RSS feed uniba.sk

Docent v odbore Matematika (Katedra aplikovanej matematiky a štatistiky)

Alzbeta.Kontrisova@fmph.uniba.sk — Wed, 27 May 2026 12:28:00 +0200

na obsadenie miesta vysokoškolského učiteľa – funkčného docenta v odbore Matematika na Katedru aplikovanej matematiky a štatistiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave so sídlom Mlynská dolina, 842 48 Bratislava, v súlade s vnútorným predpisom Univerzity Komenského v Bratislave č. 19/2022 – Zásady výberového konania na obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkčných miest profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov Univerzity Komenského v Bratislave,
zverejňuje nasledujúce informácie na účely overenia výsledku výberového konania: Dátum výberového konania: 12.5.2026
Počet miest: 1
Úväzok: 100 %
Počet uchádzačov: 1
Kvalifikačné predpoklady: vedecko-pedagogický titul docent v odbore Matematika Zoznam členov výberovej komisie:
prof. RNDr. Róbert JAJCAY, DrSc.
doc. RNDr. Viktor WITKOVSKÝ, CSc.
prof. RNDr. Ján FILO, CSc.
doc. RNDr. Igor MELICHERČíK, PhD.
RNDr. Miroslav PIKNA, PhD.
Monika BUCHALOVÁ Údaje o vybranom uchádzačovi - doc. RNDr. Mária Trnovská, PhD.

prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc.
dekan fakulty

Habilitačná prednáška JUDr. Martina Hamřika, PhD.

Wed, 27 May 2026 12:02:00 +0200

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave oznamuje, že

dňa 11.06.2026 (štvrtok) o 13.00 hod. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Šafárikovo nám. č. 6, Bratislava, uskutoční

verejnú obhajobu habilitačnej práce na tému

"AI & B2C. Umelá inteligencia a ochrana spotrebiteľa"

a verejnú habilitačnú prednášku JUDr. Martina Hamřika, PhD. z Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, Katedry občianskeho práva

na tému

"Spôsobilosť maloletého spotrebiteľa na právne úkony: medzi flexibilitou a právnou (ne)istotou"

v odbore habilitačného konania a inauguračného konania Občianske právo.

Habilitačná prednáška a obhajoba habilitačnej práce sa uskutoční na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, Šafárikovo nám. č. 6, v miestnosti Súdna sieň (prízemie, stará budova).

Habilitačná prednáška Mgr. Vincenta Bujňáka, PhD.

Wed, 27 May 2026 11:45:00 +0200

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave oznamuje, že

dňa 11.06.2026 (štvrtok) o 13.00 hod. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Šafárikovo nám. č. 6, Bratislava, uskutoční

verejnú obhajobu habilitačnej práce na tému

"Ľud a ústavné základy odvolávania verejných funkcionárov"

a verejnú habilitačnú prednášku Mgr. Vincenta Bujňáka, PhD. z Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, Katedry ústavného práva

na tému

"Porušenie ústavy Slovenskej republiky pri dodržaní zákona o rokovacom poriadku Národnej rady"

v odbore habilitačného konania a inauguračného konania Ústavné právo.

Habilitačná prednáška a obhajoba habilitačnej práce sa uskutoční na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, Šafárikovo nám. č. 6, v miestnosti Klub dekana (č. dv. 326, stará budova).

Vyjadrenie dekana PraF UK k odvolaniu prof. JUDr. Jozefa Čentéša, DrSc. z funkcie vedúceho katedry a verejná výzva profesorovi Čentéšovi

Wed, 27 May 2026 11:09:00 +0200

Vyjadrenie dekana PraF UK k odvolaniu prof. JUDr. Jozefa Čentéša, DrSc. z funkcie vedúceho katedry a verejná výzva profesorovi Čentéšovi Vzhľadom na množstvo neprávd, ktoré sa šírili mediálnym priestorom o odvolaní prof. JUDr. Jozefa Čentéša, DrSc. z funkcie vedúceho Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK, ktoré mali negatívny mediálny dopad nielen na moju osobu, ale aj na Univerzitu Komenského v Bratislave a jej Právnickú fakultu, som dňa 25. 5. 2025 požiadal profesora Čentéša, aby mi písomne udelil súhlas s tým, aby som mohol informovať verejnosť o okolnostiach, ktoré viedli k jeho odvolaniu z funkcie vedúceho katedry a o pracovnoprávnych riešeniach tohto problému. Profesor Čentéš to odmietol. Pritom jeho strohé mediálne vyjadrenie považujem za základ neskorších hoaxov a špekulácii, ktoré následne začali šíriť niektoré médiá a niektorí jednotlivci. Preto profesora Čentéša verejne vyzývam, aby mi verejne udelil súhlas s tým, aby som mohol informovať verejnosť o okolnostiach, ktoré viedli k jeho odvolaniu z funkcie vedúceho katedry a o pracovnoprávnych riešeniach tohto problému. Jožko, tu ani zďaleka nejde o Teba alebo o mňa, ale o dobré meno inštitúcie, ktorú obidvaja reprezentujeme a máme radi! Zároveň sa tvrdo ohradzujem proti tvrdeniam, že odvolanie profesora Čentéša malo mať čokoľvek spoločné s vyjadrovaním jeho odborných či spoločenských názorov. Sloboda slova všeobecne a na akademickej pôde zvlášť patrí v mojom hodnotovom rebríčku k najdôležitejším ľudským právam, ktoré vnútorne zaraďujem bok po boku s právom na život. Skutočným dôvodom odvolania profesora Čentéša bolo jeho zásadné zlyhanie v pedagogickej oblasti, na ktorej kvalitu mal ako vedúci katedry povinnosť dohliadať aj u ostatných členov katedry, o to viac sám na seba. Toto zlyhanie si vyžiadalo sériu opatrení, ktoré boli v pondelok 25. 5. 2025 prerokované na Rade kvality PraF UK. Súčasťou týchto opatrení bolo aj odvolanie profesora Čentéša z funkcie vedúceho katedry, pretože prípadné nereagovanie na závažné nedostatky v procese výučby a skúšania, na ktoré sa prišlo, by mohlo viesť k strate alebo pozastaveniu akreditácie, čo si Právnická fakulta UK nemôže dovoliť. Zároveň vyzývam médiá, ktoré nepravdivo, bez dostatočného overenia šírili konšpiračné teórie, podľa ktorých mal byť prof. Čentéš odvolaný za prezentovanie svojich názorov, najmä Denník N, Aktuality.sk a SME, aby sa za svoje neprofesionálne počínanie ospravedlnili Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a ak majú aspoň trochu zmyslu pre spravodlivosť, aby sa ospravedlnili aj mne. A samozrejme, aby tiež vyzvali (aj verejne) profesora Čentéša, aby mi udelil súhlas s informovaním o okolnostiach vedúcich k jeho odvolaniu. Tiež vyzývam na ospravedlnenie za predčasné závery zakladajúcich signatárov výzvy s názvom: „Na podporu prof. Jozefa Čentéša a za ochranu akademickej a právnej kultúry.“ Považujem za zvlášť znepokojujúce zistenie, že v našej spoločnosti sa vyskytujú právnici, ktorí formulujú závery bez overenia faktov. Ako chcú bez nich vo svojej práci hľadať spravodlivosť? Osobitne žiadam o ospravedlnenie Právnickej fakulte UK prorektora UK Jozefa Tancera, všeobecne známeho kandidáta na rektora UK, ktorý mal minulý týždeň možnosť ako prorektor UK či už oficiálne na rokovaní kolégia rektora UK alebo neformálne po ňom, spýtať sa ma na okolnosti odvolania profesora Čentéša z funkcie vedúceho katedry, ale neurobil tak, napriek tomu, že jemu ako prorektorovi UK by som pochopiteľne poskytol presné informácie. Zároveň Jozefa Tancera žiadam, aby mi verejne zodpovedal otázku, či aj v prípade jeho zvolenia za rektora UK bude prijímať rozhodnutia a vydávať stanoviská bez overenia faktov. V Bratislave, 26. 5. 2026 v.r. prof. JUDr. Eduard Burda, PhD. dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave

Rozhovor s dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave k medializovaným informáciám k odvolaniu prof. JUDr. Jozefa Čentéša, DrSc.

Wed, 27 May 2026 11:09:00 +0200

Rozhovor prof. JUDr. Eduarda Burdu, PhD. dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s Mgr. Petrom Bielikom k téme odvolania vedúceho Katedry trestného práva, kriminalistiky a kriminológie ako reakciu na množstvo mediálnych neprávd.
Stanovisko dostupné TU. Video dostupné TU.

Študenti si vyskúšali tímovú medicínu

Wed, 27 May 2026 11:07:00 +0200

Clinical Skills Event (CSE) aj tento rok vytvoril priestor pre spoluprácu študentov medicíny a farmácie z viacerých slovenských univerzít s cieľom podporiť medziodborovú spoluprácu a praktické vzdelávanie. Do jubilejného 5. ročníka sa zapojilo 84 študentov z Bratislavy, Martina a Košíc, ktorí vytvorili 21 interdisciplinárnych tímov a spoločne riešili modelové klinické situácie. Podujatie sa konalo paralelne v Bratislave a Košiciach. V Bratislave súťažilo 52 študentov, v Košiciach sa zapojilo ďalších 32 účastníkov. Zastúpené boli Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta UK, Lekárska fakulta SZU, Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine, Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach a Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Cieľom Clinical Skills Event je priblížiť študentom reálnu prax, v ktorej kvalitná zdravotná starostlivosť vzniká vďaka spolupráci viacerých odborností. Účastníci si preto počas súťaže nevyskúšali len klinické myslenie a praktické zručnosti, ale aj komunikáciu, rozdelenie kompetencií a spoločné rozhodovanie o pacientovi. Jubilejný 5. ročník priniesol aj novinku v podobe putovných víťazných pohárov, ktoré budú každoročne odovzdávané víťazným fakultám ako symbol tradície, kontinuity a úspechu v súťaži. V celkovom hodnotení súťaže sa na druhom umiestnilo družstvo, ktorého členkami boli aj študentky Lekárskej fakulty UK v Bratislave, Nela Šranková a Veronika Tomčová. Tretie miesto obsadil tím, ktorého súčasťou boli Sára Chlpíková a Jakub Kaduc – rovnako študenti Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Súčasťou programu boli aj odborné prednášky osobností zo zdravotníckej praxe. Študentom sa predstavila hepatologička doc. MUDr. Sylvia Dražilová, PhD., nemocničná farmaceutka PharmDr. Jana Babiaková, PhD., a kardiológ MUDr. Marek Karman. Vo svojich vystúpeniach priblížili význam interdisciplinárnej spolupráce, komunikácie v zdravotníckom tíme a skúsenosti z každodennej klinickej praxe. Clinical Skills Event dlhodobo vytvára priestor na prepájanie študentov rôznych zdravotníckych odborov a podporuje rozvoj zručností, ktoré sú nevyhnutné pre modernú medicínu a pacientsky orientovanú zdravotnú starostlivosť.

Výzva na Postdoktorandský pobyt Univerzity Komenského

Wed, 27 May 2026 11:02:00 +0200

Ponuka pozície na obsadenie miesta postdoktorandského pobytu na Lekárskej fakulte UK v rámci výzvy...

Učiteľ na ZŠ

webmaster@fmph.uniba.sk — Wed, 27 May 2026 09:47:00 +0200

učiteľ matematiky
učiteľ fyziky
učiteľ biológie
učiteľ geografie

Ľubomír Bajaník: Novinári a vedci by si mali lepšie rozumieť

nasa.univerzita@uniba.sk — Wed, 27 May 2026 09:44:00 +0200

Čo zavážilo pri vašom rozhodovaní o vysokoškolskom štúdiu? Na Filozofickej fakulte ste vyštudovali anglický jazyk a históriu. Filozofická fakulta bola jednou z mojich volieb na strednej škole, ale nie jedinou. Možno to niekoho prekvapí, ale rozmýšľal som nielen nad humanitnými a spoločenskými vedami, zaujímali ma aj biológia alebo chémia. Ale napokon zvíťazila história. Mal som okolo seba aj v rodine ľudí, ktorí sa zaoberali históriou, vždy ma zaujímali knihy o dejinách. Na začiatku štúdia som si myslel, že sa budem viac zaoberať anglistikou a amerikanistikou, ale napokon som prepadol histórii a aj som ňou končil. Nikdy som neľutoval, že som išiel študovať túto aprobáciu, napriek tomu, že to bolo veľmi náročné štúdium. V mladosti ste sa venovali recitovaniu a moderovaniu, do kontaktu s televíziou ste sa dostali už počas štúdia. Ako k tomu došlo? Cez konkurz. Brat videl na televíznej obrazovke, že Slovenská televízia robí konkurz na externého hlásateľa, tak som sa prihlásil – alebo skôr on ma prihlásil. Bol to veľký konkurz, vyberali nás spomedzi asi 300 ľudí. Vybrali ma po kamerových skúškach a bol som hodený do vody. Televízia sa po štúdiu stala vaším hlavným pracovným prostredím. Hlásateľstvo som spočiatku bral len ako prácu popri štúdiu, externe zopár služieb mesačne, aby som si privyrobil. Ale televíznu prácu som si veľmi obľúbil. Snažil som sa preniknúť do jej tajov, zaujímala ma aj technická zložka, takzvané črevá, srdce a mozog televízie, práca technikov a dramaturgov. Neskôr som sa popri hlásateľstve dostal k pozícii vedúceho vysielacej zmeny. Znamenalo to, že som bol celý deň od rána do večera zodpovedný za to, čo sa v ten deň odvysiela, sledoval som radenie programov, strážil načasovanie... V roku 2001 som dostal ponuku od spravodajstva, tvorili sa nové tímy. Aj som váhal, či do toho ísť, ale v konečnom dôsledku som dobre urobil, lebo o pár rokov boli hlásatelia zrušení a ja som zostal v spravodajstve. Bol som redaktorom zahraničného spravodajstva a potom som dostal ponuku moderovať správy. Tam som plus-mínus dodnes. Stíhate ešte aj dnes pripravovať vlastné materiály do spravodajstva? Veľmi nie, akurát ak sú nejaké zahraničné cesty, z ktorých robím reportáže, alebo špecializované udalosti. Napríklad na prvé výročie ruskej invázie na Ukrajinu som robil niekoľko rozhovorov s kolegami, s ktorými mám kontakty v Poľsku. Ale väčšia časť mojej práce v spravodajstve spočíva práve v príprave moderovania, a to nielen správ, ale aj iných formátov, napríklad ak sa dejú mimoriadne udalosti. Pri návšteve pápeža Františka v roku 2021 sme s kolegami pripravovali štvordňové vysielanie. To bola jedna z mojich najväčších moderátorských výziev – štyri dni moderovať, komentovať, byť sprievodcom počas všetkých prenosov z udalostí. Dlhé roky sa tiež venujete televíznej publicistike, ste tvárou relácie SK Dejiny, ktorá sa vysiela od roku 2017. Oslovili vás aj preto, lebo ste vyštudovaný historik? Tvorcovia o mne vedeli, že mám rád dejiny, preto ma oslovili, keď skúšali moderátorov, a sadli sme si. Momentálne sme vynikajúci tím ľudí, ktorí reláciu tvoria, ťaháme to spolu už dlho a dá sa povedať, že takáto stálosť tímu je v tomto prostredí veľmi zriedkavá. Chodíme do rôznych regiónov, na rôzne miesta, oslovujeme odborníkov, je to kreatívna práca. Za SK Dejiny ste dostali cenu za popularizáciu vedy od Predsedníctva SAV. Myslíte si, že vedci a výskumníci robia dosť pre popularizáciu vedy? Čo by jej pomohlo? Zlepšuje sa to, odborníčky a odborníci z mnohých oblastí pochopili, že propagácia je dôležitá. V dejinách, kde to poznám najlepšie, sa to zlepšilo výrazne. Historici sú ochotní chodiť do relácií, rozprávať. Dávnejšie sa mnohí na to necítili alebo mali ostych, dokonca sa obávali odsúdenia kolegov: „Aha, on sa zase vytŕča v televízii.“ Toto sa už výrazne mení. Pomohlo by zlepšiť kontakty medzi novinármi a odborníkmi a vzájomné pochopenie štýlu práce. Keď reportéri robia reportáž, potrebujú odpoveď rýchlo, najlepšie okamžite. Bolo by dobré, keby mali odborníci nejaký komunikačný tréning, mnohé veci sa dajú naučiť, napríklad ako lepšie sformulovať myšlienku. Ale zároveň, ak za akademikom, ktorý sa témou zaoberá roky, príde novinár a povie: „Povedzte nám dve vety o slovenskom štáte,“ je to zle položená novinárska otázka. Novinár musí vedieť, ako sa správne pýtať. Študentov vediem k tomu, aby si budovali osobný kontakt s odborníkmi. A aby sa obzerali aj po svojej alma mater – na Filozofickej fakulte máme odborníkov z mnohých oblastí, viacerých vidím v médiách, čomu som veľmi rád, lebo humanitné a spoločenské vedné disciplíny sú pre spoločnosť dôležité. Pomáhajú nám v spoznávaní samých seba ako ľudských bytostí – kto sme, čo sú naše korene, čo prežívame v súčasnosti, čo bude v budúcnosti. Moderovali ste tiež niekoľko ročníkov ESET Science Award, kde ste mali vedcov z takzvaných STEM odborov a medicíny vrátane nositeľov Nobelových cien. Pri moderovaní týchto spoločenských udalostí je to rôzne, niektoré majú svojich kvalitných scenáristov, pri iných si scenár píše moderátor. V prípade týchto galavečerov som vždy mal skvelý scenár. Ale študoval som si príbehy jednotlivých vedcov, stretli sme sa predtým, takže potom už pri prenose človek vie, ako reagovať. Momentálne sledujeme výraznú zmenu v percepcii médií a zdrojov informácií. Aká je budúcnosť žurnalistiky a výchovy budúcich novinárov? Odborne tomu hovoríme dežurnalizácia, čo je jeden z pojmov, ktorý priniesla docentka Anna Sámelová z našej katedry. Dejiny nás učia, že vždy, keď prišla nejaká technologická novinka, všetci si mysleli, že tie predchádzajúce zahynú. Ale ony zvyčajne začali fungovať vedľa seba, naučili sa koexistovať – popri televízii nezanikol film, len sa transformoval. Dnes je tu internet, streamovacie služby a podcasty, transformovať sa musí televízia a rozhlas. Budúcnosť lineárnej televízie je spravodajstvo a šport, ostatné si môžete pozrieť na predplatených službách. Televízie to už pochopili, v podstate sa televízia vracia k svojim základom, k sile živého vysielania. Veľa sa diskutuje o tom, aká má byť žurnalistika – čo to je objektivita, vyváženosť, či má mať žurnalista právo na svoj názor, alebo je len kanálom, ktorým prejdú informácie. Naozajstný novinár má podľa mňa byť vzdelaným inteligentným sprievodcom záľahou informácií, ktorá sa dnes na nás valí. Žurnalistika nie je len spravodajstvo, v ňom sa uplatňujú základné princípy vyváženosti, nestrannosti, objektivity, má sa hľadať pravda. Ľudia by mali pochopiť – a o tom by mala byť mediálna výchova – že žurnalistika je omnoho širšia, patria do nej aj komentáre, glosy, fejtóny, rôzne žánre, ktoré môžu byť aj vtipné, aj sarkastické. Tieto druhy publicistickej žurnalistiky boli v minulosti veľmi silné, dnes vidíme ich návrat a majú svoju budúcnosť. Som tiež presvedčený, že novinári by sa mali opäť vrátiť medzi ľudí, pýtať sa ich, zaujímať sa o nich, nerobiť žurnalistiku len od počítača – pokiaľ teda nerobia napríklad dátovú žurnalistiku, čo je jedna jej dôležitá súčasť. Jednoducho, aby sme my novinári neboli akísi horenosi, ale aby sme vedeli počúvať, pochopiť ľudí a ich problémy. A k tomu je potrebné vzdelanie. Akí sú vaši študenti? Výborní! Prichádzajú k nám rozhľadení mladí ľudia, ochotní počúvať. Samozrejme, počas štúdia majú svoje fázy, ale som veľmi spokojný s tým, ako premýšľajú o spoločnosti, čo ich samých zaujíma. Máme tu ľudí, ktorí citlivo vnímajú svet, prežívajú veci, a ja ich prežívam spolu s nimi, niekedy až príliš. Som rád, že naša škola pre nich vytvára bezpečné a príjemné prostredie, čo je podľa mňa tiež jednou z jej hlavných funkcií. Všímam si zároveň, že táto generácia si veľmi cení voľný čas. Je to pre nich niekedy väčšia hodnota ako výplata. Toto je možno komplikácia pre budúce redakcie, pretože životný štýl v spravodajstve je nastavený tak, že neexistuje víkend, sviatky, žiadne od ôsmej do šestnástej... Je to do istej miery rehoľa a nie každý je ochotný takto pracovať. Čo vás teda pri tom dokáže držať už roky? Toho, kto sa na túto prácu dá, na konci dňa čaká pestrý život. Každý deň v práci je iný a to je veľká pridaná hodnota. Sú situácie, v ktorých novinár dokáže pomôcť vyriešiť nejaký problém, alebo nakrúti dobrú reláciu o niečom zaujímavom... vtedy prichádza pocit dobre vykonanej práce. Barbora Tancerová

