Predstavujeme pracovisko: Environmentálna kriminalita je štvrtým najčastejším zločinom
Do ekologickej témy Našej univerzity tentokrát vhodne zapadla aj naša pravidelná rubrika Predstavujeme pracovisko. Keďže Právnická fakulta UK ešte v tejto rubrike nemala zastúpenie, vyberám sa na katedru správneho a environmentálneho práva. Tá sa môže pýšiť získaním zaujímavých grantov, napríklad pri právnej úprave nakladania s vyhoretým jadrovým palivom či grantom Efektívne pozemkové úpravy, ktorý by mal napomôcť k zefektívneniu sceľovania pozemkov.
Katedrou ma sprevádza jej vedúci, profesor Marián Vrabko. Jedna časť výučby sa zameriava na správne právo, druhá na právo životného prostredia. „Pri výučbe práva životného prostredia požadujeme vyššiu špecializáciu. Správne právo sa venuje verejnej správe – verejnej moci, verejným službám a verejnému záujmu. Právo životného prostredia je budované na zásadách správneho práva, no taktiež zahŕňa aj časť trestného, obchodného a občianskeho práva,“ vymenúva profesor Vrabko.
Objasnených menej ako 60 percent environmentálnych zločinov
Právo životného prostredia sa venuje aj odhaľovaniu environmentálnej kriminality. Delí sa na dve časti – to, čo postihujú orgány verejnej správy, a to, čo postihujú súdy. Hranicu medzi nimi tvorí výška spáchanej škody.
„Keď fyzická osoba spácha delikt, môže ísť o priestupok alebo o prečin a trestný čin. Do 266 eur ide u fyzickej osoby o priestupok. Problémom je, že u právnickej osoby sa priestupok (správny delikt) ťažko oddeľuje od trestného činu a prečinu. Máme aj trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, no pri envirokriminalite je málo účinná, keďže sa postihujú konatelia právnických osôb, ktorí sa rýchlo môžu zmeniť. Jednoduchšie sa nám dokazuje kriminalita u fyzickej osoby a podnikateľov. Environmentálna kriminalita je štvrtou najlukratívnejšou protispoločenskou činnosťou na svete, keďže sa dá spáchať aj s nízkymi nákladmi. V roku 2021 začala polícia SR trestné stíhanie v 1852 prípadoch environmentálnej kriminality, pričom len 58 percent bolo objasnených. Najčastejšie išlo o krádež dreva, neoprávnené nakladanie s odpadom a pytliactvo. Pri neoprávnenom nakladaní s odpadom ide o vypúšťanie odpadu do prírody či čierne skládky. Dokazovanie je však ťažké, okrem toho aj štruktúra orgánov je ohromne komplikovaná. Postih môžu riešiť okresné úrady, orgány životného prostredia, rôzne druhy stráží, ale aj územná samospráva,“ vysvetľuje profesor Marián Vrabko.
Študenti rozbiehali zelenú linku
Environmentálne právo je u študentov veľmi obľúbené. Na bakalárskom stupni denného štúdia je ich 1382, externistov je 211. V magisterskom stupni je všetkých denných študentov 610, externistov 102. Katedre však veľmi chýbajú denní aj externí doktorandi. Dvaja externí doktorandi pracujú v Slovenskej inšpekcii životného prostredia, kde študentom mladších ročníkov zabezpečujú aj prax.
„Práve Slovenskej inšpekcii životného prostredia sme pomohli pri tvorbe koncepcie boja proti environmentálnej protiprávnej činnosti, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Naši interní doktorandi a asistenti pomáhali rozbehnúť zelenú linku na Ministerstve životného prostredia SR.“
Problémy s pozemkami
V spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK získala katedra veľmi zaujímavý grant, v ktorom jej členovia riešili problémy právnej úpravy pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom. Nesmieme zabudnúť ani na grant Jeana Monneta či grant Efektívne pozemkové úpravy. Bohužiaľ, na Slovensku sú problémy s rozdrobenosťou pozemkov. Na jednej parcele je aj niekoľko desiatok spoluvlastníkov, a to aj napriek tomu, že máme zákon, ktorý zakazuje drobenie pôdy. Rozdrobenosť pozemkov neustále narastá, vplyvom čoho sa vlastníci či spoluvlastníci k nim nevedia dostať. Ide o začarovaný kruh.
„Vďaka tomuto grantu spolupracujeme pri návrhu úprav pozemkového vlastníctva, najmä s Komorou pozemkových úprav SR a komorou geodetov. Riešime právo vstupu na pozemky, ich sceľovanie a ochranu pôdneho fondu, ktorý sa nám v ostatnom čase veľmi devastuje. Grant využívame pri písaní odborných publikácií či realizácii odborných konferencií. Vďaka nim porovnávame túto situáciu s pozemkami v okolitých krajinách. Vyzerá to tak, že Slovensko je na tom s rozdrobenosťou pozemkov najhoršie. Napríklad v Čechách je spoluvlastníkov menej.“
Pracovníci katedry preto teraz riešia tvorbu zákonov k pozemkovému právu. Nedávno tiež vydali nový zborník, ktorý skúma pozemkové úpravy v Nemecku, Francúzsku, Chorvátsku a všetkých našich susedných štátoch. Chcú sa ním inšpirovať aj pri tvorbe pozemkových úprav na Slovensku.
Klimatické právo ako jediní na Slovensku
Pracovníci katedry začali po pandémii chodiť na medzinárodné konferencie v Čechách, v Poľsku, v Maďarsku či v Rakúsku. Katedra sa tiež spolupodieľala na tvorbe správneho súdneho poriadku, ktorý bol prijatý v parlamente. Plánujú aj výučbu nového predmetu, ktorým je Agrárne právo. Veľmi aktuálnou témou je tiež Právo v energetike, ktoré rozoberá sieťové odvetvia, a to konkrétne elektrinu a plyn a ich výrobu či distribúciu. V nasledujúcich mesiacoch by mala vyjsť aj nová učebná pomôcka k právu v energetike a nová učebnica environmentálneho práva. Pre popularizáciu právnej vedy a rozširovanie vedomostí o práve medzi študentmi, odbornou, ale aj laickou verejnosťou začali robiť podcasty.
„Kolega Maroš Pavlovič robí podcasty týkajúce sa života fakulty, kde popularizuje rôzne právne témy. Za našu katedru bol v podcaste Matúš Michalovič, ktorý sa venoval téme klimatického práva. Predmet Klimatické právo je u študentov veľmi obľúbený, sme jediná právnická fakulta v SR, ktorá ho začlenila do výučby,“ hovorí profesor Vrabko. Podcasty nájdete na webovej stránke comeniuspodcast.flaw.uniba.sk.
Radka Rosenbergová