Dielo funkcionalistickej architektúry od dlhoročného Baťovho architekta
Výstavba vlastného sídla Farmaceutickej fakulty UK na Ulici odbojárov sa začala v júni 1958, teda šesť rokov po založení fakulty. (A len pár mesiacov po tom, čo sa iba o pár metrov ďalej – na dnešnom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu – konali majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, ktoré v kategórii mužov ovládol slovenský reprezentant Karol Divín.) Budova bola do užívania odovzdaná o dva roky neskôr. Bolo to výborné načasovanie. V r. 1960 sa totiž zlúčili brnianska a bratislavská farmaceutická fakulta do jednej fakulty so sídlom v Bratislave, ktorá bola až do r. 1969 jedinou celoštátnou fakultou farmaceutického zamerania vo vtedajšom Československu.
Na projektovaní budovy na Ulici odbojárov v bratislavskom Novom Meste sa v spolupráci s Antonom Rokošným podieľal najmä svetobežník a dlhoročný Baťov architekt Vladimír Karfík, ktorý prišiel do Bratislavy na pozvanie profesora Emila Belluša po zoštátnení Baťových firiem. V jeho architektúre sa pri projektovaní budovy FaF UK naplno rozvinula funkcionalistická koncepcia trojtraktových objektov aplikovaných v školstve.
Slávnostný výkop, ktorým sa začala výstavba vlastného sídla fakulty, sa uskutočnil 24. júna 1958. Fakulta pritom vznikla už v roku 1952, jej pracoviská však boli stále provizórne umiestnené v rôznych budovách v Starom Meste neďaleko od lekárskej fakulty. Novostavba na Ulici odbojárov bola do užívania FaF UK čiastočne odovzdaná na jeseň roku 1960, niektoré dokončovacie práce však pokračovali až do roku 1962.
V 60. rokoch sa k budove pridala aj stavba na Kalinčiakovej ulici 8 (tzv. stará budova), ktorá bola pôvodne postavená v 40. rokoch a prvotne slúžila ako jezuitské gymnázium. Trojkrídlový objekt, navrhnutý architektmi Františkom Floriansom a Gabrielom Schreiberom, vznikol v duchu slovenského funkcionalizmu s neoklasicistickými impulzmi vojnovej moderny. Hoci sa realizovala iba časť urbanistického zámeru, ktorý zahŕňal aj kláštor a kostol s dominantnou vežou, stavba má monumentálny ráz. Stredné priečelia má tvar oblúka s konkávnym prehnutím a členenie dopĺňajú výrazné pilastre so schodiskovými vežami po stranách.
Rekonštrukcia v zmysle Karfíkovho odkazu
„Nová“ budova, o ktorej priestory sa dnes farmaceuti delia s Fakultou managementu UK, prechádza kontinuálnou postupnou rekonštrukciou. Aj napriek tomu, že Karfíkova stavba bez zjavných porúch a potreby zásadných dispozičných zmien dodnes vyhovuje školskej prevádzke, súčasnosť si vyžaduje inovácie v prevádzke a dizajne interiérov. Keďže architekti Ján M. Bahna, Miloš Juráni a Július Toma, pod ktorých odborným okom rekonštrukcia prebieha, chceli zachovať Karfíkov odkaz, do tvorby nových plánov sa pustili až po oboznámení sa so špecifikami architektúry 50. rokov a po diskusii s profesorom Štefanom Šlachtom, asistentom, kolegom a znalcom Karfíkovho diela. „Po období socialistického realizmu to bol návrat k funkcionalistickej moderne s jasným členením na prevádzkové celky, čistými tvarmi, kvalitnými materiálmi a prepracovaným detailom,“ približuje Miloš Juráni. „Školská stavba tak dosiahla požadovanú vážnosť a akademickú atmosféru bez použitia okázalých prvkov.“
Ako prvá prešla revitalizáciou aula, prekrytá lomenicou. Z hľadiska architektúry ide o znak typický pre priemyselné stavby, ktoré Karfík navrhoval aj u Baťu. Do priestoru pod lomenicu architekti vložili segmentové zavesené lamely, ktoré zlepšili akustiku, teplotechniku aj optiku.
Zmenou si po vestibule prejde aj fasáda
Rekonštrukciou prešiel aj vstupný vestibul, ktorý sa vybudovaním nového schodiska prepojil so stravovacím a oddychovým zázemím v suteréne. Priečelie auly tu zdobí vitráž, ktorú vytvoril slovenský akademický maliar Dezider Castiglione v r. 1962. Je to jedno z jeho prvých diel, pri ktorých experimentoval s materiálmi betón a farebné sklo. Efekt vitráže je zvýraznený podsvietením. Tí pozornejší na nej ľahko identifikujú symboly poznačené socialistickým realizmom. Medzi nimi motív dievčaťa s holubicou ako symbol mieru, pár za volantom ako symbol rozvoja, slnko s rozkvitnutým stromom ako symbol prírody, ale aj veľmi obľúbené symboly robotníka i roľníčky. Nechýbajú ani laboratórne váhy ako symbol farmácie.
Okrem duše budov farmaceutickej fakulty sa postupom času mení aj ich vonkajšia farebnosť. Na Kalinčiakovej prechádza budova do novších tónov žltej a červenej, zatiaľ čo budova na Ulici odbojárov má dnes typickú svetlozelenú farbu, danú obkladom sklenými mikrokachličkami, ktorú však čochvíľa tiež čaká kozmetická zmena.
Nikoleta Janková