Kozmologické a antropologické aspekty budúcnosti ľudstva: Na Mars a späť
V dňoch 9. a 10. júla 2021 sa v priestoroch Astronomického a geofyzikálneho observatória FMFI UK v Modre uskutočnil v poradí už štvrtý pracovný workshop multidisciplinárneho výskumného projektu „Paradigmatické zmeny v nazeraní na vesmír a človeka z filozofickej, teologickej a fyzikálnej perspektívy“ podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV 18-0103), ktorého riešitelia sú z piatich fakúlt našej univerzity (FiF UK, FMFI UK, RKCMBF UK, LF UK, PriF UK).
Na úvod stretnutia vystúpila prof. PhDr. Zlatica Plašienková, PhD., zodpovedná vedúca projektu, ktorá privítala prítomných spoluriešiteľov a hostí. Predstavila aktuálny celkový stav projektových aktivít a zároveň zrekapitulovala program a ciele workshopu, ktorý sa po dlhšom čase mohol uskutočniť prezenčnou formou. Príspevky prezentované v rámci stretnutia boli orientované na zvolenú nosnú tému: „Kozmologické a antropologické aspekty budúcnosti ľudstva: Na Mars a späť“.
Prvým z nich bola prednáška prof. RNDr. Jozefa Masarika, DrSc. s názvom „Povrch Marsu a možnosti života na ňom (kedysi a dnes)“. V úvode predstavil Mars ako vesmírne teleso a tiež fyzikálne a klimatické podmienky vládnuce na jeho povrchu a v atmosfére. V druhej časti sa venoval historickému prierezu poznávania povrchu Marsu orbitermi, resp. rovermi priamo na povrchu od 70. rokov 20. storočia po dnešok. Neopomenul ani problematiku výskumu marťanských meteoritov vrátane slávneho prípadu ALH84001 s údajným náznakom fosílneho života. Veľkou pridanou hodnotou jeho príspevku bol fakt, že na viacerých z týchto misiíí bol priamo vedecky zainteresovaný a mohol tak spoluriešiteľom poskytnúť okrem sumáru výsledkov pozorovaní povrchu „červenej planéty“ aj cenné pohľady z priebehu jednotlivých projektov. Nasledovala časť týkajúca sa výskytu biogénnych prvkov a metánu na povrchu Marsu, ktorá prerástla do diskusie o možnostiach a prínosoch ľudského osídlenia, či terraformingu susednej planéty.
Zámerom ďalšieho spoločného príspevku RNDr. Romana Nagya, PhD. a RNDr. Tomáš Paulecha, PhD. pod názvom „Ľudstvo ako interplanetárny druh“ bolo plynule nadviazať na predošlú diskusiu o osídľovaní Marsu a rozšíriť ju o otázky reálnych finančných, politických, civilizačných prínosov a nástrah, ako aj o súvisiace legislatívne, medicínske, mediálne, kultúrne a etické témy s prepojením na historické očakávania, ktoré v nemalej miere formovali túžbu ľudstva „kolonizovať“ Mars.. Vzhľadom na odborne pestré zloženie riešiteľského kolektívu diskusia priniesla bohatú škálu pohľadov na túto zaujímavú a komplexnú problematiku. Väčšina prítomných sa zhodla na tom, že automatické sondy potvrdili nepochybne veľký prínos skúmania Marsu, no lety s ľudskou posádkou si vyžiadajú rádovo väčšie finančné, technické a politické zdroje, ktorých reálny vedecký a civilizačný prínos môže byť otázny. Ako nespochybniteľnú prioritu prakticky všetci diskutujúci uviedli ochranu našej jedinečnej planéty, ktorá bude ešte veľmi dlho neporovnateľne lepším miestom pre život, ako ktorékoľvek iné dosiahnuteľné miesto vo vesmíre.
V neoficiálnej časti tohto príspevku bol predstavený prierez vnímania expanzie ľudstva do vesmíru v kultúrnom kontexte, menovite v kinematografii 20. a 21. storočia. Diela s kvalitným námetom a spracovaním sa stali nielen kultúrnym fenoménom, ale aj inšpiráciou celých generácií, vrátane komunít vedcov.