ŠTUDENTKY A ŠTUDENTI UČITEĽSTVA HISTÓRIE NAVŠTÍVILI V RÁMCI KURZOV EXKURZIA I. A II. GEMER A PRAHU

Wed, 27 May 2026 09:24:00 +0200

Exkurzia na Gemeri sa uskutočnila v dňoch 11. – 14. mája 2026 pod vedením doc. Mgr. Jaroslava Nemeša, PhD., a Mgr. Pavla Makynu, PhD. Účastníci spoznávali región výnimočný bohatstvom historických pamiatok, multikultúrnym vývojom i prepojením dejín s prírodným prostredím. Program zahŕňal návštevu Rožňavy, pamiatok Gotickej cesty v Šiveticiach, Kameňanoch, Rákoši a Chyžnom, Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, interaktívneho múzea Littera, Jasovského kláštora premonštrátov, Jasovskej jaskyne, ruín stredovekého hradu nad jaskyňou, ako aj kaštieľa a historického parku v Betliari. Exkurzia tak umožnila študentom vnímať Gemer ako živý priestor dejín, kultúry, umenia a prírodného dedičstva. Magisterská exkurzia, ktorá sa uskutočnila v dňoch 18. – 22. mája 2026 pod vedením prof. Mgr. Pavla Matulu, PhD., a Mgr. Miriam Viršinskej, PhD., zaviedla študentov do Prahy a jej okolia, kde počas piatich dní navštívili viaceré významné historické a kultúrne miesta československých dejín, prvý deň to bolo historické centrum Prahy, okolie Pražského hradu a Karlov most. Program pokračoval návštevou zámku Konopiště, spätého s Františkom Ferdinandom d’Estem, a Kláštora svätej Anežky, rodového pohrebiska Přemyslovcov. Ďalšie dni študenti navštívili Kutnú Horu, Múzeum striebra a historickej štôlne, hrad Karlštejn s výberovým okruhom kaplniek, Vyšehrad a napokon Národní múzeum, kde si prezreli stále expozície aj výstavy venované Přemyslovcom, Františkovi Palackému či dejinám 20. storočia. Súčasťou oboch exkurzií bolo nielen odborné spoznávanie historických lokalít, ale aj aktívna práca študentov prostredníctvom tematických referátov viazaných na navštívené miesta. Terénna výučba tak rozvíjala ich schopnosť prepájať odborné historické poznatky s kultúrnym kontextom, prácou s priestorom a budúcou didaktickou praxou. Exkurzie zároveň potvrdili význam priameho kontaktu s historickým dedičstvom ako neoddeliteľnej súčasti prípravy budúcich učiteľov histórie.