Na Račianskej kedysi fungoval legendárny filmový klub
Vedeli ste, že vo veľkej aule na Pedagogickej fakulte UK sa kedysi premietalo to najlepšie z domácej i svetovej kinematografickej produkcie? A to dokonca aj nemé filmy, ktorým vytvárali hudobnú kulisu priamo na mieste Richard Müller, Andrej Šeban či funková legenda Made 2 Mate? Nielen to nám odhalila návšteva na prvý pohľad nenápadnej sivej myšky na Račianskej ulici.
Budovu, v ktorej kedysi sídlil obvodný výbor komunistickej strany, získala v r. 1990 univerzita pre pedagogickú fakultu. Tá tu okrem iného našla veľkú kongresovú sálu (dnes aula R10) s funkčnými premietacími prístrojmi, čo akčných študentov priviedlo k myšlienke založiť filmový klub pre náročnejšieho diváka. Slovo dalo slovo, nápad uvítalo aj progresívne vedenie fakulty, a tak čoskoro vznikol Filmový klub 901. Svojho času druhý najväčší filmový klub na Slovensku pôsobil v priestoroch PdF UK celú jednu dekádu až do r. 2003.
Alternatíva ku komercii
Hoci my sme v sprievode inžiniera Petra Košťála z hospodárskej správy našli v premietacej miestnosti už len pozostatky vybavenia a zarámovaný portrét Michala Kováča, kedysi tu – vďaka dobre miereným investíciám klubu – bola technika, ktorá umožňovala premietať všetky vtedy dostupné formáty. O chod obľúbenej „deväťstojednotky“ sa starali mladí nadšenci, zväčša vysokoškoláci združení v Spolku mladých pedagógov Liberté. Pri výbere premietaných filmov si za hlavné kritérium určili umeleckú kvalitu, preto nadviazali kontakty s viacerými európskymi ambasádami, vďaka čomu mohli divákom, najmä z radov študentov, priblížiť zlatý fond svetovej a domácej kinematografie spolu s aktualitami nezávislej filmovej scény. Spočiatku mali jedno predstavenie týždenne, ku koncu až sedem. Predstavenia sa tešili slušnej návštevnosti – v priemere to vychádzalo na cca 90 divákov na jedno predstavenie.
Klub raz mesačne uvádzal aj slávne tituly nemej filmovej éry. Ich zvukové vákuum svojimi improvizáciami vypĺňali napríklad Made 2 Mate, Bezmocná hŕstka, Kosa z nosa, Malomestský komorný orchester Požoň sentimentál, ale i Andrej Šeban či Richard Müller. Odtiaľ už bol len krôčik k príležitostnému organizovaniu koncertov, a to tak domácich, ako i zahraničných interpretov. Študentom sa sem dokonca podarilo dotiahnuť aj známu austrálsko-berlínsku kapelu Once Upon A Time.
S priestormi auly sa spája aj časť histórie dnešného Filmového festivalu inakosti, ktorý niekoľko rokov Filmový klub 901 hrdo spoluorganizoval.
S recesiou na letákoch i v programe
Deväťstojednotka nebola výnimočná iba dramaturgiou, ale aj invenčným prístupom k propagačným plagátom, ktorých recesistický nádych musel byť po rokoch uniformného socializmu vítanou zmenou. „A: Prisahám, že ťa pomstím! B: Cha, cha, cha! Nebudeš to mať ľahké, ty pupák, my sme totiž profesionáli! (Vysvetlivky: A – najlepší priateľ zavraždeného, B – zlosynovia)“ – toľko neskrátená verzia vyčerpávajúcej upútavky k Pozri sa, ako padajú ľudia, ktorou program klubu lákal na jeden z titulov v rámci prehliadky mladých francúzskych filmov.
Recesiou, ktorá si často uťahovala z bývalého režimu, nešetrili ani pri iných príležitostiach. Za plátnom, v priestore, kde sa nachádzajú – pred zrakmi bežných návštevníkov skryté – schody spájajúce veľkú s malou aulou (R125), sme z tých čias našli plagát v charakteristickom červeno-žltom prevedení s nápisom: „Zdravíme účastníkov 901. zjazdu ÚV FKSČ.“ K tradičným happeningom tohto druhu patrilo aj mikulášske premietanie sovietskej rozprávky Mrázik, ktoré každý rok do sály pritiahlo stovky divákov. Mimochodom, do klubu v čase svojich štúdií na UK chodieval aj Marko Škop, dnes už úspešný režisér a scenárista, ktorého filmy (napr. Eva Nová či Nech je svetlo) poznajú aj vo svete.
Erika Hubčíková