Dopoludňajší program druhého dňa workshopu zahájil doc. PhDr. Ivan Buraj, PhD. s príspevkom na tému „Späť na zem, ale ako? ( medzi kozmológiou a antropocentrizmom)", v ktorom sa zameral na odkaz francúzskeho filozofa vedy Bruna Latoura formulovaný najmä v jeho práci Où atterrir? : Comment s'orienter en politiques (v českom preklade pod názvom „Zpátky na zem“). Predstavil jeho polemiku medzi prírodnými a spoločenskými vedami, ako aj pohľadmi „zhora/zvrchu“ na pozemské záležitosti, ktorý je charakteristický aj pre racionálne objektívne vedecké skúmanie. Protipólom tohto prístupu by mal byť návrat späť na zem, od externého, globálneho vnímania prírody a problémov s ňou spojených k vnútornému, lokálnemu, miestnemu. Doc. Buraj v tomto kontexte ilustroval aj historický spor Pica della Mirandolu a Johannesa Keplera a jeho presahy až do súčasnosti a následne predstavil duálne vnímanie antropocentrizmu, ktoré súvisí s chápaním miest človeka a jeho „osudu“ v pozemskom aj kozmologickom rámci.
Na antropocentrické a antropomorfné prvky poukázali aj T. Paulech a R. Nagy vo svojom ďalšom príspevku „Pareidólia v kontexte vesmírnych objektov“. V prvej časti predstavili a na príkladoch demonštrovali pojmy apofénie a pareidólie ako úsilie ľudského mozgu tvoriť zmysluplné štruktúry aj z náhodných vizuálnych, zvukových či iných vnemov, ktoré evolučne slúžia na orientáciu a adekvátnu reakciu v komplexnom okolitom svete. Táto schopnosť, ako objekt skúmania kognitívnej psychológie, sa prirodzene premietla aj na kozmické telesá, kde ľudstvo po stáročia nachádzalo „bytosti“, „znamenia“ a „posolstvá" relevantné pre svoju existenciu v danom kultúrnom kontexte.
Hlavný obsah prednášky spočíval v demonštrovaní uvedených pojmov na príslušných kozmických objektoch, ako sú: súhvezdia v rôznych civilizáciách, kométy a ich vnímanie v priebehu dejín, domnelé versus skutočné antropomorfné objekty na Marse a iných telesách Slnečnej sústavy, planetárne hmloviny, galaxie, hviezdokopy, medzihviezdne mračná a iné objekty hlbokého vesmíru v Messierovom katalógu.
V rámci spoločnej a veľmi podnetnej diskusie riešitelia dospeli k záveru, že v rámci ďalšieho riešenia projektu bude zrejme možné skúmať aj novú paradigmatickú zmenu, ktorá ide naprieč spektrom skúmanej antropologickej problematiky a súvisí s aktuálnou situáciou chápania človeka a jeho zdravia. Ide teda o paradigmatický posun v medicíne súvisiaci s príchodom modernej genetiky, ktorá má potenciál eliminovať mnohé genetické poruchy, či ochorenia, no zároveň prináša zásadné etické a morálne výzvy, ku ktorým sa musia odborníci, ale i pacienti a celá spoločnosť zodpovedne postaviť.
Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že všetky príspevky, podobne ako počasie v Malých Karpatoch, boli pestré, no konkrétne pomenovali mnohé výzvy prenikania ľudstva do bližšieho aj vzdialenejšieho kozmu v rozsahu od pochmúrnych vízií nutnosti opustiť ekologicky zdevastovanú domovskú planétu a kolonizovať cudzie svety, až po obraz „žiarivej budúcnosti“ ľudstva ako medziplanetárneho druhu s jeho neuhasiteľnou túžbou poznávať.
Štvrtý workshop ukončila poďakovaním, vyhodnotením a naplánovaním najbližších projektových aktivít prof. Zlatica Plašienková.
Tomáš Paulech