými aspektmi Aristotelovej fyziky a Ptolemaiovej astronómie, ktoré neskôr zohrali kľúčovú úlohu pri formovaní obrazu sveta v renesancii a novoveku.
Všetky tri prednášky vyvolali množstvo podnetných otázok a živú diskusiu, v ktorej sa neustále vynárala potreba špecifikovať prienik, ale aj autonómnosť teologického a filozofického nazerania na vzťah človeka a vesmíru a jeho miesto v ňom. Rovnako sa ukázalo, že dejinno-historické poznatky nie sú „mŕtve“ a že zohrávajú dôležitú úlohu aj v kontexte súčasných kozmologických teórií a poskytujú množstvo zaujímavých analógií pri ich formulovaní. V diskusii garantka projektu informovala, že autori prednášok, ktoré odzneli na workshope, už dlhodobejšie pracujú na svojich témach, takže ich príspevky na základe doplňujúcich nových informácií a spracovania podnetov z diskusie budú podkladom pre komplexnejší pohľad na pertraktovanú problematiku a stanú sa základom ich spoločnej monografie.
V závere pracovného workshopu sa riešitelia zhodli na tom, že v najbližšom období je potrebné venovať pozornosť aj novovzniknutým metodologickým otázkam, ktoré vyvstali v súvislosti s integráciou poznania jednotlivých vedných odborov, a preto nasledovné stretnutie výskumného tímu (už 6. novembra 2020) sa bude bližšie zaoberať práve touto problematikou.
Zuzana Zelinová,
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK